Changes

Jump to navigation Jump to search
1,800 bytes added ,  13:54, 23 December 2019
no edit summary
Line 1: Line 1:  +
{{#seo:
 +
|title=Roganika Vimana
 +
|titlemode=append
 +
|keywords=Agni, Prakriti, Psychosomatic diseases, Primary and secondary diseases
 +
|description=Vimana Sthana Chapter 6. Classification of Diseases
 +
}}
 +
 
<big>'''Vimana Sthana Chapter 6. Classification of Diseases '''</big>
 
<big>'''Vimana Sthana Chapter 6. Classification of Diseases '''</big>
   Line 35: Line 42:  
</div>
 
</div>
 
=== Sanskrit Text, Transliteration and English Translation ===
 
=== Sanskrit Text, Transliteration and English Translation ===
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
अथातो रोगानीकं विमानं व्याख्यास्यामः||१||
 
अथातो रोगानीकं विमानं व्याख्यास्यामः||१||
 
इति ह स्माह भगवानात्रेयः||२||
 
इति ह स्माह भगवानात्रेयः||२||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
athātō rōgānīkaṁ vimānaṁ vyākhyāsyāmaḥ||1||  
 
athātō rōgānīkaṁ vimānaṁ vyākhyāsyāmaḥ||1||  
Line 44: Line 53:  
athAto rogAnIkaM vimAnaM vyAkhyAsyAmaH||1||
 
athAto rogAnIkaM vimAnaM vyAkhyAsyAmaH||1||
 
iti ha smAha bhagavAnAtreyaH||2||
 
iti ha smAha bhagavAnAtreyaH||2||
 +
</div></div>
    
We shall now expound the chapter on the “restructuring the groups of diseases” Thus said Lord Atreya. [1-2]
 
We shall now expound the chapter on the “restructuring the groups of diseases” Thus said Lord Atreya. [1-2]
    
==== Types of diseases ====
 
==== Types of diseases ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
द्वे  रोगानीके  भवतः  प्रभावभेदेन-  साध्यम्,  असाध्यं  च;  द्वे  रोगानीके  बलभेदेन- मृदु, दारुणं च;  द्वे  रोगानीके अधिष्ठानभेदेन-  मनोऽधिष्ठानं,  शरीराधिष्ठानं च; द्वे रोगानीके निमित्तभेदेन- स्वधातुवैषम्यनिमित्तम्, आगन्तुनिमित्तं च;  द्वे रोगानीके आशयभेदेन- आमाशयसमुत्थं, पक्वाशयसमुत्थं चेति| एवमेतत्  प्रभावबलाधिष्ठाननिमित्ताशयभेदाद्द्वैधं सद्भेदप्रकृत्यन्तरेण भिद्यमानमथवाऽपि  सन्धीयमानं स्यादेकत्वं बहुत्वं वा| एकत्वं तावदेकमेव रोगानीकं, दुःखसामान्यात्; बहुत्वं  तु दश रोगानीकानि प्रभावभेदादिना भवन्ति; बहुत्वमपि  सङ्ख्येयं स्यादसङ्ख्येयं  वा| तत्र सङ्ख्येयं तावद्यथोक्तमष्टोदरीये, अपरिसङ्ख्येयं पुनर्यथा- महारोगाध्याये रुग्वर्णसमुत्थानादीनामसङ्ख्येयत्वात्||३||
 
द्वे  रोगानीके  भवतः  प्रभावभेदेन-  साध्यम्,  असाध्यं  च;  द्वे  रोगानीके  बलभेदेन- मृदु, दारुणं च;  द्वे  रोगानीके अधिष्ठानभेदेन-  मनोऽधिष्ठानं,  शरीराधिष्ठानं च; द्वे रोगानीके निमित्तभेदेन- स्वधातुवैषम्यनिमित्तम्, आगन्तुनिमित्तं च;  द्वे रोगानीके आशयभेदेन- आमाशयसमुत्थं, पक्वाशयसमुत्थं चेति| एवमेतत्  प्रभावबलाधिष्ठाननिमित्ताशयभेदाद्द्वैधं सद्भेदप्रकृत्यन्तरेण भिद्यमानमथवाऽपि  सन्धीयमानं स्यादेकत्वं बहुत्वं वा| एकत्वं तावदेकमेव रोगानीकं, दुःखसामान्यात्; बहुत्वं  तु दश रोगानीकानि प्रभावभेदादिना भवन्ति; बहुत्वमपि  सङ्ख्येयं स्यादसङ्ख्येयं  वा| तत्र सङ्ख्येयं तावद्यथोक्तमष्टोदरीये, अपरिसङ्ख्येयं पुनर्यथा- महारोगाध्याये रुग्वर्णसमुत्थानादीनामसङ्ख्येयत्वात्||३||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
dvē rōgānīkē bhavataḥ prabhāvabhēdēna- sādhyam, asādhyaṁ ca; dvē rōgānīkē balabhēdēna- mr̥du,dāruṇaṁ ca; dvē rōgānīkē adhiṣṭhānabhēdēna- manō'dhiṣṭhānaṁ, śarīrādhiṣṭhānaṁ ca; dvē rōgānīkēnimittabhēdēna- svadhātuvaiṣamyanimittam, āgantunimittaṁ ca; dvē rōgānīkē āśayabhēdēna-āmāśayasamutthaṁ, pakvāśayasamutthaṁ cēti|  
 
dvē rōgānīkē bhavataḥ prabhāvabhēdēna- sādhyam, asādhyaṁ ca; dvē rōgānīkē balabhēdēna- mr̥du,dāruṇaṁ ca; dvē rōgānīkē adhiṣṭhānabhēdēna- manō'dhiṣṭhānaṁ, śarīrādhiṣṭhānaṁ ca; dvē rōgānīkēnimittabhēdēna- svadhātuvaiṣamyanimittam, āgantunimittaṁ ca; dvē rōgānīkē āśayabhēdēna-āmāśayasamutthaṁ, pakvāśayasamutthaṁ cēti|  
Line 60: Line 72:  
bahutvaM tu dasha rogAnIkAni prabhAvabhedAdinA bhavanti; bahutvamapi sa~gkhyeyaM
 
bahutvaM tu dasha rogAnIkAni prabhAvabhedAdinA bhavanti; bahutvamapi sa~gkhyeyaM
 
syAdasa~gkhyeyaM vA| tatra sa~gkhyeyaM tAvadyathoktamaShTodarIye, aparisa~gkhyeyaM punaryathA- mahArogAdhyAye rugvarNasamutthAnAdInAmasa~gkhyeyatvAt||3||
 
syAdasa~gkhyeyaM vA| tatra sa~gkhyeyaM tAvadyathoktamaShTodarIye, aparisa~gkhyeyaM punaryathA- mahArogAdhyAye rugvarNasamutthAnAdInAmasa~gkhyeyatvAt||3||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
Following are the two categories of diseases:  
 
