Changes

Jump to navigation Jump to search
Line 38: Line 38:  
इति ह स्माह भगवानात्रेय: ||२||
 
इति ह स्माह भगवानात्रेय: ||२||
   −
अथ शोधनयो: सम्यग्विधिमूर्ध्वानुलोमयो: |   
+
अथ शोधनयो: सम्यग्विधिमूर्ध्वानुलोमयो: |  
 +
   
 
असम्यकृतयोश्चैव दोषान् वक्ष्यामि सौषधान् ||३||
 
असम्यकृतयोश्चैव दोषान् वक्ष्यामि सौषधान् ||३||
    
AthAto vamanavirechana vyApatsiddhim vyAkhyAsyAmah I
 
AthAto vamanavirechana vyApatsiddhim vyAkhyAsyAmah I
 +
 
Iti ha SmAh BhagwAnAtreyah II
 
Iti ha SmAh BhagwAnAtreyah II
 +
 
Atha Shodhanayoh Samyagvidhimurdhvanulomayoh I  
 
Atha Shodhanayoh Samyagvidhimurdhvanulomayoh I  
 +
 
Asamyak krutayohshchaiva doshAn vakshyAmi SaushadhAn II  
 
Asamyak krutayohshchaiva doshAn vakshyAmi SaushadhAn II  
 
   
 
   
Line 57: Line 61:     
अत्युष्णवर्षशीता हि ग्रीष्मवर्षाहिमागमाः|  
 
अत्युष्णवर्षशीता हि ग्रीष्मवर्षाहिमागमाः|  
 +
 
तदन्तरे  प्रावृडाद्यास्तेषां साधारणास्त्रयः||४||  
 
तदन्तरे  प्रावृडाद्यास्तेषां साधारणास्त्रयः||४||  
    
atyuṣṇavarṣaśītā hi grīṣmavarṣāhimāgamāḥ|  
 
atyuṣṇavarṣaśītā hi grīṣmavarṣāhimāgamāḥ|  
 +
 
tadantarē  prāvr̥ḍādyāstēṣāṁ sādhāraṇāstrayaḥ||4||
 
tadantarē  prāvr̥ḍādyāstēṣāṁ sādhāraṇāstrayaḥ||4||
    
atyuShNavarShashItA hi grIShmavarShAhimAgamAH|  
 
atyuShNavarShashItA hi grIShmavarShAhimAgamAH|  
 +
 
tadantare  prAvRuDAdyAsteShAM sAdhAraNAstrayaH||4||  
 
tadantare  prAvRuDAdyAsteShAM sAdhAraNAstrayaH||4||  
   Line 68: Line 75:     
प्रावृट् शुचिनभौ ज्ञेयौ शरदूर्जसहौ पुनः|  
 
प्रावृट् शुचिनभौ ज्ञेयौ शरदूर्जसहौ पुनः|  
 +
 
तपस्यश्च मधुश्चैव वसन्तः शोधनं प्रति||५||  
 
तपस्यश्च मधुश्चैव वसन्तः शोधनं प्रति||५||  
    
एतानृतून्  विकल्प्यैवं दद्यात् संशोधनं भिषक्|  
 
एतानृतून्  विकल्प्यैवं दद्यात् संशोधनं भिषक्|  
 +
 
स्वस्थवृत्तमभिप्रेत्य व्याधौ व्याधिवशेन तु||६||
 
स्वस्थवृत्तमभिप्रेत्य व्याधौ व्याधिवशेन तु||६||
    
prāvr̥ṭ śucinabhau jñēyau śaradūrjasahau punaḥ|  
 
prāvr̥ṭ śucinabhau jñēyau śaradūrjasahau punaḥ|  
 +
 
tapasyaśca madhuścaiva vasantaḥ śōdhanaṁ prati||5||  
 
tapasyaśca madhuścaiva vasantaḥ śōdhanaṁ prati||5||  
   −
ētānr̥tūn vikalpyaivaṁ dadyāt saṁśōdhanaṁ bhiṣak|  
+
ētānr̥tūn vikalpyaivaṁ dadyāt saṁśōdhanaṁ bhiṣak|  
 +
 
 
svasthavr̥ttamabhiprētya vyādhau vyādhivaśēna tu||6||
 
svasthavr̥ttamabhiprētya vyādhau vyādhivaśēna tu||6||
    
prAvRuT shucinabhau j~jeyau sharadUrjasahau punaH|  
 
prAvRuT shucinabhau j~jeyau sharadUrjasahau punaH|  
 +
 
tapasyashca madhushcaiva vasantaH shodhanaM prati||5||  
 
tapasyashca madhushcaiva vasantaH shodhanaM prati||5||  
   −
etAnRutUn vikalpyaivaM dadyAt saMshodhanaM bhiShak|  
+
etAnRutUn vikalpyaivaM dadyAt saMshodhanaM bhiShak|
 +
 
svasthavRuttamabhipretya vyAdhau vyAdhivashena tu||6||  
 
svasthavRuttamabhipretya vyAdhau vyAdhivashena tu||6||  
   Line 90: Line 103:     
कर्मणां वमनादीनामन्तरेष्वन्तरेषु  च|  
 
कर्मणां वमनादीनामन्तरेष्वन्तरेषु  च|  
 +
 
स्नेहस्वेदौ प्रयुञ्जीत स्नेहं चान्ते प्रयोजयेत्||७||  
 
स्नेहस्वेदौ प्रयुञ्जीत स्नेहं चान्ते प्रयोजयेत्||७||  
   −
karmaṇāṁ vamanādīnāmantarēṣvantarēṣu ca|  
+
karmaṇāṁ vamanādīnāmantarēṣvantarēṣu ca|  
 +
 
 
snēhasvēdau prayuñjīta snēhaṁ cāntē prayōjayēt||7||  
 
snēhasvēdau prayuñjīta snēhaṁ cāntē prayōjayēt||7||  
   −
karmaNAM vamanAdInAmantareShvantareShu ca|  
+
karmaNAM vamanAdInAmantareShvantareShu ca|  
 +
 
 
snehasvedau prayu~jjIta snehaM cAnte prayojayet||7||  
 
snehasvedau prayu~jjIta snehaM cAnte prayojayet||7||  
   Line 103: Line 119:     
विसर्पपिडकाशोफकामलापाण्डुरोगिणः  |  
 
विसर्पपिडकाशोफकामलापाण्डुरोगिणः  |  
 +
 
अभिघातविषार्तांश्च नातिस्निग्धान् विरेचयेत्||८||  
 
अभिघातविषार्तांश्च नातिस्निग्धान् विरेचयेत्||८||  
    
visarpapiḍakāśōphakāmalāpāṇḍurōgiṇaḥ  |  
 
visarpapiḍakāśōphakāmalāpāṇḍurōgiṇaḥ  |  
 +
 
abhighātaviṣārtāṁśca nātisnigdhān virēcayēt||8||  
 
abhighātaviṣārtāṁśca nātisnigdhān virēcayēt||8||  
    
visarpapiDakAshophakAmalApANDurogiNaH  |  
 
visarpapiDakAshophakAmalApANDurogiNaH  |  
 +
 
abhighAtaviShArtAMshca nAtisnigdhAn virecayet||8||  
 
abhighAtaviShArtAMshca nAtisnigdhAn virecayet||8||  
   Line 114: Line 133:     
नातिस्निग्धशरीराय दद्यात् स्नेहविरेचनम्|  
 
