Changes

Jump to navigation Jump to search
116 bytes added ,  05:25, 27 March 2018
Line 545: Line 545:  
Thus ends the description of ''tryushanadi ghrita''. [39-42]
 
Thus ends the description of ''tryushanadi ghrita''. [39-42]
   −
==== Rasna ghritam ====
+
==== ''Rasna ghritam'' ====
    
द्रोणेऽपां साधयेद्रास्नां दशमूलीं शतावरीम् |  
 
द्रोणेऽपां साधयेद्रास्नां दशमूलीं शतावरीम् |  
 
पलिकां माणिकांशांस्तु कुलत्थान्बदरान्यवान् ||४३||  
 
पलिकां माणिकांशांस्तु कुलत्थान्बदरान्यवान् ||४३||  
 +
 
तुलार्धं चाजमांसस्य पादशेषेण तेन च |  
 
तुलार्धं चाजमांसस्य पादशेषेण तेन च |  
 
घृताढकं समक्षीरं जीवनीयैः पलोन्मितैः ||४४||  
 
घृताढकं समक्षीरं जीवनीयैः पलोन्मितैः ||४४||  
 +
 
सिद्धं तद्दशभिः कल्कैर्नस्यपानानुवासनैः |  
 
सिद्धं तद्दशभिः कल्कैर्नस्यपानानुवासनैः |  
 
समीक्ष्य वातरोगेषु यथावस्थं प्रयोजयेत् ||४५||  
 
समीक्ष्य वातरोगेषु यथावस्थं प्रयोजयेत् ||४५||  
 +
 
पञ्चकासान् शिरःकम्पं शूलं वङ्क्षणयोनिजम् |  
 
पञ्चकासान् शिरःकम्पं शूलं वङ्क्षणयोनिजम् |  
 
सर्वाङ्गैकाङ्गरोगांश्च सप्लीहोर्ध्वानिलाञ्जयेत् ||४६||  
 
सर्वाङ्गैकाङ्गरोगांश्च सप्लीहोर्ध्वानिलाञ्जयेत् ||४६||  
 +
 
इति रास्नाघृतम् |  
 
इति रास्नाघृतम् |  
 +
 
drōṇē'pāṁ sādhayēdrāsnāṁ daśamūlīṁ śatāvarīm|  
 
drōṇē'pāṁ sādhayēdrāsnāṁ daśamūlīṁ śatāvarīm|  
 
palikāṁ māṇikāṁśāṁstu kulatthānbadarānyavān||43||  
 
palikāṁ māṇikāṁśāṁstu kulatthānbadarānyavān||43||  
 +
 
tulārdhaṁ cājamāṁsasya pādaśēṣēṇa tēna ca|  
 
tulārdhaṁ cājamāṁsasya pādaśēṣēṇa tēna ca|  
 
ghr̥tāḍhakaṁ samakṣīraṁ jīvanīyaiḥ palōnmitaiḥ||44||  
 
ghr̥tāḍhakaṁ samakṣīraṁ jīvanīyaiḥ palōnmitaiḥ||44||  
 +
 
siddhaṁ taddaśabhiḥ kalkairnasyapānānuvāsanaiḥ|  
 
siddhaṁ taddaśabhiḥ kalkairnasyapānānuvāsanaiḥ|  
 
samīkṣya vātarōgēṣu yathāvasthaṁ prayōjayēt||45||  
 
samīkṣya vātarōgēṣu yathāvasthaṁ prayōjayēt||45||  
 +
 
pañcakāsān śiraḥkampaṁ śūlaṁ vaṅkṣaṇayōnijam|  
 
pañcakāsān śiraḥkampaṁ śūlaṁ vaṅkṣaṇayōnijam|  
 
sarvāṅgaikāṅgarōgāṁśca saplīhōrdhvānilāñjayēt||46||  
 
sarvāṅgaikāṅgarōgāṁśca saplīhōrdhvānilāñjayēt||46||  
 +
 
iti rāsnāghr̥tam| droNe~apAM sAdhayedrAsnAM dashamUlIM shatAvarIm|  
 
iti rāsnāghr̥tam| droNe~apAM sAdhayedrAsnAM dashamUlIM shatAvarIm|  
 
palikAM mANikAMshAMstu kulatthAnbadarAnyavAn||43||  
 
palikAM mANikAMshAMstu kulatthAnbadarAnyavAn||43||  