Following are the two categories of diseases:  
Line 72: Line 86:  
</div>
 
</div>
 
==== Justification for different types of classification ====
 
==== Justification for different types of classification ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
न च सङ्ख्येयाग्रेषु भेदप्रकृत्यन्तरीयेषु विगीतिरित्यतो दोषवती स्यादत्र काचित् प्रतिज्ञा, न चाविगीतिरित्यतः स्याददोषवती| भेत्ता हि भेद्यमन्यथाभिनत्ति, अन्यथा पुरस्ताद्भिन्नं भेदप्रकृत्यन्तरेण भिन्दन् भेदसङ्ख्याविशेषमापादयत्यनेकधा, न च पूर्वं भेदाग्रमुपहन्ति| समानायामपि खलु भेदप्रकृतौ प्रकृतानुप्रयोगान्तरमपेक्ष्यम्[१] |सन्ति ह्यर्थान्तराणि समानशब्दाभिहितानि, सन्ति चानर्थान्तराणि पर्यायशब्दाभिहितानि| समानो हि रोगशब्दो दोषेषु च व्याधिषु च; दोषा ह्यपि रोगशब्दमातङ्कशब्दं यक्ष्मशब्दं दोषप्रकृतिशब्दं विकारशब्दं च लभन्ते, व्याधयश्च रोगशब्दमातङ्कशब्दं यक्ष्मशब्दं दोषप्रकृतिशब्दं विकारशब्दं च लभन्ते| तत्र दोषेषु चैव व्याधिषु च रोगशब्दः समानः, शेषेषु तु विशेषवान्||४||
 
न च सङ्ख्येयाग्रेषु भेदप्रकृत्यन्तरीयेषु विगीतिरित्यतो दोषवती स्यादत्र काचित् प्रतिज्ञा, न चाविगीतिरित्यतः स्याददोषवती| भेत्ता हि भेद्यमन्यथाभिनत्ति, अन्यथा पुरस्ताद्भिन्नं भेदप्रकृत्यन्तरेण भिन्दन् भेदसङ्ख्याविशेषमापादयत्यनेकधा, न च पूर्वं भेदाग्रमुपहन्ति| समानायामपि खलु भेदप्रकृतौ प्रकृतानुप्रयोगान्तरमपेक्ष्यम्[१] |सन्ति ह्यर्थान्तराणि समानशब्दाभिहितानि, सन्ति चानर्थान्तराणि पर्यायशब्दाभिहितानि| समानो हि रोगशब्दो दोषेषु च व्याधिषु च; दोषा ह्यपि रोगशब्दमातङ्कशब्दं यक्ष्मशब्दं दोषप्रकृतिशब्दं विकारशब्दं च लभन्ते, व्याधयश्च रोगशब्दमातङ्कशब्दं यक्ष्मशब्दं दोषप्रकृतिशब्दं विकारशब्दं च लभन्ते| तत्र दोषेषु चैव व्याधिषु च रोगशब्दः समानः, शेषेषु तु विशेषवान्||४||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
na ca saṅkhyēyāgrēṣu bhēdaprakr̥tyantarīyēṣu vigītirityatō dōṣavatī syādatra kācit pratijñā, nacāvigītirityataḥ syādadōṣavatī|  
 
na ca saṅkhyēyāgrēṣu bhēdaprakr̥tyantarīyēṣu vigītirityatō dōṣavatī syādatra kācit pratijñā, nacāvigītirityataḥ syādadōṣavatī|  
Line 90: Line 106:  
doShaprakRutishabdaM vikArashabdaM ca labhante| tatra doSheShu caiva vyAdhiShu
 
doShaprakRutishabdaM vikArashabdaM ca labhante| tatra doSheShu caiva vyAdhiShu
 
ca rogashabdaH samAnaH, sheSheShu tu visheShavAn||4||
 
ca rogashabdaH samAnaH, sheSheShu tu visheShavAn||4||
 +
</div></div>
    
If something, already classified in a particular manner, is reclassified in another way following different criteria, there may be change in the number of groups, and such a charge should not render the statement suggesting such a classification incorrect.  
 
If something, already classified in a particular manner, is reclassified in another way following different criteria, there may be change in the number of groups, and such a charge should not render the statement suggesting such a classification incorrect.  
Line 96: Line 113:  
</div>
 
</div>
 
==== Physical and psychic ''doshas'' and their vitiators ====
 
==== Physical and psychic ''doshas'' and their vitiators ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
तत्र व्याधयोऽपरिसङ्ख्येया भवन्ति, अतिबहुत्वात्| दोषास्तु खलु परिसङ्ख्येया भवन्ति, अनतिबहुत्वात्| तस्माद्यथाचित्रं विकारानुदाहरणार्थम्, अनवशेषेण च दोषान् व्याख्यास्यामः| रजस्तमश्च मानसौ दोषौ| तयोर्विकाराः कामक्रोधलोभमोहेर्ष्यामानमदशोकचित्तो(न्तो)द्वेगभयहर्षादयः|
 
तत्र व्याधयोऽपरिसङ्ख्येया भवन्ति, अतिबहुत्वात्| दोषास्तु खलु परिसङ्ख्येया भवन्ति, अनतिबहुत्वात्| तस्माद्यथाचित्रं विकारानुदाहरणार्थम्, अनवशेषेण च दोषान् व्याख्यास्यामः| रजस्तमश्च मानसौ दोषौ| तयोर्विकाराः कामक्रोधलोभमोहेर्ष्यामानमदशोकचित्तो(न्तो)द्वेगभयहर्षादयः|
 
वातपित्तश्लेष्माणस्तु खलु शारीरा दोषाः| तेषामपि च विकारा ज्वरातीसारशोफशोषश्वासमेहकुष्ठादयः| इति दोषाः केवला व्याख्याता विकारैकदेशश्च||५||  
 
वातपित्तश्लेष्माणस्तु खलु शारीरा दोषाः| तेषामपि च विकारा ज्वरातीसारशोफशोषश्वासमेहकुष्ठादयः| इति दोषाः केवला व्याख्याता विकारैकदेशश्च||५||  
 
तत्र खल्वेषां द्वयानामपि दोषाणां त्रिविधं प्रकोपणं; तद्यथा- असात्म्येन्द्रियार्थसंयोगः, प्रज्ञापराधः परिणामश्चेति||६||
 
तत्र खल्वेषां द्वयानामपि दोषाणां त्रिविधं प्रकोपणं; तद्यथा- असात्म्येन्द्रियार्थसंयोगः, प्रज्ञापराधः परिणामश्चेति||६||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
tatra vyādhayō'parisaṅkhyēyā bhavanti, atibahutvāt|  
 
tatra vyādhayō'parisaṅkhyēyā bhavanti, atibahutvāt|  
Line 118: Line 137:  
tatra khalveShAM dvayAnAmapi doShANAM trividhaM prakopaNaM;
 
tatra khalveShAM dvayAnAmapi doShANAM trividhaM prakopaNaM;
 
tadyathA- asAtmyendriyArthasaMyogaH, praj~jAparAdhaH, pariNAmashceti||6||
 
tadyathA- asAtmyendriyArthasaMyogaH, praj~jAparAdhaH, pariNAmashceti||6||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
Because of their multitudinous nature, diseases are innumerable. On the other hand, ''doshas'' are numerable because of their limited number. So only some of the diseases will be explained by way of illustrations whereas ''doshas'' will be explained in their entirety.
 
