Changes

Jump to navigation Jump to search
Line 338: Line 338:  
एको गोधूमचूर्णानां कार्या  चोत्कारिका शुभा||२०||
 
एको गोधूमचूर्णानां कार्या  चोत्कारिका शुभा||२०||
   −
मोदको वाऽस्य कल्पेन  कार्यस्तच्च विरेचनम्|  
+
मोदको वाऽस्य कल्पेन  कार्यस्तच्च विरेचनम्|  
    
तयोश्चापि कषायेण मद्यान्यस्योपकल्पयेत्||२१||  
 
तयोश्चापि कषायेण मद्यान्यस्योपकल्पयेत्||२१||  
Line 358: Line 358:  
tayoshcApi kaShAyeNa madyAnyasyopakalpayet||21||  
 
tayoshcApi kaShAyeNa madyAnyasyopakalpayet||21||  
   −
33.The paw cake (utkārikā) is prepared from the decoction of dantī & dravanti – 3 parts, sugar candy (sita)- 2 parts, gōdhūma chūrṇa (wheat flour) – 1 part is the best preparation for therapeutic purgation.
+
33.The paw cake (''utkarika'') is prepared from the decoction of ''danti'' & ''dravanti'' three parts, sugar candy (''sita'')- two parts, ''godhuma churna'' (wheat flour) – one part is the best preparation for therapeutic purgation.
   −
34. In the similar way mōdaka (sweet bolus) is prepared for purgation.
+
34. In the similar way ''modaka'' (sweet bolus) is prepared for purgation.
 +
 
 +
35. ''Madya'': alcoholic beverages can also be prepared with the decoction. [20-21]
   −
35. Madya: alcoholic beverages can also be prepared with the decoction. (20-21)
   
दन्तीक्वाथेन चालोड्य दन्तीतैलेन साधितान्|  
 
दन्तीक्वाथेन चालोड्य दन्तीतैलेन साधितान्|  
 +
 
गुडलावणिकान् भक्ष्यान् विविधान् भक्षयेन्नरः||२२||  
 
गुडलावणिकान् भक्ष्यान् विविधान् भक्षयेन्नरः||२२||  
 +
 
dantīkvāthēna cālōḍya  dantītailēna sādhitān|  
 
dantīkvāthēna cālōḍya  dantītailēna sādhitān|  
 +
 
guḍalāvaṇikān bhakṣyān vividhān bhakṣayēnnaraḥ||22||  
 
guḍalāvaṇikān bhakṣyān vividhān bhakṣayēnnaraḥ||22||  
 +
 
dantIkvAthena cAloDya [dantItailena sAdhitAn|  
 
dantIkvAthena cAloDya [dantItailena sAdhitAn|  
 +
 
guDalAvaNikAn bhakShyAn vividhAn bhakShayennaraH||22||  
 
guDalAvaNikAn bhakShyAn vividhAn bhakShayennaraH||22||  
36.  Bhakṣya yoga  
+
 
        The different sweet preparations prepared by mixing the decoction of the drugs, jaggery, salt (saindhava) & fried in dantī oil also act as purgatives. (22)
+
36.  ''Bhakshya yoga'' : The different sweet preparations prepared by mixing the decoction of the drugs, jaggery, salt (''saindhava'') & fried in ''danti'' oil also act as purgatives. [22]
 +
 
 
दन्तीं द्रवन्तीं मरिचं यवानीमुपकुञ्चिकाम्|  
 
दन्तीं द्रवन्तीं मरिचं यवानीमुपकुञ्चिकाम्|  
 +
 
नागरं हेमदुग्धां च चित्रकं चेति चूर्णितम्||२३||
 
नागरं हेमदुग्धां च चित्रकं चेति चूर्णितम्||२३||
 +
 
सप्ताहं भावयेन्मूत्रे गवां पाणितलं ततः|  
 
सप्ताहं भावयेन्मूत्रे गवां पाणितलं ततः|  
 +
 
पिबेत्घृतेन जीर्णे  तु विरिक्तश्चापि तर्पणम्||२४||  
 
पिबेत्घृतेन जीर्णे  तु विरिक्तश्चापि तर्पणम्||२४||  
 +
 
सर्वरोगहरं मुख्यं सर्वेष्वृतुषु यौगिकम्|  
 
सर्वरोगहरं मुख्यं सर्वेष्वृतुषु यौगिकम्|  
 +
 
चूर्णं तदनपायित्वाद्बालवृद्धेषु पूजितम्||२५||  
 
चूर्णं तदनपायित्वाद्बालवृद्धेषु पूजितम्||२५||  
 +
 
दुर्भक्ताजीर्णपार्श्वार्तिगुल्मप्लीहोदरेषु च|  
 
दुर्भक्ताजीर्णपार्श्वार्तिगुल्मप्लीहोदरेषु च|  
 +
 
गण्डमालासु वाते  च पाण्डुरोगे च शस्यते||२६||  
 
गण्डमालासु वाते  च पाण्डुरोगे च शस्यते||२६||  
dantīṁ dravantīṁ maricaṁ yavānīmupakuñcikām|  
+
 