 +
 
tulArdhaM cAjamAMsasya pAdasheSheNa tena ca|  
 
tulArdhaM cAjamAMsasya pAdasheSheNa tena ca|  
 
ghRutADhakaM samakShIraM jIvanIyaiH palonmitaiH||44||  
 
ghRutADhakaM samakShIraM jIvanIyaiH palonmitaiH||44||  
 +
 
siddhaM taddashabhiH kalkairnasyapAnAnuvAsanaiH|  
 
siddhaM taddashabhiH kalkairnasyapAnAnuvAsanaiH|  
 
samIkShya vAtarogeShu yathAvasthaM prayojayet||45||  
 
samIkShya vAtarogeShu yathAvasthaM prayojayet||45||  
 +
 
pa~jcakAsAn shiraHkampaM shUlaM va~gkShaNayonijam|  
 
pa~jcakAsAn shiraHkampaM shUlaM va~gkShaNayonijam|  
 
sarvA~ggaikA~ggarogAMshca saplIhordhvAnilA~jjayet||46||  
 
sarvA~ggaikA~ggarogAMshca saplIhordhvAnilA~jjayet||46||  
 +
 
iti rAsnAghRutam|  
 
iti rAsnAghRutam|  
In one drona of water, one pala of each of rasna, dashamoolas, one manika of each of kulattha, badara, yava and half tula of ajamamsa should be added and boiled till one fourth of water remains. To this decoction, one adhaka of each of ghrita, ksheera  and one pala of each of ten drugs belonging to jivaneeya (dashemani) should be added and cooked. This prepared ghrita should be used in the form of nasya, pana and anuvasana,  after proper assessment of the stages of vataroga. This cures five types of kasa, shirahshoola, kamparoga, vankshna and yoni roga, diseases afflicting whole body or only one limb of the body, pleeha roga, urdhwa vata.
     −
Thus ends the description of rasna- ghrita.(43-46)
+
In one ''drona'' of water, one ''pala'' of each of ''rasna, dashamoolas,'' one ''manika'' of each of ''kulattha, badara, yava'' and half ''tula'' of ''ajamamsa'' should be added and boiled till one fourth of water remains. To this decoction, one ''adhaka'' of each of ''ghrita, ksheera'' and one ''pala'' of each of ten drugs belonging to ''jivaneeya'' (''dashemani'') should be added and cooked. This prepared ''ghrita'' should be used in the form of ''nasya, pana'' and ''anuvasana'', after proper assessment of the stages of ''vataroga''. This cures five types of ''kasa, shirahshoola, kamparoga, vankshna'' and ''yoni roga'', diseases afflicting whole body or only one limb of the body, ''pleeha roga, urdhwa vata''.
 +
 
 +
Thus ends the description of ''rasna- ghrita''.[43-46]
    