Because of their multitudinous nature, diseases are innumerable. On the other hand, ''doshas'' are numerable because of their limited number. So only some of the diseases will be explained by way of illustrations whereas ''doshas'' will be explained in their entirety.
Line 128: Line 149:  
</div>
 
</div>
 
==== Factors responsible for manifestation of innumerable diseases ====
 
==== Factors responsible for manifestation of innumerable diseases ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
प्रकुपितास्तु खलु ते प्रकोपणविशेषाद्दूष्यविशेषाच्च विकारविशेषानभिनिर्वर्तयन्त्यपरिसङ्ख्येयान्||७||
 
प्रकुपितास्तु खलु ते प्रकोपणविशेषाद्दूष्यविशेषाच्च विकारविशेषानभिनिर्वर्तयन्त्यपरिसङ्ख्येयान्||७||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
prakupitāstu khalu tē prakōpaṇaviśēṣāddūṣyaviśēṣācca vikāraviśēṣānabhinirvartayantyaparisaṅkhyēyān||7||  
 
prakupitāstu khalu tē prakōpaṇaviśēṣāddūṣyaviśēṣācca vikāraviśēṣānabhinirvartayantyaparisaṅkhyēyān||7||  
Line 135: Line 158:  
prakupitAstu khalu te prakopaNavisheShAddUShyavisheShAcca
 
prakupitAstu khalu te prakopaNavisheShAddUShyavisheShAcca
 
vikAravisheShAnabhinirvartayantyaparisa~gkhyeyAn||7||
 
vikAravisheShAnabhinirvartayantyaparisa~gkhyeyAn||7||
 +
</div></div>
    
Depending upon the specific nature of the causative factors and also the specificity of the tissue elements afflicted, ''doshas'' when aggravated manifest innumerable types of diseases. [7]
 
Depending upon the specific nature of the causative factors and also the specificity of the tissue elements afflicted, ''doshas'' when aggravated manifest innumerable types of diseases. [7]
    
==== Psycho-somatic diseases ====
 
==== Psycho-somatic diseases ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
ते च विकाराः परस्परमनुवर्तमानाः कदाचिदनुबध्नन्ति कामादयो ज्वरादयश्च||८||
 
ते च विकाराः परस्परमनुवर्तमानाः कदाचिदनुबध्नन्ति कामादयो ज्वरादयश्च||८||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
tē ca vikārāḥ parasparamanuvartamānāḥ kadācidanubadhnanti kāmādayō jvarādayaśca||8||
 
tē ca vikārāḥ parasparamanuvartamānāḥ kadācidanubadhnanti kāmādayō jvarādayaśca||8||
    
te ca vikArAH parasparamanuvartamAnAH kadAcidanubadhnanti kAmAdayo jvarAdayashca||8||
 
te ca vikArAH parasparamanuvartamAnAH kadAcidanubadhnanti kAmAdayo jvarAdayashca||8||
 +
</div></div>
    
When allowed to persist for long, these psychic diseases viz. ''kama'' (passion) etc., and somatic diseases viz. fever etc., at times get combined with each other. [8]
 
When allowed to persist for long, these psychic diseases viz. ''kama'' (passion) etc., and somatic diseases viz. fever etc., at times get combined with each other. [8]
    
==== Psychic doshas- their eternal union ====
 
==== Psychic doshas- their eternal union ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
नियतस्त्वनुबन्धो रजस्तमसोः परस्परं, न ह्यरजस्कं तमः प्रवर्तते ||९||
 
नियतस्त्वनुबन्धो रजस्तमसोः परस्परं, न ह्यरजस्कं तमः प्रवर्तते ||९||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
niyatastvanubandhō rajastamasōḥ parasparaṁ, na hyarajaskaṁ tamaḥ pravartatē  ||9||  
 
niyatastvanubandhō rajastamasōḥ parasparaṁ, na hyarajaskaṁ tamaḥ pravartatē  ||9||  
    
niyatastvanubandho rajastamasoH parasparaM, na hyarajaskaM tamaH pravartate ||9||
 
niyatastvanubandho rajastamasoH parasparaM, na hyarajaskaM tamaH pravartate ||9||
 +
</div></div>
    
There is an eternal union between the two ''doshas'' pertaining to mind, viz. ''rajas'' and ''tamas''. ''Tamas'' cannot manifest its actions without ''rajas''. [9]
 
There is an eternal union between the two ''doshas'' pertaining to mind, viz. ''rajas'' and ''tamas''. ''Tamas'' cannot manifest its actions without ''rajas''. [9]
    
==== Combination of physical ''doshas'' ====
 
==== Combination of physical ''doshas'' ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
(प्रायः) शारीरदोषाणामेकाधिष्ठानीयानां सन्निपातः संसर्गो वा समानगुणत्वात्; दोषा हि दूषणैः समानाः||१०||
 
(प्रायः) शारीरदोषाणामेकाधिष्ठानीयानां सन्निपातः संसर्गो वा समानगुणत्वात्; दोषा हि दूषणैः समानाः||१०||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
(prāyaḥ) śārīradōṣāṇāmēkādhiṣṭhānīyānāṁ sannipātaḥ saṁsargō vā samānaguṇatvāt; dōṣā hi dūṣaṇaiḥsamānāḥ||10||
 
(prāyaḥ) śārīradōṣāṇāmēkādhiṣṭhānīyānāṁ sannipātaḥ saṁsargō vā samānaguṇatvāt; dōṣā hi dūṣaṇaiḥsamānāḥ||10||
    
(prAyaH) shArIradoShANAmekAdhiShThAnIyAnAM sannipAtaH saMsargo vA samAnaguNatvAt; doShA hi dUShaNaiH samAnAH||10||
 
(prAyaH) shArIradoShANAmekAdhiShThAnIyAnAM sannipAtaH saMsargo vA samAnaguNatvAt; doShA hi dUShaNaiH samAnAH||10||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
The three somatic ''doshas'' located at the same place and having identical attributes mostly combine with one another (''samsarga'') or with all taken together (''sannipata''). Attributes of ''doshas'' resemble those of the factors which vitiate those ''doshas''. [10]
 
The three somatic ''doshas'' located at the same place and having identical attributes mostly combine with one another (''samsarga'') or with all taken together (''sannipata''). Attributes of ''doshas'' resemble those of the factors which vitiate those ''doshas''. [10]
 