नातिस्निग्धशरीराय दद्यात् स्नेहविरेचनम्|  
 +
 
स्नेहोत्क्लिष्टशरीराय रूक्षं  दद्याद्विरेचनम्||९||  
 
स्नेहोत्क्लिष्टशरीराय रूक्षं  दद्याद्विरेचनम्||९||  
    
nātisnigdhaśarīrāya dadyāt snēhavirēcanam|  
 
nātisnigdhaśarīrāya dadyāt snēhavirēcanam|  
 +
 
snēhōtkliṣṭaśarīrāya rūkṣaṁ  dadyādvirēcanam||9||  
 
snēhōtkliṣṭaśarīrāya rūkṣaṁ  dadyādvirēcanam||9||  
    
nAtisnigdhasharIrAya dadyAt snehavirecanam|  
 
nAtisnigdhasharIrAya dadyAt snehavirecanam|  
 +
 
snehotkliShTasharIrAya rUkShaM  dadyAdvirecanam||9||  
 
snehotkliShTasharIrAya rUkShaM  dadyAdvirecanam||9||  
   Line 127: Line 149:     
स्नेहस्वेदोपपन्नेन जीर्णे मात्रावदौषधम्|  
 
स्नेहस्वेदोपपन्नेन जीर्णे मात्रावदौषधम्|  
 +
 
एकाग्रमनसा पीतं सम्यग्योगाय कल्पते||१०||  
 
एकाग्रमनसा पीतं सम्यग्योगाय कल्पते||१०||  
    
snēhasvēdōpapannēna jīrṇē mātrāvadauṣadham|  
 
snēhasvēdōpapannēna jīrṇē mātrāvadauṣadham|  
 +
 
ēkāgramanasā pītaṁ samyagyōgāya kalpatē||10||  
 
ēkāgramanasā pītaṁ samyagyōgāya kalpatē||10||  
    
snehasvedopapannena jIrNe mAtrAvadauShadham|  
 
snehasvedopapannena jIrNe mAtrAvadauShadham|  
 +
 
ekAgramanasA pItaM samyagyogAya kalpate||10||  
 
ekAgramanasA pItaM samyagyogAya kalpate||10||  
   Line 138: Line 163:     
स्निग्धात् पात्राद्यथा तोयमयत्नेन प्रणुद्यते|  
 
स्निग्धात् पात्राद्यथा तोयमयत्नेन प्रणुद्यते|  
 +
 
कफादयः प्रणुद्यन्ते स्निग्धाद्देहात्तथौषधैः||११||  
 
कफादयः प्रणुद्यन्ते स्निग्धाद्देहात्तथौषधैः||११||  
    
आर्द्रं काष्ठं यथा वह्निर्विष्यन्दयति सर्वतः|  
 
आर्द्रं काष्ठं यथा वह्निर्विष्यन्दयति सर्वतः|  
 +
 
तथा स्निग्धस्य वै दोषान् स्वेदो विष्यन्दयेत् स्थिरान्||१२||  
 
तथा स्निग्धस्य वै दोषान् स्वेदो विष्यन्दयेत् स्थिरान्||१२||  
    
क्लिष्टं वासो यथोत्क्लेश्य मलः संशोध्यतेऽम्भसा|  
 
क्लिष्टं वासो यथोत्क्लेश्य मलः संशोध्यतेऽम्भसा|  
 +
 
स्नेहस्वेदैस्तथोत्क्लेश्य शोध्यते शोधनैर्मलः  ||१३||  
 
स्नेहस्वेदैस्तथोत्क्लेश्य शोध्यते शोधनैर्मलः  ||१३||  
    
snigdhāt pātrādyathā tōyamayatnēna praṇudyatē|  
 
snigdhāt pātrādyathā tōyamayatnēna praṇudyatē|  
 +
 
kaphādayaḥ praṇudyantē snigdhāddēhāttathauṣadhaiḥ||11||  
 
kaphādayaḥ praṇudyantē snigdhāddēhāttathauṣadhaiḥ||11||  
    
ārdraṁ kāṣṭhaṁ yathā vahnirviṣyandayati sarvataḥ|  
 
ārdraṁ kāṣṭhaṁ yathā vahnirviṣyandayati sarvataḥ|  
 +
 
tathā snigdhasya vai dōṣān svēdō viṣyandayēt sthirān||12||  
 
tathā snigdhasya vai dōṣān svēdō viṣyandayēt sthirān||12||  
    
kliṣṭaṁ vāsō yathōtklēśya malaḥ saṁśōdhyatē'mbhasā|  
 
kliṣṭaṁ vāsō yathōtklēśya malaḥ saṁśōdhyatē'mbhasā|  
 +
 
snēhasvēdaistathōtklēśya śōdhyatē śōdhanairmalaḥ  ||13||  
 
snēhasvēdaistathōtklēśya śōdhyatē śōdhanairmalaḥ  ||13||  
    
snigdhAt pAtrAdyathA toyamayatnena praNudyate|  
 
snigdhAt pAtrAdyathA toyamayatnena praNudyate|  
 +
 
kaphAdayaH praNudyante snigdhAddehAttathauShadhaiH||11||  
 
kaphAdayaH praNudyante snigdhAddehAttathauShadhaiH||11||  
    
ArdraM kAShThaM yathA vahnirviShyandayati sarvataH|  
 
ArdraM kAShThaM yathA vahnirviShyandayati sarvataH|  
 +
 
tathA snigdhasya vai doShAn svedo viShyandayet sthirAn||12||  
 
tathA snigdhasya vai doShAn svedo viShyandayet sthirAn||12||  
    
kliShTaM vAso yathotkleshya malaH saMshodhyate~ambhasA|  
 
kliShTaM vAso yathotkleshya malaH saMshodhyate~ambhasA|  
 +
 
snehasvedaistathotkleshya shodhyate shodhanairmalaH || 13||  
 
snehasvedaistathotkleshya shodhyate shodhanairmalaH || 13||  
   Line 169: Line 203:     
अजीर्णे वर्धते ग्लानिर्विबन्धश्चापि जायते|  
 
अजीर्णे वर्धते ग्लानिर्विबन्धश्चापि जायते|  
 +
 
पीतं संशोधनं चैव विपरीतं प्रवर्तते||१४||  
 
पीतं संशोधनं चैव विपरीतं प्रवर्तते||१४||  
    
ajīrṇē vardhatē glānirvibandhaścāpi jāyatē|  
 
ajīrṇē vardhatē glānirvibandhaścāpi jāyatē|  
 +
 
pītaṁ saṁśōdhanaṁ caiva viparītaṁ pravartatē||14||  
 
pītaṁ saṁśōdhanaṁ caiva viparītaṁ pravartatē||14||  
    
ajIrNe vardhate glAnirvibandhashcApi jAyate|  
 
ajIrNe vardhate glAnirvibandhashcApi jAyate|  
 +
 
pItaM saMshodhanaM caiva viparItaM pravartate||14||  
 
pItaM saMshodhanaM caiva viparItaM pravartate||14||  
   Line 182: Line 219:     
अल्पमात्रं महावेगं बहुदोषहरं सुखम्|  
 