विडङ्गं नागरं रास्ना पिप्पली हिङ्गु सैन्धवम् |  
 
विडङ्गं नागरं रास्ना पिप्पली हिङ्गु सैन्धवम् |  
 
भार्गी क्षारश्च तच्चूर्णं पिबेद्वा घृतमात्रया ||४७||  
 
भार्गी क्षारश्च तच्चूर्णं पिबेद्वा घृतमात्रया ||४७||  
 +
 
सकफेऽनिलजे कासे श्वासहिक्काहताग्निषु |  
 
सकफेऽनिलजे कासे श्वासहिक्काहताग्निषु |  
 
द्वौ क्षारौ पञ्चकोलानि पञ्चैव लवणानि च ||४८||  
 
द्वौ क्षारौ पञ्चकोलानि पञ्चैव लवणानि च ||४८||  
 +
 
शटीनागरकोदीच्यकल्कं वा वस्त्रगालितम् |  
 
शटीनागरकोदीच्यकल्कं वा वस्त्रगालितम् |  
 
पाययेत घृतोन्मिश्रं वातकासनिबर्हणम् ||४९||  
 
पाययेत घृतोन्मिश्रं वातकासनिबर्हणम् ||४९||  
 +
 
दुरालभां शटीं द्राक्षां शृङ्गवेरं सितोपलाम् |  
 
दुरालभां शटीं द्राक्षां शृङ्गवेरं सितोपलाम् |  
 
लिह्यात् कर्कटशृङ्गीं च कासे तैलेन वातजे ||५०||  
 
लिह्यात् कर्कटशृङ्गीं च कासे तैलेन वातजे ||५०||  
 +
 
दुःस्पर्शां पिप्पलीं मुस्तं भार्गीं कर्कटकीं शटीम् |  
 
दुःस्पर्शां पिप्पलीं मुस्तं भार्गीं कर्कटकीं शटीम् |  
 
पुराणगुडतैलाभ्यां चूर्णितं वाऽपि लेहयेत् ||५१||  
 
पुराणगुडतैलाभ्यां चूर्णितं वाऽपि लेहयेत् ||५१||  
 +
 
विडङ्गं सैन्धवं कुष्ठं व्योषं हिङ्गु मनःशिलाम् |  
 
विडङ्गं सैन्धवं कुष्ठं व्योषं हिङ्गु मनःशिलाम् |  
 
मधुसर्पिर्युतं कासहिक्काश्वासं जयेल्लिहन् ||५२||
 
मधुसर्पिर्युतं कासहिक्काश्वासं जयेल्लिहन् ||५२||
 +
 
viḍaṅgaṁ nāgaraṁ rāsnā pippalī hiṅgu saindhavam|  
 
viḍaṅgaṁ nāgaraṁ rāsnā pippalī hiṅgu saindhavam|  
 
bhārgī kṣāraśca taccūrṇaṁ pibēdvā ghr̥tamātrayā||47||  
 
bhārgī kṣāraśca taccūrṇaṁ pibēdvā ghr̥tamātrayā||47||  
 +
 
sakaphē'nilajē kāsē śvāsahikkāhatāgniṣu|  
 
sakaphē'nilajē kāsē śvāsahikkāhatāgniṣu|  
 
dvau kṣārau pañcakōlāni pañcaiva lavaṇāni ca||48||  
 
dvau kṣārau pañcakōlāni pañcaiva lavaṇāni ca||48||  
 +
 
śaṭīnāgarakōdīcyakalkaṁ vā vastragālitam|  
 
śaṭīnāgarakōdīcyakalkaṁ vā vastragālitam|  
 
pāyayēta ghr̥tōnmiśraṁ vātakāsanibarhaṇam||49||  
 
pāyayēta ghr̥tōnmiśraṁ vātakāsanibarhaṇam||49||  
 +
 
durālabhāṁ śaṭīṁ drākṣāṁ śr̥ṅgavēraṁ sitōpalām|  
 
durālabhāṁ śaṭīṁ drākṣāṁ śr̥ṅgavēraṁ sitōpalām|  
 
lihyāt karkaṭaśr̥ṅgīṁ ca kāsē tailēna vātajē||50||  
 
lihyāt karkaṭaśr̥ṅgīṁ ca kāsē tailēna vātajē||50||  
 +
 
duḥsparśāṁ pippalīṁ mustaṁ bhārgīṁ karkaṭakīṁ śaṭīm|  
 
duḥsparśāṁ pippalīṁ mustaṁ bhārgīṁ karkaṭakīṁ śaṭīm|  
 
purāṇaguḍatailābhyāṁ cūrṇitaṁ vā'pi lēhayēt||51||  
 
purāṇaguḍatailābhyāṁ cūrṇitaṁ vā'pi lēhayēt||51||  
 +
 
viḍaṅgaṁ saindhavaṁ kuṣṭhaṁ vyōṣaṁ hiṅgu manaḥśilām|  
 
viḍaṅgaṁ saindhavaṁ kuṣṭhaṁ vyōṣaṁ hiṅgu manaḥśilām|  
 
madhusarpiryutaṁ [1] kāsahikkāśvāsaṁ jayēllihan||52||  
 
madhusarpiryutaṁ [1] kāsahikkāśvāsaṁ jayēllihan||52||  
 +
 
viDa~ggaM nAgaraM rAsnA pippalI hi~ggu saindhavam|  
 
viDa~ggaM nAgaraM rAsnA pippalI hi~ggu saindhavam|  
 
bhArgI kShArashca taccUrNaM pibedvA ghRutamAtrayA||47||  
 
bhArgI kShArashca taccUrNaM pibedvA ghRutamAtrayA||47||  
 +
 
sakaphe~anilaje kAse shvAsahikkAhatAgniShu|  
 
sakaphe~anilaje kAse shvAsahikkAhatAgniShu|  
 
dvau kShArau pa~jcakolAni pa~jcaiva lavaNAni ca||48||  
 
dvau kShArau pa~jcakolAni pa~jcaiva lavaNAni ca||48||  
 +
 
shaTInAgarakodIcyakalkaM vA vastragAlitam|  
 