</div>
 
</div>
 
==== Primary and Secondary diseases ====
 
==== Primary and Secondary diseases ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
तत्रानुबन्ध्यानुबन्धकृतो विशेषः- स्वतन्त्रो व्यक्तलिङ्गो यथोक्तसमुत्थानप्रशमो भवत्यनुबन्ध्यः, तद्विपरीतलक्षणस्त्वनुबन्धः| अनुबन्ध्यलक्षणसमन्वितास्तत्र  
 
तत्रानुबन्ध्यानुबन्धकृतो विशेषः- स्वतन्त्रो व्यक्तलिङ्गो यथोक्तसमुत्थानप्रशमो भवत्यनुबन्ध्यः, तद्विपरीतलक्षणस्त्वनुबन्धः| अनुबन्ध्यलक्षणसमन्वितास्तत्र  
 
यदि दोषा भवन्ति तत्त्रिकं सन्निपातमाचक्षते, द्वयं वा संसर्गम्| अनुबन्ध्यानुबन्धविशेषकृतस्तु बहुविधो दोषभेदः| एवमेष सञ्ज्ञाप्रकृतो भिषजां दोषेषु व्याधिषु च नानाप्रकृतिविशेषव्यूहः ||११||
 
यदि दोषा भवन्ति तत्त्रिकं सन्निपातमाचक्षते, द्वयं वा संसर्गम्| अनुबन्ध्यानुबन्धविशेषकृतस्तु बहुविधो दोषभेदः| एवमेष सञ्ज्ञाप्रकृतो भिषजां दोषेषु व्याधिषु च नानाप्रकृतिविशेषव्यूहः ||११||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
tatrānubandhyānubandhakr̥tō viśēṣaḥ- svatantrō vyaktaliṅgō yathōktasamutthānapraśamōbhavatyanubandhyaḥ, tadviparītalakṣaṇastvanubandhaḥ|  
 
tatrānubandhyānubandhakr̥tō viśēṣaḥ- svatantrō vyaktaliṅgō yathōktasamutthānapraśamōbhavatyanubandhyaḥ, tadviparītalakṣaṇastvanubandhaḥ|  
Line 182: Line 218:  
dvayaM vA saMsargam| anubandhyAnubandhavisheShakRutastu bahuvidho doShabhedaH|
 
dvayaM vA saMsargam| anubandhyAnubandhavisheShakRutastu bahuvidho doShabhedaH|
 
evameSha sa~jj~jAprakRuto bhiShajAM doSheShu vyAdhiShu ca nAnAprakRutivisheShavyUhaH||11||
 
evameSha sa~jj~jAprakRuto bhiShajAM doSheShu vyAdhiShu ca nAnAprakRutivisheShavyUhaH||11||
 +
</div></div>
    
Characteristic features of primary and secondary (subordinate) diseases are as follows:
 
Characteristic features of primary and secondary (subordinate) diseases are as follows:
Line 188: Line 225:  
</div>
 
</div>
 
==== Four types of ''Agni'' ====
 
==== Four types of ''Agni'' ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
अग्निषु तु शारीरेषु चतुर्विधो  विशेषो बलभेदेन भवति| तद्यथा- तीक्ष्णो, मन्दः, समो, विषमश्चेति| तत्र तीक्ष्णोऽग्निः सर्वापचारसहः, तद्विपरीतलक्षणस्तु मन्दः, समस्तु खल्वपचारतो विकृतिमापद्यतेऽनपचारतस्तु प्रकृताववतिष्ठते,  
 
अग्निषु तु शारीरेषु चतुर्विधो  विशेषो बलभेदेन भवति| तद्यथा- तीक्ष्णो, मन्दः, समो, विषमश्चेति| तत्र तीक्ष्णोऽग्निः सर्वापचारसहः, तद्विपरीतलक्षणस्तु मन्दः, समस्तु खल्वपचारतो विकृतिमापद्यतेऽनपचारतस्तु प्रकृताववतिष्ठते,  
 
समलक्षणविपरीतलक्षणस्तु विषम इति| एते चतुर्विधा भवन्त्यग्नयश्चतुर्विधानामेव पुरुषाणाम्| तत्र समवातपित्तश्लेष्मणां प्रकृतिस्थानां समा भवन्त्यग्नयः, वातलानां तु वाताभिभूतेऽग्न्यधिष्ठाने विषमा भवन्त्यग्नयः, पित्तलानां तु पित्ताभिभूते ह्यग्न्यधिष्ठाने तीक्ष्णा भवन्त्यग्नयः, श्लेष्मलानां तु श्लेष्माभिभूतेऽग्न्यधिष्ठाने मन्दा भवन्त्यग्नयः||१२||
 
समलक्षणविपरीतलक्षणस्तु विषम इति| एते चतुर्विधा भवन्त्यग्नयश्चतुर्विधानामेव पुरुषाणाम्| तत्र समवातपित्तश्लेष्मणां प्रकृतिस्थानां समा भवन्त्यग्नयः, वातलानां तु वाताभिभूतेऽग्न्यधिष्ठाने विषमा भवन्त्यग्नयः, पित्तलानां तु पित्ताभिभूते ह्यग्न्यधिष्ठाने तीक्ष्णा भवन्त्यग्नयः, श्लेष्मलानां तु श्लेष्माभिभूतेऽग्न्यधिष्ठाने मन्दा भवन्त्यग्नयः||१२||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
agniṣu tu śārīrēṣu caturvidhō viśēṣō balabhēdēna bhavati|  
 
agniṣu tu śārīrēṣu caturvidhō viśēṣō balabhēdēna bhavati|  
Line 204: Line 243:  
shleShmalAnAM tu shleShmAbhibhUte~agnyadhiShThAne
 
shleShmalAnAM tu shleShmAbhibhUte~agnyadhiShThAne
 
mandA bhavantyagnayaH||12||
 
mandA bhavantyagnayaH||12||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
Depending upon their intensity, ''agnis'' (factors responsible for digestion and metabolism) located in the body of human beings can be classified under four categories, viz. ''tikshna'' (severe), ''manda'' (low), ''sama'' (normal) and ''vishama'' (irregular). The ''tikshna'' type is capable of tolerating all types of irregularities whereas the ''manda'' type is of opposite nature, i.e. even a small irregularity will impair its functioning. The ''sama'' or balanced type of ''agni'' gets impaired even by minor irregularities; it maintains its normalcy so long as there is no irregularity. The irregular type of ''agni'', as opposed to ''sama'' or balanced type, sometimes gets impaired and sometime it does not get impaired by irregularities.
 