अल्पमात्रं महावेगं बहुदोषहरं सुखम्|  
 +
 
लघुपाकं सुखास्वादं प्रीणनं व्याधिनाशनम्||१५||  
 
लघुपाकं सुखास्वादं प्रीणनं व्याधिनाशनम्||१५||  
    
अविकारि च व्यापत्तौ नातिग्लानिकरं च यत्|  
 
अविकारि च व्यापत्तौ नातिग्लानिकरं च यत्|  
 +
 
गन्धवर्णरसोपेतं विद्यान्मात्रावदौषधम्||१६||  
 
गन्धवर्णरसोपेतं विद्यान्मात्रावदौषधम्||१६||  
    
alpamātraṁ mahāvēgaṁ bahudōṣaharaṁ sukham|  
 
alpamātraṁ mahāvēgaṁ bahudōṣaharaṁ sukham|  
 +
 
laghupākaṁ sukhāsvādaṁ prīṇanaṁ vyādhināśanam||15||  
 
laghupākaṁ sukhāsvādaṁ prīṇanaṁ vyādhināśanam||15||  
    
avikāri ca vyāpattau nātiglānikaraṁ ca yat|  
 
avikāri ca vyāpattau nātiglānikaraṁ ca yat|  
 +
 
gandhavarṇarasōpētaṁ vidyānmātrāvadauṣadham||16||  
 
gandhavarṇarasōpētaṁ vidyānmātrāvadauṣadham||16||  
    
alpamAtraM mahAvegaM bahudoShaharaM sukham|  
 
alpamAtraM mahAvegaM bahudoShaharaM sukham|  
 +
 
laghupAkaM sukhAsvAdaM prINanaM vyAdhinAshanam||15||  
 
laghupAkaM sukhAsvAdaM prINanaM vyAdhinAshanam||15||  
    
avikAri ca vyApattau nAtiglAnikaraM ca yat|  
 
avikAri ca vyApattau nAtiglAnikaraM ca yat|  
 +
 
gandhavarNarasopetaM vidyAnmAtrAvadauShadham||16||  
 
gandhavarNarasopetaM vidyAnmAtrAvadauShadham||16||  
   Line 212: Line 255:     
विधूय मानसान् दोषान् कामादीनशुभोदयान्  |  
 
विधूय मानसान् दोषान् कामादीनशुभोदयान्  |  
 +
 
एकाग्रमनसा पीतं सम्यग्योगाय कल्पते||१७||  
 
एकाग्रमनसा पीतं सम्यग्योगाय कल्पते||१७||  
    
vidhūya mānasān dōṣān kāmādīnaśubhōdayān |  
 
vidhūya mānasān dōṣān kāmādīnaśubhōdayān |  
 +
 
ēkāgramanasā pītaṁ samyagyōgāya kalpatē||17||  
 
ēkāgramanasā pītaṁ samyagyōgāya kalpatē||17||  
   −
vidhUya mAnasAn doShAn kAmAdInashubhodayAn  |  
+
vidhUya mAnasAn doShAn kAmAdInashubhodayAn  |
 +
 
ekAgramanasA pItaM samyagyogAya kalpate||17||  
 
ekAgramanasA pItaM samyagyogAya kalpate||17||  
   Line 225: Line 271:     
नरः श्वो वमनं पाता भुञ्जीत कफवर्धनम्|  
 
नरः श्वो वमनं पाता भुञ्जीत कफवर्धनम्|  
 +
 
सुजरं द्रवभूयिष्ठं, लघ्वशीतं विरेचनम्||१८||  
 
सुजरं द्रवभूयिष्ठं, लघ्वशीतं विरेचनम्||१८||  
   Line 230: Line 277:     
naraḥ śvō vamanaṁ pātā bhuñjīta kaphavardhanam|  
 
naraḥ śvō vamanaṁ pātā bhuñjīta kaphavardhanam|  
 +
 
sujaraṁ dravabhūyiṣṭhaṁ, laghvaśītaṁ virēcanam||18||  
 
sujaraṁ dravabhūyiṣṭhaṁ, laghvaśītaṁ virēcanam||18||  
   Line 235: Line 283:     
naraH shvo vamanaM pAtA bhu~jjIta kaphavardhanam|  
 
naraH shvo vamanaM pAtA bhu~jjIta kaphavardhanam|  
 +
 
sujaraM dravabhUyiShThaM, laghvashItaM virecanam||18||  
 
sujaraM dravabhUyiShThaM, laghvashItaM virecanam||18||  
   Line 246: Line 295:     
ऊर्ध्वं कफानुगे पित्ते विट्पित्तेऽनुकफे त्वधः|  
 
ऊर्ध्वं कफानुगे पित्ते विट्पित्तेऽनुकफे त्वधः|  
 +
 
हृतदोषं वदेत् कार्श्यदौर्बल्ये चेत् सलाघवे||२०||  
 
हृतदोषं वदेत् कार्श्यदौर्बल्ये चेत् सलाघवे||२०||  
   Line 251: Line 301:     
ūrdhvaṁ kaphānugē pittē viṭpittē'nukaphē tvadhaḥ|  
 
ūrdhvaṁ kaphānugē pittē viṭpittē'nukaphē tvadhaḥ|  
 +
 
hr̥tadōṣaṁ vadēt kārśyadaurbalyē cēt salāghavē||20||  
 
hr̥tadōṣaṁ vadēt kārśyadaurbalyē cēt salāghavē||20||  
   Line 256: Line 307:     
UrdhvaM kaphAnuge pitte viTpitte~anukaphe tvadhaH|  
 
UrdhvaM kaphAnuge pitte viTpitte~anukaphe tvadhaH|  
 +
 
hRutadoShaM vadet kArshyadaurbalye cet salAghave||20||  
 
hRutadoShaM vadet kArshyadaurbalye cet salAghave||20||  
   Line 265: Line 317:     
वामयेत्तु ततः शेषमौषधं न त्वलाघवे|  
 
वामयेत्तु ततः शेषमौषधं न त्वलाघवे|  
 +
 
स्तैमित्येऽनिलसङ्गे च निरुद्गारेऽपि वामयेत्||२१||  
 
स्तैमित्येऽनिलसङ्गे च निरुद्गारेऽपि वामयेत्||२१||  
   Line 270: Line 323:     
vāmayēttu tataḥ śēṣamauṣadhaṁ na tvalāghavē|  
 
vāmayēttu tataḥ śēṣamauṣadhaṁ na tvalāghavē|  
 +
 
staimityē'nilasaṅgē ca nirudgārē'pi vāmayēt||21||
 
staimityē'nilasaṅgē ca nirudgārē'pi vāmayēt||21||
 
   
 
