| Line 768: |
Line 768: |
| | हिङ्गुना हिङ्गुपर्ण्या च सकायस्थवयःस्थया| | | हिङ्गुना हिङ्गुपर्ण्या च सकायस्थवयःस्थया| |
| | सिद्धं सर्पिर्हितं तद्वद्वयःस्थाहिङ्गुचोरकैः||५७|| | | सिद्धं सर्पिर्हितं तद्वद्वयःस्थाहिङ्गुचोरकैः||५७|| |
| | + | |
| | केवलं सिद्धमेभिर्वा पुराणं पाययेद्घृतम्| | | केवलं सिद्धमेभिर्वा पुराणं पाययेद्घृतम्| |
| | पाययित्वोत्तमां मात्रां श्वभ्रे रुन्ध्याद्गृहेऽपि वा||५८|| | | पाययित्वोत्तमां मात्रां श्वभ्रे रुन्ध्याद्गृहेऽपि वा||५८|| |
| | + | |
| | विशेषतः पुराणं च घृतं तं पाययेद्भिषक्| | | विशेषतः पुराणं च घृतं तं पाययेद्भिषक्| |
| | त्रिदोषघ्नं पवित्रत्वाद्विशेषाद्ग्रहनाशनम्||५९|| | | त्रिदोषघ्नं पवित्रत्वाद्विशेषाद्ग्रहनाशनम्||५९|| |
| | + | |
| | गुणकर्माधिकं पानादास्वादात् कटुतिक्तकम्| | | गुणकर्माधिकं पानादास्वादात् कटुतिक्तकम्| |
| | उग्रगन्धं पुराणं स्याद्दशवर्षस्थितं घृतम्||६०|| | | उग्रगन्धं पुराणं स्याद्दशवर्षस्थितं घृतम्||६०|| |
| | + | |
| | लाक्षारसनिभं शीतं तद्धि सर्वग्रहापहम्| | | लाक्षारसनिभं शीतं तद्धि सर्वग्रहापहम्| |
| | मेध्यं विरेचनेष्वग्र्यं प्रपुराणमतः परम्||६१|| | | मेध्यं विरेचनेष्वग्र्यं प्रपुराणमतः परम्||६१|| |
| | + | |
| | नासाध्यं नाम तस्यास्ति यत् स्याद्वर्षशतस्थितम्| | | नासाध्यं नाम तस्यास्ति यत् स्याद्वर्षशतस्थितम्| |
| | दृष्टं स्पृष्टमथाघ्रातं तद्धि सर्वग्रहापहम्||६२|| | | दृष्टं स्पृष्टमथाघ्रातं तद्धि सर्वग्रहापहम्||६२|| |
| | + | |
| | अपस्मारग्रहोन्मादवतां शस्तं विशेषतः|६३| | | अपस्मारग्रहोन्मादवतां शस्तं विशेषतः|६३| |
| | | | |
| | hiṅgunā hiṅguparṇyā ca sakāyasthavayaḥsthayā| | | hiṅgunā hiṅguparṇyā ca sakāyasthavayaḥsthayā| |
| | siddhaṁ sarpirhitaṁ tadvadvayaḥsthāhiṅgucōrakaiḥ||57|| | | siddhaṁ sarpirhitaṁ tadvadvayaḥsthāhiṅgucōrakaiḥ||57|| |
| | + | |
| | kēvalaṁ siddhamēbhirvā purāṇaṁ pāyayēdghr̥tam| | | kēvalaṁ siddhamēbhirvā purāṇaṁ pāyayēdghr̥tam| |
| | pāyayitvōttamāṁ mātrāṁ śvabhrē rundhyādgr̥hē'pi vā||58|| | | pāyayitvōttamāṁ mātrāṁ śvabhrē rundhyādgr̥hē'pi vā||58|| |
| | + | |
| | viśēṣataḥ purāṇaṁ ca ghr̥taṁ taṁ pāyayēdbhiṣak| | | viśēṣataḥ purāṇaṁ ca ghr̥taṁ taṁ pāyayēdbhiṣak| |
| | tridōṣaghnaṁ pavitratvādviśēṣādgrahanāśanam||59|| | | tridōṣaghnaṁ pavitratvādviśēṣādgrahanāśanam||59|| |
| | + | |
| | guṇakarmādhikaṁ pānādāsvādāt kaṭutiktakam| | | guṇakarmādhikaṁ pānādāsvādāt kaṭutiktakam| |
| | ugragandhaṁ purāṇaṁ syāddaśavarṣasthitaṁ ghr̥tam||60|| | | ugragandhaṁ purāṇaṁ syāddaśavarṣasthitaṁ ghr̥tam||60|| |
| | + | |
| | lākṣārasanibhaṁ śītaṁ taddhi sarvagrahāpaham| | | lākṣārasanibhaṁ śītaṁ taddhi sarvagrahāpaham| |
| | mēdhyaṁ virēcanēṣvagryaṁ prapurāṇamataḥ param||61|| | | mēdhyaṁ virēcanēṣvagryaṁ prapurāṇamataḥ param||61|| |
| | + | |
| | nāsādhyaṁ nāma tasyāsti yat syādvarṣaśatasthitam| | | nāsādhyaṁ nāma tasyāsti yat syādvarṣaśatasthitam| |