Depending upon their intensity, ''agnis'' (factors responsible for digestion and metabolism) located in the body of human beings can be classified under four categories, viz. ''tikshna'' (severe), ''manda'' (low), ''sama'' (normal) and ''vishama'' (irregular). The ''tikshna'' type is capable of tolerating all types of irregularities whereas the ''manda'' type is of opposite nature, i.e. even a small irregularity will impair its functioning. The ''sama'' or balanced type of ''agni'' gets impaired even by minor irregularities; it maintains its normalcy so long as there is no irregularity. The irregular type of ''agni'', as opposed to ''sama'' or balanced type, sometimes gets impaired and sometime it does not get impaired by irregularities.
Line 210: Line 251:  
</div>
 
</div>
 
==== Physical constitution ====
 
==== Physical constitution ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
तत्र केचिदाहुः- न समवातपित्तश्लेष्माणो जन्तवः सन्ति, विषमाहारोपयोगित्वान्मनुष्याणां; तस्माच्च वातप्रकृतयः केचित्, केचित् पित्तप्रकृतयः, केचित् पुनः श्लेष्मप्रकृतयो भवन्तीति| तच्चानुपपन्नं, कस्मात् कारणात्? समवातपित्तश्लेष्माणं ह्यरोगमिच्छन्ति भिषजः, यतः प्रकृतिश्चारोग्यम्, आरोग्यार्था च भेषजप्रवृत्तिः, सा चेष्टरूपा, तस्मात् सन्ति समवातपित्तश्लेष्माणः; न खलु सन्ति  वातप्रकृतयः पित्तप्रकृतयः श्लेष्मप्रकृतयो वा|
 
तत्र केचिदाहुः- न समवातपित्तश्लेष्माणो जन्तवः सन्ति, विषमाहारोपयोगित्वान्मनुष्याणां; तस्माच्च वातप्रकृतयः केचित्, केचित् पित्तप्रकृतयः, केचित् पुनः श्लेष्मप्रकृतयो भवन्तीति| तच्चानुपपन्नं, कस्मात् कारणात्? समवातपित्तश्लेष्माणं ह्यरोगमिच्छन्ति भिषजः, यतः प्रकृतिश्चारोग्यम्, आरोग्यार्था च भेषजप्रवृत्तिः, सा चेष्टरूपा, तस्मात् सन्ति समवातपित्तश्लेष्माणः; न खलु सन्ति  वातप्रकृतयः पित्तप्रकृतयः श्लेष्मप्रकृतयो वा|
Line 215: Line 257:  
दोषेषु प्रकृतिस्थत्वमुपपद्यते, तस्मान्नैताः प्रकृतयः सन्ति; सन्ति तु खलु वातलाः  
 
दोषेषु प्रकृतिस्थत्वमुपपद्यते, तस्मान्नैताः प्रकृतयः सन्ति; सन्ति तु खलु वातलाः  
 
पित्तलाः श्लेष्मलाश्च, अप्रकृतिस्थास्तु ते ज्ञेयाः||१३||
 
पित्तलाः श्लेष्मलाश्च, अप्रकृतिस्थास्तु ते ज्ञेयाः||१३||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
tatra kēcidāhuḥ- na samavātapittaślēṣmāṇō jantavaḥ santi, viṣamāhārōpayōgitvānmanuṣyāṇāṁ; tasmāccavātaprakr̥tayaḥ kēcit, kēcit pittaprakr̥tayaḥ, kēcit punaḥ ślēṣmaprakr̥tayō bhavantīti|  
 
tatra kēcidāhuḥ- na samavātapittaślēṣmāṇō jantavaḥ santi, viṣamāhārōpayōgitvānmanuṣyāṇāṁ; tasmāccavātaprakr̥tayaḥ kēcit, kēcit pittaprakr̥tayaḥ, kēcit punaḥ ślēṣmaprakr̥tayō bhavantīti|  
Line 228: Line 271:  
santi VataprakRutayaH PittaprakRutayaH shleShmaprakRutayo vA|
 
santi VataprakRutayaH PittaprakRutayaH shleShmaprakRutayo vA|
 
tasya tasya kila DoshasyAdhikyAt sA sA doShaprakRutirucyate manuShyANAM, na ca vikRuteShu doSheShu prakRutisthatvamupapadyate,tasmAnnaitAH prakRutayaH santi; santi tu khalu VatalAH PittalAH shleShmalAshca, aprakRutisthAstu te j~jeyAH||13||
 
tasya tasya kila DoshasyAdhikyAt sA sA doShaprakRutirucyate manuShyANAM, na ca vikRuteShu doSheShu prakRutisthatvamupapadyate,tasmAnnaitAH prakRutayaH santi; santi tu khalu VatalAH PittalAH shleShmalAshca, aprakRutisthAstu te j~jeyAH||13||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
Some scholars hold the view that living beings cannot have a balanced state of ''vata, pitta'' and ''kapha'' in their body because they are accustomed to the intake of diets which are seldom balanced. Therefore, according to them some individuals have ''vata prakriti'' (''vatika'' constitution), some have ''pitta prakriti'' (''pattika'' constitution) and the rest have ''kapha prakriti'' (''shlaishmika'' constitution). This is not correct because physicians take an individual to be healthy only when ''vata, pitta'' and ''kapha'' in his body are in a state of equilibrium and health represents the natural state of the body. It is with a view to maintaining good health that all types of treatments are prescribed. That state of the body is the most cherished one. Therefore, there are individuals having the balanced state of ''vata, pitta'' and ''kapha'' in their body.
 
Some scholars hold the view that living beings cannot have a balanced state of ''vata, pitta'' and ''kapha'' in their body because they are accustomed to the intake of diets which are seldom balanced. Therefore, according to them some individuals have ''vata prakriti'' (''vatika'' constitution), some have ''pitta prakriti'' (''pattika'' constitution) and the rest have ''kapha prakriti'' (''shlaishmika'' constitution). This is not correct because physicians take an individual to be healthy only when ''vata, pitta'' and ''kapha'' in his body are in a state of equilibrium and health represents the natural state of the body. It is with a view to maintaining good health that all types of treatments are prescribed. That state of the body is the most cherished one. Therefore, there are individuals having the balanced state of ''vata, pitta'' and ''kapha'' in their body.
Line 234: Line 279:  
</div>
 
</div>
 
==== Management of persons having different types of physical constitution ====
 
==== Management of persons having different types of physical constitution ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
तेषां तु खलु चतुर्विधानां पुरुषाणां चत्वार्यनुप्रणिधानानि
 
तेषां तु खलु चतुर्विधानां पुरुषाणां चत्वार्यनुप्रणिधानानि
 
श्रेयस्कराणि भवन्ति| तत्र समसर्वधातूनां सर्वाकारसमम्, अधिकदोषाणां तु त्रयाणां यथास्वं दोषाधिक्यमभिसमीक्ष्य दोषप्रतिकूलयोगीनि त्रीण्यनु(न्न)प्रणिधानानि श्रेयस्कराणि भवन्ति यावदग्नेः समीभावात्, समे तु सममेव कार्यम्; एवं चेष्टा भेषजप्रयोगाश्चापरे| तान् विस्तरेणानुव्याख्यास्यामः||१४||
 