   
Line 275: Line 329:     
vAmayettu tataH sheShamauShadhaM na tvalAghave|  
 
vAmayettu tataH sheShamauShadhaM na tvalAghave|  
 +
 
staimitye~anilasa~gge ca nirudgAre~api vAmayet||21||  
 
staimitye~anilasa~gge ca nirudgAre~api vAmayet||21||  
   Line 284: Line 339:     
वमितं लङ्घयेत् सम्यग्जीर्णलिङ्गान्यलक्षयन्|  
 
वमितं लङ्घयेत् सम्यग्जीर्णलिङ्गान्यलक्षयन्|  
 +
 
तानि दृष्ट्वा तु पेयादिक्रमं कुर्यान्न लङ्घनम्||२३||  
 
तानि दृष्ट्वा तु पेयादिक्रमं कुर्यान्न लङ्घनम्||२३||  
   Line 289: Line 345:     
vamitaṁ laṅghayēt samyagjīrṇaliṅgānyalakṣayan|  
 
vamitaṁ laṅghayēt samyagjīrṇaliṅgānyalakṣayan|  
 +
 
tāni dr̥ṣṭvā tu pēyādikramaṁ kuryānna laṅghanam||23||  
 
tāni dr̥ṣṭvā tu pēyādikramaṁ kuryānna laṅghanam||23||  
   Line 294: Line 351:     
vamitaM la~gghayet samyagjIrNali~ggAnyalakShayan|  
 
vamitaM la~gghayet samyagjIrNali~ggAnyalakShayan|  
 +
 
tAni dRuShTvA tu peyAdikramaM kuryAnna la~gghanam||23||  
 
tAni dRuShTvA tu peyAdikramaM kuryAnna la~gghanam||23||  
   Line 299: Line 357:     
संशोधनाभ्यां शुद्धस्य हृतदोषस्य  देहिनः|  
 
संशोधनाभ्यां शुद्धस्य हृतदोषस्य  देहिनः|  
 +
 
यात्यग्निर्मन्दतां  तस्मात् क्रमं पेयादिमाचरेत्||२४||  
 
यात्यग्निर्मन्दतां  तस्मात् क्रमं पेयादिमाचरेत्||२४||  
    
saṁśōdhanābhyāṁ śuddhasya hr̥tadōṣasya  dēhinaḥ|  
 
saṁśōdhanābhyāṁ śuddhasya hr̥tadōṣasya  dēhinaḥ|  
 +
 
yātyagnirmandatāṁ  tasmāt kramaṁ pēyādimācarēt||24||  
 
yātyagnirmandatāṁ  tasmāt kramaṁ pēyādimācarēt||24||  
    
saMshodhanAbhyAM shuddhasya hRutadoShasya  dehinaH|  
 
saMshodhanAbhyAM shuddhasya hRutadoShasya  dehinaH|  
 +
 
yAtyagnirmandatAM  tasmAt kramaM peyAdimAcaret||24||  
 
yAtyagnirmandatAM  tasmAt kramaM peyAdimAcaret||24||  
   Line 310: Line 371:     
कफपित्ते विशुद्धेऽल्पं मद्यपे वातपैत्तिके|  
 
कफपित्ते विशुद्धेऽल्पं मद्यपे वातपैत्तिके|  
 +
 
तर्पणादिक्रमं कुर्यात् पेयाऽभिष्यन्दयेद्धि तान्||२५||  
 
तर्पणादिक्रमं कुर्यात् पेयाऽभिष्यन्दयेद्धि तान्||२५||  
    
kaphapittē viśuddhē'lpaṁ madyapē vātapaittikē|  
 
kaphapittē viśuddhē'lpaṁ madyapē vātapaittikē|  
 +
 
tarpaṇādikramaṁ kuryāt pēyā'bhiṣyandayēddhi tān||25||  
 
tarpaṇādikramaṁ kuryāt pēyā'bhiṣyandayēddhi tān||25||  
    
kaphapitte vishuddhe~alpaM madyape vAtapaittike|  
 
kaphapitte vishuddhe~alpaM madyape vAtapaittike|  
 +
 
tarpaNAdikramaM kuryAt peyA~abhiShyandayeddhi tAn||25||  
 
tarpaNAdikramaM kuryAt peyA~abhiShyandayeddhi tAn||25||  
   Line 323: Line 387:     
अनुलोमोऽनिलः स्वास्थ्यं क्षुत्तृष्णोर्जो मनस्विता|  
 
अनुलोमोऽनिलः स्वास्थ्यं क्षुत्तृष्णोर्जो मनस्विता|  
 +
 
लघुत्वमिन्द्रियोद्गारशुद्धिर्जीर्णौषधाकृतिः||२६||  
 
लघुत्वमिन्द्रियोद्गारशुद्धिर्जीर्णौषधाकृतिः||२६||  
    
क्लमो दाहोऽङ्गसदनं भ्रमो मूर्च्छा  शिरोरुजा|  
 
क्लमो दाहोऽङ्गसदनं भ्रमो मूर्च्छा  शिरोरुजा|  
 +
 
अरतिर्बलहानिश्च सावशेषौषधाकृतिः||२७||  
 
अरतिर्बलहानिश्च सावशेषौषधाकृतिः||२७||  
    
anulōmō'nilaḥ svāsthyaṁ kṣuttr̥ṣṇōrjō manasvitā|  
 
anulōmō'nilaḥ svāsthyaṁ kṣuttr̥ṣṇōrjō manasvitā|  
 +
 
laghutvamindriyōdgāraśuddhirjīrṇauṣadhākr̥tiḥ||26||  
 
laghutvamindriyōdgāraśuddhirjīrṇauṣadhākr̥tiḥ||26||  
    
klamō dāhō'ṅgasadanaṁ bhramō mūrcchā śirōrujā|  
 
klamō dāhō'ṅgasadanaṁ bhramō mūrcchā śirōrujā|  
 +
 
aratirbalahāniśca sāvaśēṣauṣadhākr̥tiḥ||27||  
 
aratirbalahāniśca sāvaśēṣauṣadhākr̥tiḥ||27||  
    
anulomo~anilaH svAsthyaM kShuttRuShNorjo manasvitA|  
 
anulomo~anilaH svAsthyaM kShuttRuShNorjo manasvitA|  
 +
 
laghutvamindriyodgArashuddhirjIrNauShadhAkRutiH||26||  
 
laghutvamindriyodgArashuddhirjIrNauShadhAkRutiH||26||  
    
klamo dAho~a~ggasadanaM bhramo mUrcchA  shirorujA|  
 
klamo dAho~a~ggasadanaM bhramo mUrcchA  shirorujA|  
 +
 
aratirbalahAnishca sAvasheShauShadhAkRutiH||27||  
 
aratirbalahAnishca sAvasheShauShadhAkRutiH||27||  
   Line 361: Line 431:     
अकालेऽल्पातिमात्रं च पुराणं न च भावितम्|  
 