 +
dantīṁ dravantīṁ maricaṁ yavānīmupakuñcikām|  
 +
 
 
nāgaraṁ hēmadugdhāṁ ca citrakaṁ cēti cūrṇitam||23||  
 
nāgaraṁ hēmadugdhāṁ ca citrakaṁ cēti cūrṇitam||23||  
 +
 
saptāhaṁ bhāvayēnmūtrē gavāṁ pāṇitalaṁ tataḥ|  
 
saptāhaṁ bhāvayēnmūtrē gavāṁ pāṇitalaṁ tataḥ|  
 +
 
pibētghr̥tēna jīrṇē  tu viriktaścāpi tarpaṇam||24||  
 
pibētghr̥tēna jīrṇē  tu viriktaścāpi tarpaṇam||24||  
 +
 
sarvarōgaharaṁ mukhyaṁ sarvēṣvr̥tuṣu yaugikam|  
 
sarvarōgaharaṁ mukhyaṁ sarvēṣvr̥tuṣu yaugikam|  
 +
 
cūrṇaṁ tadanapāyitvādbālavr̥ddhēṣu pūjitam||25||  
 
cūrṇaṁ tadanapāyitvādbālavr̥ddhēṣu pūjitam||25||  
 +
 
durbhaktājīrṇapārśvārtigulmaplīhōdarēṣu ca|  
 
durbhaktājīrṇapārśvārtigulmaplīhōdarēṣu ca|  
 +
 
gaṇḍamālāsu vātē  ca pāṇḍurōgē ca śasyatē||26||  
 
gaṇḍamālāsu vātē  ca pāṇḍurōgē ca śasyatē||26||  
    
dantIM dravantIM maricaM yavAnImupaku~jcikAm|  
 
dantIM dravantIM maricaM yavAnImupaku~jcikAm|  
 +
 
nAgaraM hemadugdhAM ca citrakaM ceti cUrNitam||23||  
 
nAgaraM hemadugdhAM ca citrakaM ceti cUrNitam||23||  
 +
 
saptAhaM bhAvayenmUtre gavAM pANitalaM tataH|  
 
saptAhaM bhAvayenmUtre gavAM pANitalaM tataH|  
 +
 
pibetghRutena jIrNe tu viriktashcApi tarpaNam||24||  
 
pibetghRutena jIrNe tu viriktashcApi tarpaNam||24||  
sarvarogaharaM mukhyaM sarveShvRutuShu yaugikam|  
+
 
 +
sarvarogaharaM mukhyaM sarveShvRutuShu yaugikam|
 +
 
cUrNaM tadanapAyitvAdbAlavRuddheShu pUjitam||25||  
 
cUrNaM tadanapAyitvAdbAlavRuddheShu pUjitam||25||  
 +
 
durbhaktAjIrNapArshvArtigulmaplIhodareShu ca|  
 
durbhaktAjIrNapArshvArtigulmaplIhodareShu ca|  
gaNDamAlAsu vAte ca pANDuroge ca shasyate||26||  
+
 
 +
gaNDamAlAsu vAte ca pANDuroge ca shasyate||26||  
    
37. Churna yoga  
 
37. Churna yoga  
      1. Danti  
+
#''Danti''
      2. Dravanti  
+
#''Dravanti''
      3. Maricha  
+
#''Maricha''
      4. Yavani  
+
#''Yavani''
      5. Upakuncikā
+
#''Upakunchika''
      6. Nāgara
+
#''Nagara''
    7. Hēmadugdha
+
#''Hemadugdha''
      8.Chitraka
+
#''Chitraka''
These above 8 drugs are taken in equal quantity, powdered and triturated with cow’s urine for a week. One pāṇitala (around 1 karsha-approximately 10 grams) of this powder can be used with ghee for purgation. After purgation the tarpana (the drink which gives satiety) has to be given.
+
 
This combination is safe for all the ages, in all the seasons and useful in all the disorders. It is indicated in the durbhakta (irregular food habits), ajirna (indigestion), parshwarthi (pain in the flanks), gulma (abdominal lump), plihodara(ascitis due to splenic disorder), gandamala (inflammation of glands on neck), vata rōga and pandu(anemia). (23-26)
+
These above eight drugs are taken in equal quantity, powdered and triturated with cow’s urine for a week. One ''panitala'' (around one ''karsha''-approximately 10 grams) of this powder can be used with ghee for purgation. After purgation the ''tarpana'' (the drink which gives satiety) has to be given.
 +
 
 +
This combination is safe for all the ages, in all the seasons and useful in all the disorders. It is indicated in the ''durbhakta'' (irregular food habits), ''ajirna'' (indigestion), ''parshwarthi'' (pain in the flanks), ''gulma'' (abdominal lump), ''plihodara''(ascitis due to splenic disorder), ''gandamala'' (inflammation of glands on neck), ''vata roga'' and ''pandu''(anemia). [23-26]
 
          
 
          
 
पलं चित्रकदन्त्योश्च हरीतक्याश्च विंशतिः|  
 
पलं चित्रकदन्त्योश्च हरीतक्याश्च विंशतिः|  

Navigation menu