श्रेयस्कराणि भवन्ति| तत्र समसर्वधातूनां सर्वाकारसमम्, अधिकदोषाणां तु त्रयाणां यथास्वं दोषाधिक्यमभिसमीक्ष्य दोषप्रतिकूलयोगीनि त्रीण्यनु(न्न)प्रणिधानानि श्रेयस्कराणि भवन्ति यावदग्नेः समीभावात्, समे तु सममेव कार्यम्; एवं चेष्टा भेषजप्रयोगाश्चापरे| तान् विस्तरेणानुव्याख्यास्यामः||१४||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
tēṣāṁ tu khalu caturvidhānāṁ puruṣāṇāṁ catvāryanupraṇidhānāni  śrēyaskarāṇi bhavanti|  
 
tēṣāṁ tu khalu caturvidhānāṁ puruṣāṇāṁ catvāryanupraṇidhānāni  śrēyaskarāṇi bhavanti|  
Line 246: Line 293:  
ca RutucaryAvidheyaM vamanAdikArakaM sUcyate~aneneti
 
ca RutucaryAvidheyaM vamanAdikArakaM sUcyate~aneneti
 
vyAkhyAnayanti||14||
 
vyAkhyAnayanti||14||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
Four types of regimens are prescribed for the benefit of these four categories of individuals. For an individual having the balance state of all ''doshas'', all the regimens to be adopted by him should be of balanced type. When there is predominance of ''doshas'', depending upon the nature of the ''doshas'' involved, it is useful to adopt such three regimens as would be in contradiction with these three predominating ''doshas'' till there is normalcy of ''agni''. It is only after the normalcy of the ''agni'' is attained, balanced regimens should be adopted. Similarly, various therapies and other regimens should be administered to these four categories of individuals.  We shall now explain them in detail. [14]
 
Four types of regimens are prescribed for the benefit of these four categories of individuals. For an individual having the balance state of all ''doshas'', all the regimens to be adopted by him should be of balanced type. When there is predominance of ''doshas'', depending upon the nature of the ''doshas'' involved, it is useful to adopt such three regimens as would be in contradiction with these three predominating ''doshas'' till there is normalcy of ''agni''. It is only after the normalcy of the ''agni'' is attained, balanced regimens should be adopted. Similarly, various therapies and other regimens should be administered to these four categories of individuals.  We shall now explain them in detail. [14]
 
</div>
 
</div>
 
==== Characteristic of constitutions and management of ''vata'' dominance ====
 
==== Characteristic of constitutions and management of ''vata'' dominance ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
त्रयस्तु पुरुषा भवन्त्यातुराः, ते त्वनातुरास्तन्त्रान्तरीयाणां भिषजाम्| तद्यथा- वातलः,पित्तलः, श्लेष्मलश्चेति| तेषामिदं विशेषविज्ञानं- वातलस्य वातनिमित्ताः, पित्तलस्य पित्तनिमित्ताः, श्लेष्मलस्य श्लेष्मनिमित्ता व्याधयः प्रायेण बलवन्तश्च भवन्ति||१५||  
 
त्रयस्तु पुरुषा भवन्त्यातुराः, ते त्वनातुरास्तन्त्रान्तरीयाणां भिषजाम्| तद्यथा- वातलः,पित्तलः, श्लेष्मलश्चेति| तेषामिदं विशेषविज्ञानं- वातलस्य वातनिमित्ताः, पित्तलस्य पित्तनिमित्ताः, श्लेष्मलस्य श्लेष्मनिमित्ता व्याधयः प्रायेण बलवन्तश्च भवन्ति||१५||  
Line 255: Line 305:  
तत्र वातलस्य वातप्रकोपणान्यासेवमानस्य क्षिप्रं वातः प्रकोपमापद्यते, न तथेतरौ दोषौ; स तस्य प्रकोपमापन्नो यथोक्तैर्विकारैः शरीरमुपतपति बलवर्णसुखायुषामुपघाताय| तस्यावजयनं- स्नेहस्वेदौ विधियुक्तौ, मृदूनि च संशोधनानि स्नेहोष्णमधुराम्ललवणयुक्तानि, तद्वदभ्यवहार्याणि, अभ्यङ्गोपनाहनोद्वेष्टनोन्मर्दनपरिषेकावगाहनसंवाहनावपीडनवित्रासनविस्मापनविस्मारणानि, सुरासवविधानं, स्नेहाश्चानेकयोनयो दीपनीयपाचनीयवातहरविरेचनीयोपहितास्तथा शतपाकाः
 
तत्र वातलस्य वातप्रकोपणान्यासेवमानस्य क्षिप्रं वातः प्रकोपमापद्यते, न तथेतरौ दोषौ; स तस्य प्रकोपमापन्नो यथोक्तैर्विकारैः शरीरमुपतपति बलवर्णसुखायुषामुपघाताय| तस्यावजयनं- स्नेहस्वेदौ विधियुक्तौ, मृदूनि च संशोधनानि स्नेहोष्णमधुराम्ललवणयुक्तानि, तद्वदभ्यवहार्याणि, अभ्यङ्गोपनाहनोद्वेष्टनोन्मर्दनपरिषेकावगाहनसंवाहनावपीडनवित्रासनविस्मापनविस्मारणानि, सुरासवविधानं, स्नेहाश्चानेकयोनयो दीपनीयपाचनीयवातहरविरेचनीयोपहितास्तथा शतपाकाः
 
सहस्रपाकाः सर्वशश्च प्रयोगार्थाः, बस्तयः, बस्तिनियमः सुखशीलता चेति||१६||
 
सहस्रपाकाः सर्वशश्च प्रयोगार्थाः, बस्तयः, बस्तिनियमः सुखशीलता चेति||१६||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
trayastu puruṣā bhavantyāturāḥ, tē tvanāturāstantrāntarīyāṇāṁ bhiṣajām|  
 
trayastu puruṣā bhavantyāturāḥ, tē tvanāturāstantrāntarīyāṇāṁ bhiṣajām|  
Line 275: Line 326:  
abhya~ggopanAhanodveShTanonmardanapariShekAvagAhanasaMvAhanAvapIDanavitrAsanavismApanavismAraNAni, surAsavavidhAnaM, snehAshcAnekayonayo dIpanIyapAcanIyaVataharavirecanIyopahitAstathA
 
abhya~ggopanAhanodveShTanonmardanapariShekAvagAhanasaMvAhanAvapIDanavitrAsanavismApanavismAraNAni, surAsavavidhAnaM, snehAshcAnekayonayo dIpanIyapAcanIyaVataharavirecanIyopahitAstathA
 
shatapAkAH sahasrapAkAH sarvashashca prayogArthAH, bastayaH, bastiniyamaH sukhashIlatA ceti||16||
 
shatapAkAH sahasrapAkAH sarvashashca prayogArthAH, bastayaH, bastiniyamaH sukhashIlatA ceti||16||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
''Vatala'' (dominance of ''vata''), ''pittala'' (dominance of ''pitta'') and ''shleshmala'' (dominance of ''kapha'')- these three are the morbid state in individuals, even though, according to another school of thought they represent the natural states of the body. Their characteristic features are as given below: - ''vatala, pittala'' and ''shleshmala'' types of individuals are more susceptible to ''vatika, pittika''  and ''shlaishmika'' diseases respectively and such diseases in the respective types of individual become very severe.
 