अकालेऽल्पातिमात्रं च पुराणं न च भावितम्|  
 +
 
असम्यक्संस्कृतं चैव व्यापद्येतौषधं द्रुतम्||२८||
 
असम्यक्संस्कृतं चैव व्यापद्येतौषधं द्रुतम्||२८||
    
akālē'lpātimātraṁ ca purāṇaṁ na ca bhāvitam|  
 
akālē'lpātimātraṁ ca purāṇaṁ na ca bhāvitam|  
 +
 
asamyaksaṁskr̥taṁ caiva vyāpadyētauṣadhaṁ drutam||28||  
 
asamyaksaṁskr̥taṁ caiva vyāpadyētauṣadhaṁ drutam||28||  
    
akAle~alpAtimAtraM ca purANaM na ca bhAvitam|  
 
akAle~alpAtimAtraM ca purANaM na ca bhAvitam|  
 +
 
asamyaksaMskRutaM caiva vyApadyetauShadhaM drutam||28||  
 
asamyaksaMskRutaM caiva vyApadyetauShadhaM drutam||28||  
   Line 379: Line 452:     
आध्मानं परिकर्तिश्च स्रावो हृद्गात्रयोर्ग्रहः|  
 
आध्मानं परिकर्तिश्च स्रावो हृद्गात्रयोर्ग्रहः|  
 +
 
जीवादानं सविभ्रंशः स्तम्भः सोपद्रवः क्लमः||२९||  
 
जीवादानं सविभ्रंशः स्तम्भः सोपद्रवः क्लमः||२९||  
    
अयोगादतियोगाच्च दशैता व्यापदो मताः|  
 
अयोगादतियोगाच्च दशैता व्यापदो मताः|  
 +
 
प्रेष्यभैषज्यवैद्यानां वैगुण्यादातुरस्य च||३०||  
 
प्रेष्यभैषज्यवैद्यानां वैगुण्यादातुरस्य च||३०||  
    
ādhmānaṁ parikartiśca srāvō hr̥dgātrayōrgrahaḥ|  
 
ādhmānaṁ parikartiśca srāvō hr̥dgātrayōrgrahaḥ|  
 +
 
jīvādānaṁ savibhraṁśaḥ stambhaḥ sōpadravaḥ klamaḥ||29||  
 
jīvādānaṁ savibhraṁśaḥ stambhaḥ sōpadravaḥ klamaḥ||29||  
    
ayōgādatiyōgācca daśaitā vyāpadō matāḥ|  
 
ayōgādatiyōgācca daśaitā vyāpadō matāḥ|  
 +
 
prēṣyabhaiṣajyavaidyānāṁ vaiguṇyādāturasya ca||30||  
 
prēṣyabhaiṣajyavaidyānāṁ vaiguṇyādāturasya ca||30||  
    
AdhmAnaM parikartishca srAvo hRudgAtrayorgrahaH|  
 
AdhmAnaM parikartishca srAvo hRudgAtrayorgrahaH|  
 +
 
jIvAdAnaM savibhraMshaH stambhaH sopadravaH klamaH||29||  
 
jIvAdAnaM savibhraMshaH stambhaH sopadravaH klamaH||29||  
    
ayogAdatiyogAcca dashaitA vyApado matAH|  
 
ayogAdatiyogAcca dashaitA vyApado matAH|  
 +
 
preShyabhaiShajyavaidyAnAM vaiguNyAdAturasya ca||30||  
 
preShyabhaiShajyavaidyAnAM vaiguNyAdAturasya ca||30||  
   Line 417: Line 496:     
योगः सम्यक्प्रवृत्तिः स्यादतियोगोऽतिवर्तनम्|  
 
योगः सम्यक्प्रवृत्तिः स्यादतियोगोऽतिवर्तनम्|  
 +
 
अयोगः प्रातिलोम्येन न चाल्पं वा प्रवर्तनम्||३१||  
 
अयोगः प्रातिलोम्येन न चाल्पं वा प्रवर्तनम्||३१||  
    
श्लेष्मोत्क्लिष्टेन दुर्गन्धमहृद्यमति वा बहु|  
 
श्लेष्मोत्क्लिष्टेन दुर्गन्धमहृद्यमति वा बहु|  
 +
 
विरेचनमजीर्णे च पीतमूर्ध्वं प्रवर्तते||३२||  
 
विरेचनमजीर्णे च पीतमूर्ध्वं प्रवर्तते||३२||  
    
क्षुधार्तमृदुकोष्ठाभ्यां स्वल्पोत्क्लिष्टकफेन वा|  
 
क्षुधार्तमृदुकोष्ठाभ्यां स्वल्पोत्क्लिष्टकफेन वा|  
 +
 
तीक्ष्णं पीतं स्थितं क्षुब्धं वमनं स्याद्विरेचनम्||३३||  
 
तीक्ष्णं पीतं स्थितं क्षुब्धं वमनं स्याद्विरेचनम्||३३||  
    
प्रातिलोम्येन दोषाणां हरणात्ते ह्यकृत्स्नशः|  
 
प्रातिलोम्येन दोषाणां हरणात्ते ह्यकृत्स्नशः|  
 +
 
अयोगसञ्ज्ञे, कृच्छ्रेण याति दोषो नवाऽल्पशः||३४||  
 
अयोगसञ्ज्ञे, कृच्छ्रेण याति दोषो नवाऽल्पशः||३४||  
    
yōgaḥ samyakpravr̥ttiḥ syādatiyōgō'tivartanam|  
 
yōgaḥ samyakpravr̥ttiḥ syādatiyōgō'tivartanam|  
 +
 
ayōgaḥ prātilōmyēna na cālpaṁ vā pravartanam||31||  
 
ayōgaḥ prātilōmyēna na cālpaṁ vā pravartanam||31||  
    
ślēṣmōtkliṣṭēna durgandhamahr̥dyamati vā bahu|  
 
ślēṣmōtkliṣṭēna durgandhamahr̥dyamati vā bahu|  
 +
 
virēcanamajīrṇē ca pītamūrdhvaṁ pravartatē||32||  
 
virēcanamajīrṇē ca pītamūrdhvaṁ pravartatē||32||  
    
kṣudhārtamr̥dukōṣṭhābhyāṁ svalpōtkliṣṭakaphēna vā|  
 
kṣudhārtamr̥dukōṣṭhābhyāṁ svalpōtkliṣṭakaphēna vā|  
 +
 
tīkṣṇaṁ pītaṁ sthitaṁ kṣubdhaṁ vamanaṁ syādvirēcanam||33||  
 
tīkṣṇaṁ pītaṁ sthitaṁ kṣubdhaṁ vamanaṁ syādvirēcanam||33||  
    
prātilōmyēna dōṣāṇāṁ haraṇāttē hyakr̥tsnaśaḥ|  
 
prātilōmyēna dōṣāṇāṁ haraṇāttē hyakr̥tsnaśaḥ|  
 +
 
ayōgasañjñē, kr̥cchrēṇa yāti dōṣō navā'lpaśaḥ||34||  
 
ayōgasañjñē, kr̥cchrēṇa yāti dōṣō navā'lpaśaḥ||34||  
    
yogaH samyakpravRuttiH syAdatiyogo~ativartanam|  
 
yogaH samyakpravRuttiH syAdatiyogo~ativartanam|  
 +
 
ayogaH prAtilomyena na cAlpaM vA pravartanam||31||  
 
ayogaH prAtilomyena na cAlpaM vA pravartanam||31||  
   −
shleShmotkliShTena durgandhamahRudyamati vA bahu|  
+
shleShmotkliShTena durgandhamahRudyamati vA bahu|
 +
 