shaTInAgarakodIcyakalkaM vA vastragAlitam|  
 
pAyayeta ghRutonmishraM vAtakAsanibarhaNam||49||  
 
pAyayeta ghRutonmishraM vAtakAsanibarhaNam||49||  
 +
 
durAlabhAM shaTIM drAkShAM shRu~ggaveraM sitopalAm|  
 
durAlabhAM shaTIM drAkShAM shRu~ggaveraM sitopalAm|  
 
lihyAt karkaTashRu~ggIM ca kAse tailena vAtaje||50||  
 
lihyAt karkaTashRu~ggIM ca kAse tailena vAtaje||50||  
 +
 
duHsparshAM pippalIM mustaM bhArgIM karkaTakIM shaTIm|  
 
duHsparshAM pippalIM mustaM bhArgIM karkaTakIM shaTIm|  
 
purANaguDatailAbhyAM cUrNitaM vA~api lehayet||51||  
 
purANaguDatailAbhyAM cUrNitaM vA~api lehayet||51||  
 +
 
viDa~ggaM saindhavaM kuShThaM vyoShaM hi~ggu manaHshilAm|  
 
viDa~ggaM saindhavaM kuShThaM vyoShaM hi~ggu manaHshilAm|  
 
madhusarpiryutaM [1] kAsahikkAshvAsaM jayellihan||52||
 
madhusarpiryutaM [1] kAsahikkAshvAsaM jayellihan||52||
Line 616: Line 647:  
Intake of the powder prepared out of vidanga, nagara, rasna, pippali, hingu, saindhava lavana, bharangi and kshara along with appropriate quantity of ghrita is beneficial in vataja kasa, kaphaja kasa, shwasa, hikka and suppression of digestion power.
 
Intake of the powder prepared out of vidanga, nagara, rasna, pippali, hingu, saindhava lavana, bharangi and kshara along with appropriate quantity of ghrita is beneficial in vataja kasa, kaphaja kasa, shwasa, hikka and suppression of digestion power.
 
Fine vastragalita powder prepared out of dwou kshara(yava kshara & sarja kshara), pancha kola, pancha lavana, shati, nagara and udichya , taken along with appropriate quantity of ghrita cures vatika type of kasa.
 
Fine vastragalita powder prepared out of dwou kshara(yava kshara & sarja kshara), pancha kola, pancha lavana, shati, nagara and udichya , taken along with appropriate quantity of ghrita cures vatika type of kasa.
 +
 
Intake of the powder prepared out of duralabha, shati, draksha, shringavera, sitopala, karkata shringi along with mixed with taila and its licking will cure vataja kasa.
 
Intake of the powder prepared out of duralabha, shati, draksha, shringavera, sitopala, karkata shringi along with mixed with taila and its licking will cure vataja kasa.
 +
 
The powder of dusparsha, pippali, musta, bharangi, karkataki, and shati should be mixed with purana guda and taila. Taken this powder in the form of leha is beneficial in vatika type of kasa.
 
The powder of dusparsha, pippali, musta, bharangi, karkataki, and shati should be mixed with purana guda and taila. Taken this powder in the form of leha is beneficial in vatika type of kasa.
Powder prepared out of vidanga, saindhava lavana, kushtha, vyosha, hingu, manahshila taken along with madhua and sarpi in the form of leha eradicates kasa, hikka and shwaasa.(47-52)
+
 
 +
Powder prepared out of vidanga, saindhava lavana, kushtha, vyosha, hingu, manahshila taken along with madhua and sarpi in the form of leha eradicates kasa, hikka and shwaasa.[47-52]
    
==== Chitrakadi leha ====
 
==== Chitrakadi leha ====

Navigation menu