''Vatala'' (dominance of ''vata''), ''pittala'' (dominance of ''pitta'') and ''shleshmala'' (dominance of ''kapha'')- these three are the morbid state in individuals, even though, according to another school of thought they represent the natural states of the body. Their characteristic features are as given below: - ''vatala, pittala'' and ''shleshmala'' types of individuals are more susceptible to ''vatika, pittika''  and ''shlaishmika'' diseases respectively and such diseases in the respective types of individual become very severe.
Line 290: Line 343:     
==== Characteristics of ''pittala'' constitution and its management ====
 
==== Characteristics of ''pittala'' constitution and its management ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
पित्तलस्यापि पित्तप्रकोपणान्यासेवमानस्य क्षिप्रं  
 
पित्तलस्यापि पित्तप्रकोपणान्यासेवमानस्य क्षिप्रं  
Line 297: Line 351:  
मुक्तामणिहारावलीनां च परमशिशिरवारिसंस्थितानां धारणमुरसा, क्षणे क्षणेऽग्र्यचन्दनप्रियङ्गुकालीयमृणालशीतवातवारिभिरुत्पलकुमुदकोकनदसौगन्धिकपद्मानुगतैश्च वारिभिरभिप्रोक्षणं, श्रुतिसुखमृदुमधुरमनोऽनुगानां  
 
मुक्तामणिहारावलीनां च परमशिशिरवारिसंस्थितानां धारणमुरसा, क्षणे क्षणेऽग्र्यचन्दनप्रियङ्गुकालीयमृणालशीतवातवारिभिरुत्पलकुमुदकोकनदसौगन्धिकपद्मानुगतैश्च वारिभिरभिप्रोक्षणं, श्रुतिसुखमृदुमधुरमनोऽनुगानां  
 
च गीतवादित्राणां श्रवणं, श्रवणं चाभ्युदयानां, सुहृद्भिः संयोगः, संयोगश्चेष्टाभिः स्त्रीभिः शीतोपहितांशुकस्रग्धारिणीभिः, निशाकरांशुशीतलप्रवातहर्म्यवासः, शैलान्तरपुलिनशिशिरसदनवसनव्यजनपवनसेवनं, रम्याणां चोपवनानां सुखशिशिरसुरभिमारुतोपहितानामुपसेवनं, सेवनं चपद्मोत्पलनलिनकुमुदसौगन्धिकपुण्डरीकशतपत्रहस्तानां , सौम्यानां च सर्वभावानामिति||१७||
 
च गीतवादित्राणां श्रवणं, श्रवणं चाभ्युदयानां, सुहृद्भिः संयोगः, संयोगश्चेष्टाभिः स्त्रीभिः शीतोपहितांशुकस्रग्धारिणीभिः, निशाकरांशुशीतलप्रवातहर्म्यवासः, शैलान्तरपुलिनशिशिरसदनवसनव्यजनपवनसेवनं, रम्याणां चोपवनानां सुखशिशिरसुरभिमारुतोपहितानामुपसेवनं, सेवनं चपद्मोत्पलनलिनकुमुदसौगन्धिकपुण्डरीकशतपत्रहस्तानां , सौम्यानां च सर्वभावानामिति||१७||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
pittalasyāpi pittaprakōpaṇānyāsēvamānasya [17] kṣipraṁ pittaṁ prakōpamāpadyatē, na tathētarau dōṣau;tadasya prakōpamāpannaṁ yathōktairvikāraiḥ śarīramupatapati balavarṇasukhāyuṣāmupaghātāya|  
 
pittalasyāpi pittaprakōpaṇānyāsēvamānasya [17] kṣipraṁ pittaṁ prakōpamāpadyatē, na tathētarau dōṣau;tadasya prakōpamāpannaṁ yathōktairvikāraiḥ śarīramupatapati balavarṇasukhāyuṣāmupaghātāya|  
Line 311: Line 366:  
padmotpalanalinakumudasaugandhikapuNDarIkashatapatrahastAnAM,
 
padmotpalanalinakumudasaugandhikapuNDarIkashatapatrahastAnAM,
 
saumyAnAM ca sarvabhAvAnAmiti||17||
 
saumyAnAM ca sarvabhAvAnAmiti||17||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
If a ''pittaja'' individual resorts to such things as are aggravators of ''pitta, pitta'' in his body gets aggravated immediately. This does not happen in the case of remaining two ''doshas''. The aggravated ''pitta'' afflicts the individual by the manifestation of diseases already described resulting in the impairment of strength, complexion, happiness and longevity. The following therapies alleviate this ''dosha'':
 
If a ''pittaja'' individual resorts to such things as are aggravators of ''pitta, pitta'' in his body gets aggravated immediately. This does not happen in the case of remaining two ''doshas''. The aggravated ''pitta'' afflicts the individual by the manifestation of diseases already described resulting in the impairment of strength, complexion, happiness and longevity. The following therapies alleviate this ''dosha'':
Line 332: Line 389:  
</div>
 
</div>
 
==== Characteristics of ''shlaishmala'' constitution and its management ====
 
==== Characteristics of ''shlaishmala'' constitution and its management ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
श्लेष्मलस्यापि श्लेष्मप्रकोपणान्यासेवमानस्य [१] क्षिप्रं श्लेष्मा प्रकोपमापद्यते, न तथेतरौ दोषौ; स तस्य प्रकोपमापन्नोयथोक्तैर्विकारैः शरीरमुपतपति बलवर्णसुखायुषामुपघाताय|  
 
श्लेष्मलस्यापि श्लेष्मप्रकोपणान्यासेवमानस्य [१] क्षिप्रं श्लेष्मा प्रकोपमापद्यते, न तथेतरौ दोषौ; स तस्य प्रकोपमापन्नोयथोक्तैर्विकारैः शरीरमुपतपति बलवर्णसुखायुषामुपघाताय|  
 
तस्यावजयनं- विधियुक्तानि तीक्ष्णोष्णानि संशोधनानि, रूक्षप्रायाणि चाभ्यवहार्याणि कटुकतिक्तकषायोपहितानि, तथैवधावनलङ्घनप्लवनपरिसरणजागरणनियुद्धव्यवायव्यायामोन्मर्दनस्नानोत्सादनानि, विशेषतस्तीक्ष्णानां दीर्घकालस्थितानां चमद्यानामुपयोगः, सधूमपानः सर्वशश्चोपवासः, तथोष्णं वासः, सुखप्रतिषेधश्च सुखार्थमेवेति||१८||  
 