virecanamajIrNe ca pItamUrdhvaM pravartate||32||  
 
virecanamajIrNe ca pItamUrdhvaM pravartate||32||  
    
kShudhArtamRudukoShThAbhyAM svalpotkliShTakaphena vA|  
 
kShudhArtamRudukoShThAbhyAM svalpotkliShTakaphena vA|  
 +
 
tIkShNaM pItaM sthitaM kShubdhaM vamanaM syAdvirecanam||33||  
 
tIkShNaM pItaM sthitaM kShubdhaM vamanaM syAdvirecanam||33||  
    
prAtilomyena doShANAM haraNAtte hyakRutsnashaH|  
 
prAtilomyena doShANAM haraNAtte hyakRutsnashaH|  
 +
 
ayogasa~jj~je, kRucchreNa yAti doSho navA~alpashaH||34||  
 
ayogasa~jj~je, kRucchreNa yAti doSho navA~alpashaH||34||  
   Line 475: Line 566:     
पीतौषधो न शुद्धश्चेज्जीर्णे तस्मिन् पुनः पिबेत्|  
 
पीतौषधो न शुद्धश्चेज्जीर्णे तस्मिन् पुनः पिबेत्|  
 +
 
औषधं न त्वजीर्णेऽन्यद्भयं स्यादतियोगतः||३५||
 
औषधं न त्वजीर्णेऽन्यद्भयं स्यादतियोगतः||३५||
 
   
 
   
कोष्ठस्य गुरुतां ज्ञात्वा लघुत्वं बलमेव च|  
+
कोष्ठस्य गुरुतां ज्ञात्वा लघुत्वं बलमेव च|
 +
 
अयोगे मृदु वा दद्यादौषधं तीक्ष्णमेव वा||३६||  
 
अयोगे मृदु वा दद्यादौषधं तीक्ष्णमेव वा||३६||  
    
pītauṣadhō na śuddhaścējjīrṇē tasmin punaḥ pibēt|  
 
pītauṣadhō na śuddhaścējjīrṇē tasmin punaḥ pibēt|  
 +
 
auṣadhaṁ na tvajīrṇē'nyadbhayaṁ syādatiyōgataḥ||35||  
 
auṣadhaṁ na tvajīrṇē'nyadbhayaṁ syādatiyōgataḥ||35||  
    
kōṣṭhasya gurutāṁ jñātvā laghutvaṁ balamēva ca|  
 
kōṣṭhasya gurutāṁ jñātvā laghutvaṁ balamēva ca|  
 +
 
ayōgē mr̥du vā dadyādauṣadhaṁ tīkṣṇamēva vā||36||  
 
ayōgē mr̥du vā dadyādauṣadhaṁ tīkṣṇamēva vā||36||  
    
pItauShadho na shuddhashcejjIrNe tasmin punaH pibet|  
 
pItauShadho na shuddhashcejjIrNe tasmin punaH pibet|  
 +
 
auShadhaM na tvajIrNe~anyadbhayaM syAdatiyogataH||35||  
 
auShadhaM na tvajIrNe~anyadbhayaM syAdatiyogataH||35||  
    
koShThasya gurutAM j~jAtvA laghutvaM balameva ca|  
 
koShThasya gurutAM j~jAtvA laghutvaM balameva ca|  
 +
 
ayoge mRudu vA dadyAdauShadhaM tIkShNameva vA||36||  
 
ayoge mRudu vA dadyAdauShadhaM tIkShNameva vA||36||  
   Line 498: Line 595:     
वमनं न तु दुश्छर्दं दुष्कोष्ठं  न विरेचनम्|  
 
वमनं न तु दुश्छर्दं दुष्कोष्ठं  न विरेचनम्|  
 +
 
पाययेतौषधं भूयो हन्यात् पीतं पुनर्हि तौ||३७||  
 
पाययेतौषधं भूयो हन्यात् पीतं पुनर्हि तौ||३७||  
    
vamanaṁ na tu duśchardaṁ duṣkōṣṭhaṁ  na virēcanam|  
 
vamanaṁ na tu duśchardaṁ duṣkōṣṭhaṁ  na virēcanam|  
 +
 
pāyayētauṣadhaṁ bhūyō hanyāt pītaṁ punarhi tau||37||
 
pāyayētauṣadhaṁ bhūyō hanyāt pītaṁ punarhi tau||37||
 
   
 
   
 
vamanaM na tu dushchardaM duShkoShThaM  na virecanam|  
 
vamanaM na tu dushchardaM duShkoShThaM  na virecanam|  
 +
 
pAyayetauShadhaM bhUyo hanyAt pItaM punarhi tau||37||  
 
pAyayetauShadhaM bhUyo hanyAt pItaM punarhi tau||37||  
   Line 509: Line 609:     
अस्निग्धास्विन्नदेहस्य रूक्षस्यानवमौषधम्|  
 
अस्निग्धास्विन्नदेहस्य रूक्षस्यानवमौषधम्|  
 +
 
दोषानुत्क्लिश्य निर्हर्तुमशक्तं जनयेद्गदान्||३८||  
 
दोषानुत्क्लिश्य निर्हर्तुमशक्तं जनयेद्गदान्||३८||  
    
विभ्रंशं श्वयथुं हिक्कां तमसो दर्शनं भृशम्  |  
 
विभ्रंशं श्वयथुं हिक्कां तमसो दर्शनं भृशम्  |  
 +
 
पिण्डिकोद्वेष्टनं कण्डूमूर्वोः सादं विवर्णताम्||३९||
 
पिण्डिकोद्वेष्टनं कण्डूमूर्वोः सादं विवर्णताम्||३९||
    
asnigdhāsvinnadēhasya rūkṣasyānavamauṣadham|  
 
asnigdhāsvinnadēhasya rūkṣasyānavamauṣadham|  
 +
 
dōṣānutkliśya nirhartumaśaktaṁ janayēdgadān||38||  
 
dōṣānutkliśya nirhartumaśaktaṁ janayēdgadān||38||  
    
vibhraṁśaṁ śvayathuṁ hikkāṁ tamasō darśanaṁ bhr̥śam  |  
 
vibhraṁśaṁ śvayathuṁ hikkāṁ tamasō darśanaṁ bhr̥śam  |  
 +
 
piṇḍikōdvēṣṭanaṁ kaṇḍūmūrvōḥ sādaṁ vivarṇatām||39||  
 
piṇḍikōdvēṣṭanaṁ kaṇḍūmūrvōḥ sādaṁ vivarṇatām||39||  
    
asnigdhAsvinnadehasya rUkShasyAnavamauShadham|  
 
asnigdhAsvinnadehasya rUkShasyAnavamauShadham|  
 +
 
doShAnutklishya nirhartumashaktaM janayedgadAn||38||  
 
doShAnutklishya nirhartumashaktaM janayedgadAn||38||  
    
vibhraMshaM shvayathuM hikkAM tamaso darshanaM bhRusham  |  
 
vibhraMshaM shvayathuM hikkAM tamaso darshanaM bhRusham  |  
 +
 
piNDikodveShTanaM kaNDUmUrvoH sAdaM vivarNatAm||39||  
 
piNDikodveShTanaM kaNDUmUrvoH sAdaM vivarNatAm||39||  
   Line 529: Line 635:     
स्निग्धस्विन्नस्य चात्यल्पं दीप्ताग्नेर्जीर्णमौषधम्|  
 