| | dr̥ṣṭaṁ spr̥ṣṭamathāghrātaṁ taddhi sarvagrahāpaham||62|| | | dr̥ṣṭaṁ spr̥ṣṭamathāghrātaṁ taddhi sarvagrahāpaham||62|| |
| | + | |
| | apasmāragrahōnmādavatāṁ śastaṁ viśēṣataḥ|63| | | apasmāragrahōnmādavatāṁ śastaṁ viśēṣataḥ|63| |
| | | | |
| | hi~ggunA hi~gguparNyA ca sakAyasthavayaHsthayA| | | hi~ggunA hi~gguparNyA ca sakAyasthavayaHsthayA| |
| | siddhaM sarpirhitaM tadvadvayaHsthAhi~ggucorakaiH||57|| | | siddhaM sarpirhitaM tadvadvayaHsthAhi~ggucorakaiH||57|| |
| | + | |
| | kevalaM siddhamebhirvA purANaM pAyayedghRutam| | | kevalaM siddhamebhirvA purANaM pAyayedghRutam| |
| | pAyayitvottamAM mAtrAM shvabhre rundhyAdgRuhe~api vA||58|| | | pAyayitvottamAM mAtrAM shvabhre rundhyAdgRuhe~api vA||58|| |
| | + | |
| | visheShataH purANaM ca ghRutaM taM pAyayedbhiShak| | | visheShataH purANaM ca ghRutaM taM pAyayedbhiShak| |
| | tridoShaghnaM pavitratvAdvisheShAdgrahanAshanam||59|| | | tridoShaghnaM pavitratvAdvisheShAdgrahanAshanam||59|| |
| | + | |
| | guNakarmAdhikaM pAnAdAsvAdAt kaTutiktakam| | | guNakarmAdhikaM pAnAdAsvAdAt kaTutiktakam| |
| | ugragandhaM purANaM syAddashavarShasthitaM ghRutam||60|| | | ugragandhaM purANaM syAddashavarShasthitaM ghRutam||60|| |
| | + | |
| | lAkShArasanibhaM shItaM taddhi sarvagrahApaham| | | lAkShArasanibhaM shItaM taddhi sarvagrahApaham| |
| | medhyaM virecaneShvagryaM prapurANamataH param||61|| | | medhyaM virecaneShvagryaM prapurANamataH param||61|| |
| | + | |
| | nAsAdhyaM nAma tasyAsti yat syAdvarShashatasthitam| | | nAsAdhyaM nAma tasyAsti yat syAdvarShashatasthitam| |
| | dRuShTaM spRuShTamathAghrAtaM taddhi sarvagrahApaham||62|| | | dRuShTaM spRuShTamathAghrAtaM taddhi sarvagrahApaham||62|| |
| | + | |
| | apasmAragrahonmAdavatAM shastaM visheShataH|63| | | apasmAragrahonmAdavatAM shastaM visheShataH|63| |
| | | | |
| − | 1. Ten year old ghee cooked with hingu, hinguparni, kayastha, vayastha is useful.
| + | #Ten year old ghee cooked with ''hingu, hinguparni, kayastha, vayastha'' is useful. |
| − | 2. Similar is the ghee cooked with vayastha, hingu and choraka. The old ghee alone or cooked with the above drugs be administrated.
| + | #Similar is the ghee cooked with ''vayastha, hingu'' and ''choraka''. The old ghee alone or cooked with the above drugs be administered. |
| − | After administrating the maximum dose the patient should be kept in isolation in some underground ditch or room. Particularly old ghee should be administrated to the patients of unmada. (57-58)
| + | |
| | + | After administrating the maximum dose the patient should be kept in isolation in some underground ditch or room. Particularly old ghee should be administrated to the patients of ''unmada''. [57-58] |
| | | | |
| | ==== Therpeutic utility of old ghee ==== | | ==== Therpeutic utility of old ghee ==== |