तस्यावजयनं- विधियुक्तानि तीक्ष्णोष्णानि संशोधनानि, रूक्षप्रायाणि चाभ्यवहार्याणि कटुकतिक्तकषायोपहितानि, तथैवधावनलङ्घनप्लवनपरिसरणजागरणनियुद्धव्यवायव्यायामोन्मर्दनस्नानोत्सादनानि, विशेषतस्तीक्ष्णानां दीर्घकालस्थितानां चमद्यानामुपयोगः, सधूमपानः सर्वशश्चोपवासः, तथोष्णं वासः, सुखप्रतिषेधश्च सुखार्थमेवेति||१८||  
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
ślēṣmalasyāpi ślēṣmaprakōpaṇānyāsēvamānasya [19] kṣipraṁ ślēṣmā prakōpamāpadyatē, na tathētarau dōṣau;sa tasya prakōpamāpannō yathōktairvikāraiḥ śarīramupatapati balavarṇasukhāyuṣāmupaghātāya|  
 
ślēṣmalasyāpi ślēṣmaprakōpaṇānyāsēvamānasya [19] kṣipraṁ ślēṣmā prakōpamāpadyatē, na tathētarau dōṣau;sa tasya prakōpamāpannō yathōktairvikāraiḥ śarīramupatapati balavarṇasukhāyuṣāmupaghātāya|  
Line 344: Line 403:  
dhAvanala~gghanaplavanaparisaraNajAgaraNaniyuddhavyavAyavyAyAmonmardanasnAnotsAdanAni,visheShatastIkShNAnAM dIrghakAlasthitAnAM ca madyAnAmupayogaH, sadhUmapAnaHsarvashashcopavAsaH,tathoShNaM vAsaH,
 
dhAvanala~gghanaplavanaparisaraNajAgaraNaniyuddhavyavAyavyAyAmonmardanasnAnotsAdanAni,visheShatastIkShNAnAM dIrghakAlasthitAnAM ca madyAnAmupayogaH, sadhUmapAnaHsarvashashcopavAsaH,tathoShNaM vAsaH,
 
sukhapratiShedhashca sukhArthameveti||18||
 
sukhapratiShedhashca sukhArthameveti||18||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
If ''shlaishmala'' types of individual resorts to such things as are aggravators of ''kapha'', then ''kapha'' in his body gets aggravated immediately; this does not happen to the remaining two ''doshas''. The aggravated ''kapha'' afflicts the individual by the manifestation of diseases already described, resulting in the impairment of strength, complexion, happiness and longevity. The following therapies alleviate this ''dosha'':
 
If ''shlaishmala'' types of individual resorts to such things as are aggravators of ''kapha'', then ''kapha'' in his body gets aggravated immediately; this does not happen to the remaining two ''doshas''. The aggravated ''kapha'' afflicts the individual by the manifestation of diseases already described, resulting in the impairment of strength, complexion, happiness and longevity. The following therapies alleviate this ''dosha'':
Line 357: Line 418:     
==== Characteristics of royal physician ====
 
==== Characteristics of royal physician ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
    
भवति चात्र- सर्वरोगविशेषज्ञः सर्वकार्यविशेषवित्| सर्वभेषजतत्त्वज्ञो  राज्ञः प्राणपतिर्भवेदिति||१९||
 
भवति चात्र- सर्वरोगविशेषज्ञः सर्वकार्यविशेषवित्| सर्वभेषजतत्त्वज्ञो  राज्ञः प्राणपतिर्भवेदिति||१९||
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
bhavati cātra-  
 
bhavati cātra-  
Line 364: Line 427:     
bhavati cAtra- sarvarogavisheShaj~jaH sarvakAryavisheShavit| sarvabheShajatattvaj~jo rAj~jaH prANapatirbhavediti||19||
 
bhavati cAtra- sarvarogavisheShaj~jaH sarvakAryavisheShavit| sarvabheShajatattvaj~jo rAj~jaH prANapatirbhavediti||19||
 +
</div></div>
    
Thus it is said:-  
 
Thus it is said:-  
Line 369: Line 433:     
==== Summary ====
 
==== Summary ====
 +
<div class="mw-collapsible mw-collapsed">
   −
तत्र श्लोकाः- प्रकृत्यन्तरभेदेन रोगानीकविकल्पनम्| परस्पराविरोधश्च सामान्यं रोगदोषयोः||२०|| दोषसङ्ख्या विकाराणामेकदेशः प्रकोपणम्| जरणं प्रति चिन्ता च कायाग्नेर्धुक्षणानि च||२१|| नराणां वातलादीनां प्रकृतिस्थापनानि च| रोगानीके विमानेऽस्मिन् व्याहृतानि महर्षिणा||२२||
+
तत्र श्लोकाः- <br />
 +
प्रकृत्यन्तरभेदेन रोगानीकविकल्पनम्| परस्पराविरोधश्च सामान्यं रोगदोषयोः||२०|| <br />
 +
दोषसङ्ख्या विकाराणामेकदेशः प्रकोपणम्| जरणं प्रति चिन्ता च कायाग्नेर्धुक्षणानि च||२१|| <br />
 +
नराणां वातलादीनां प्रकृतिस्थापनानि च| रोगानीके विमानेऽस्मिन् व्याहृतानि महर्षिणा||२२||<br />
 +
<div class="mw-collapsible-content">
    
tatra ślōkāḥ-  
 
tatra ślōkāḥ-  
Line 384: Line 453:     
narANAM VatalAdInAM prakRutisthApanAni ca| rogAnIke vimAne~asmin vyAhRutAni maharShiNA||22||
 
narANAM VatalAdInAM prakRutisthApanAni ca| rogAnIke vimAne~asmin vyAhRutAni maharShiNA||22||
 +
</div></div>
 +
 
<div style="text-align:justify;">
 
<div style="text-align:justify;">
 
To sum up, in this chapter, groups of diseases based upon ''vata'' etc. ''prakriti'' types, non-contradiction of classified categories of diseases, similarity in ''dosha'' and ''roga'', numbers of ''doshas'', diseases with one type, causes of vitiation of ''dosha'', description of ''agni'', and means to stimulate it’s functions, ''vata'' etc. dominant types of persons and their management to maintain normalcy of ''dosha'' are described in details by sage Atreya. [20-22]
 
To sum up, in this chapter, groups of diseases based upon ''vata'' etc. ''prakriti'' types, non-contradiction of classified categories of diseases, similarity in ''dosha'' and ''roga'', numbers of ''doshas'', diseases with one type, causes of vitiation of ''dosha'', description of ''agni'', and means to stimulate it’s functions, ''vata'' etc. dominant types of persons and their management to maintain normalcy of ''dosha'' are described in details by sage Atreya. [20-22]

Navigation menu