स्निग्धस्विन्नस्य चात्यल्पं दीप्ताग्नेर्जीर्णमौषधम्|  
 +
 
शीतैर्वा स्तब्धमामे वा दोषानुत्क्लिश्य नाहरेत्||४०||  
 
शीतैर्वा स्तब्धमामे वा दोषानुत्क्लिश्य नाहरेत्||४०||  
    
तानेव जनयेद्रोगानयोगः सर्व एव सः|  
 
तानेव जनयेद्रोगानयोगः सर्व एव सः|  
 +
 
विज्ञाय मतिमांस्तत्र यथोक्तां कारयेत् क्रियाम्||४१||  
 
विज्ञाय मतिमांस्तत्र यथोक्तां कारयेत् क्रियाम्||४१||  
    
तं तैललवणाभ्यक्तं स्विन्नं प्रस्तरसङ्करैः|  
 
तं तैललवणाभ्यक्तं स्विन्नं प्रस्तरसङ्करैः|  
 +
 
पाययेत पुनर्जीर्णे समूत्रैर्वा निरूहयेत्||४२||  
 
पाययेत पुनर्जीर्णे समूत्रैर्वा निरूहयेत्||४२||  
    
निरूढं च रसैर्धान्वैर्भोजयित्वाऽनुवासयेत्|  
 
निरूढं च रसैर्धान्वैर्भोजयित्वाऽनुवासयेत्|  
 +
 
फलमागधिकादारुसिद्धतैलेन मात्रया||४३||  
 
फलमागधिकादारुसिद्धतैलेन मात्रया||४३||  
    
स्निग्धं वातहरैः स्नेहैः पुनस्तीक्ष्णेन शोधयेत्|  
 
स्निग्धं वातहरैः स्नेहैः पुनस्तीक्ष्णेन शोधयेत्|  
 +
 
न चातितीक्ष्णेन ततो ह्यतियोगस्तु जायते||४४||
 
न चातितीक्ष्णेन ततो ह्यतियोगस्तु जायते||४४||
    
snigdhasvinnasya cātyalpaṁ dīptāgnērjīrṇamauṣadham|  
 
snigdhasvinnasya cātyalpaṁ dīptāgnērjīrṇamauṣadham|  
 +
 
śītairvā stabdhamāmē vā dōṣānutkliśya nāharēt||40||  
 
śītairvā stabdhamāmē vā dōṣānutkliśya nāharēt||40||  
    
tānēva janayēdrōgānayōgaḥ sarva ēva saḥ|  
 
tānēva janayēdrōgānayōgaḥ sarva ēva saḥ|  
 +
 
vijñāya matimāṁstatra yathōktāṁ kārayēt kriyām||41||  
 
vijñāya matimāṁstatra yathōktāṁ kārayēt kriyām||41||  
    
taṁ tailalavaṇābhyaktaṁ svinnaṁ prastarasaṅkaraiḥ|  
 
taṁ tailalavaṇābhyaktaṁ svinnaṁ prastarasaṅkaraiḥ|  
 +
 
pāyayēta punarjīrṇē samūtrairvā nirūhayēt||42||  
 
pāyayēta punarjīrṇē samūtrairvā nirūhayēt||42||  
    
nirūḍhaṁ ca rasairdhānvairbhōjayitvā'nuvāsayēt|  
 
nirūḍhaṁ ca rasairdhānvairbhōjayitvā'nuvāsayēt|  
 +
 
phalamāgadhikādārusiddhatailēna mātrayā||43||  
 
phalamāgadhikādārusiddhatailēna mātrayā||43||  
    
snigdhaṁ vātaharaiḥ snēhaiḥ punastīkṣṇēna śōdhayēt|  
 
snigdhaṁ vātaharaiḥ snēhaiḥ punastīkṣṇēna śōdhayēt|  
 +
 
na cātitīkṣṇēna tatō hyatiyōgastu jāyatē||44||  
 
na cātitīkṣṇēna tatō hyatiyōgastu jāyatē||44||  
    
snigdhasvinnasya cAtyalpaM dIptAgnerjIrNamauShadham|  
 
snigdhasvinnasya cAtyalpaM dIptAgnerjIrNamauShadham|  
 +
 
shItairvA stabdhamAme vA doShAnutklishya nAharet||40||  
 
shItairvA stabdhamAme vA doShAnutklishya nAharet||40||  
    
tAneva janayedrogAnayogaH sarva eva saH|  
 
tAneva janayedrogAnayogaH sarva eva saH|  
 +
 
vij~jAya matimAMstatra yathoktAM kArayet kriyAm||41||  
 
vij~jAya matimAMstatra yathoktAM kArayet kriyAm||41||  
    
taM tailalavaNAbhyaktaM svinnaM prastarasa~gkaraiH|  
 
taM tailalavaNAbhyaktaM svinnaM prastarasa~gkaraiH|  
 +
 
pAyayeta punarjIrNe samUtrairvA nirUhayet||42||  
 
pAyayeta punarjIrNe samUtrairvA nirUhayet||42||  
    
nirUDhaM ca rasairdhAnvairbhojayitvA~anuvAsayet|  
 
nirUDhaM ca rasairdhAnvairbhojayitvA~anuvAsayet|  
 +
 
phalamAgadhikAdArusiddhatailena mAtrayA||43||  
 
phalamAgadhikAdArusiddhatailena mAtrayA||43||  
    
snigdhaM vAtaharaiH snehaiH punastIkShNena shodhayet|  
 
snigdhaM vAtaharaiH snehaiH punastIkShNena shodhayet|  
 +
 
na cAtitIkShNena tato hyatiyogastu jAyate||44||  
 
na cAtitIkShNena tato hyatiyogastu jAyate||44||  
   Line 590: Line 711:     
अतितीक्ष्णं क्षुधार्तस्य मृदुकोष्ठस्य भेषजम्|  
 
अतितीक्ष्णं क्षुधार्तस्य मृदुकोष्ठस्य भेषजम्|  
 +
 
हृत्वाऽऽशु विट्पित्तकफान् धातून्विस्रावयेद्द्रवान्||४५||  
 
हृत्वाऽऽशु विट्पित्तकफान् धातून्विस्रावयेद्द्रवान्||४५||  
    
बलस्वरक्षयं दाहं कण्ठशोषं भ्रमं  तृषाम्|  
 
बलस्वरक्षयं दाहं कण्ठशोषं भ्रमं  तृषाम्|  
 +
 
कुर्याच्च मधुरैस्तत्र शेषमौषधमुल्लिखेत्||४६||  
 
कुर्याच्च मधुरैस्तत्र शेषमौषधमुल्लिखेत्||४६||  
    
वमने तु विरेकः स्याद्विरेके वमनं पुनः  |  
 
वमने तु विरेकः स्याद्विरेके वमनं पुनः  |  
 +
 
परिषेकावगाहाद्यैः सुशीतैः स्तम्भयेच्च तत्||४७||  
 
परिषेकावगाहाद्यैः सुशीतैः स्तम्भयेच्च तत्||४७||  
    
कषायमधुरैः शीतैरन्नपानौषधैस्तथा|  
 
कषायमधुरैः शीतैरन्नपानौषधैस्तथा|  
 +
 
रक्तपित्तातिसारघ्नैर्दाहज्वरहरैरपि||४८||  
 
रक्तपित्तातिसारघ्नैर्दाहज्वरहरैरपि||४८||  
    
अञ्जनं चन्दनोशीरमज्जासृक्शर्करोदकम्|  
 
अञ्जनं चन्दनोशीरमज्जासृक्शर्करोदकम्|  
 +
 
लाजचूर्णैः पिबेन्मन्थमतियोगहरं परम्||४९||  
 
लाजचूर्णैः पिबेन्मन्थमतियोगहरं परम्||४९||  
    
शुङ्गाभिर्वा वटादीनां सिद्धां पेयां समाक्षिकाम्|  
 
शुङ्गाभिर्वा वटादीनां सिद्धां पेयां समाक्षिकाम्|  
 +
 
वर्चःसाङ्ग्राहिकैः सिद्धं क्षीरं भोज्यं च दापयेत्||५०||  
 
वर्चःसाङ्ग्राहिकैः सिद्धं क्षीरं भोज्यं च दापयेत्||५०||  
    
जाङ्गलैर्वा रसैर्भोज्यं पिच्छाबस्तिश्च शस्यते|  
 
जाङ्गलैर्वा रसैर्भोज्यं पिच्छाबस्तिश्च शस्यते|  
 +
 
मधुरैरनुवास्यश्च सिद्धेन क्षीरसर्पिषा||५१||  
 
मधुरैरनुवास्यश्च सिद्धेन क्षीरसर्पिषा||५१||  
    
atitīkṣṇaṁ kṣudhārtasya mr̥dukōṣṭhasya bhēṣajam|  
 
atitīkṣṇaṁ kṣudhārtasya mr̥dukōṣṭhasya bhēṣajam|  
 +
 
hr̥tvā''śu viṭpittakaphān dhātūnvisrāvayēddravān||45||  
 
hr̥tvā''śu viṭpittakaphān dhātūnvisrāvayēddravān||45||  
    
balasvarakṣayaṁ dāhaṁ kaṇṭhaśōṣaṁ bhramaṁ  tr̥ṣām|  
 
balasvarakṣayaṁ dāhaṁ kaṇṭhaśōṣaṁ bhramaṁ  tr̥ṣām|  
 +
 
kuryācca madhuraistatra śēṣamauṣadhamullikhēt||46||  
 
kuryācca madhuraistatra śēṣamauṣadhamullikhēt||46||  
    
vamanē tu virēkaḥ syādvirēkē vamanaṁ punaḥ  |  
 
vamanē tu virēkaḥ syādvirēkē vamanaṁ punaḥ  |  
 +
 
pariṣēkāvagāhādyaiḥ suśītaiḥ stambhayēcca tat||47||  
 
pariṣēkāvagāhādyaiḥ suśītaiḥ stambhayēcca tat||47||  
    
kaṣāyamadhuraiḥ śītairannapānauṣadhaistathā|  
 
kaṣāyamadhuraiḥ śītairannapānauṣadhaistathā|  
 +
 
raktapittātisāraghnairdāhajvaraharairapi||48||  
 
raktapittātisāraghnairdāhajvaraharairapi||48||  
    
añjanaṁ candanōśīramajjāsr̥kśarkarōdakam|  
 
añjanaṁ candanōśīramajjāsr̥kśarkarōdakam|  
 +
 
lājacūrṇaiḥ pibēnmanthamatiyōgaharaṁ param||49||  
 
lājacūrṇaiḥ pibēnmanthamatiyōgaharaṁ param||49||  
    
śuṅgābhirvā vaṭādīnāṁ siddhāṁ pēyāṁ samākṣikām|  
 
śuṅgābhirvā vaṭādīnāṁ siddhāṁ pēyāṁ samākṣikām|  
 +
 
varcaḥsāṅgrāhikaiḥ siddhaṁ kṣīraṁ bhōjyaṁ ca dāpayēt||50||  
 
varcaḥsāṅgrāhikaiḥ siddhaṁ kṣīraṁ bhōjyaṁ ca dāpayēt||50||  
    
jāṅgalairvā rasairbhōjyaṁ picchābastiśca śasyatē|  
 
jāṅgalairvā rasairbhōjyaṁ picchābastiśca śasyatē|  
 +
 
madhurairanuvāsyaśca siddhēna kṣīrasarpiṣā||51||  
 
madhurairanuvāsyaśca siddhēna kṣīrasarpiṣā||51||  
    
atitIkShNaM kShudhArtasya mRudukoShThasya bheShajam|  
 
atitIkShNaM kShudhArtasya mRudukoShThasya bheShajam|  
 +
 
hRutvA~a~ashu viTpittakaphAn dhAtUnvisrAvayeddravAn||45||  
 
hRutvA~a~ashu viTpittakaphAn dhAtUnvisrAvayeddravAn||45||  
    
balasvarakShayaM dAhaM kaNThashoShaM bhramaM  tRuShAm|  
 
balasvarakShayaM dAhaM kaNThashoShaM bhramaM  tRuShAm|  
 +
 
kuryAcca madhuraistatra sheShamauShadhamullikhet||46||  
 
kuryAcca madhuraistatra sheShamauShadhamullikhet||46||  
    
vamane tu virekaH syAdvireke vamanaM punaH  |  
 
vamane tu virekaH syAdvireke vamanaM punaH  |  
 +
 
pariShekAvagAhAdyaiH sushItaiH stambhayecca tat||47||  
 
pariShekAvagAhAdyaiH sushItaiH stambhayecca tat||47||  
    
kaShAyamadhuraiH shItairannapAnauShadhaistathA|  
 
kaShAyamadhuraiH shItairannapAnauShadhaistathA|  
 +
 
raktapittAtisAraghnairdAhajvaraharairapi||48||  
 
raktapittAtisAraghnairdAhajvaraharairapi||48||  
    
a~jjanaM candanoshIramajjAsRuksharkarodakam|  
 
a~jjanaM candanoshIramajjAsRuksharkarodakam|  
 +
 
lAjacUrNaiH pibenmanthamatiyogaharaM param||49||  
 
lAjacUrNaiH pibenmanthamatiyogaharaM param||49||  
    
shu~ggAbhirvA vaTAdInAM siddhAM peyAM samAkShikAm|  
 
shu~ggAbhirvA vaTAdInAM siddhAM peyAM samAkShikAm|  
 +
 
varcaHsA~ggrAhikaiH siddhaM kShIraM bhojyaM ca dApayet||50||  
 
varcaHsA~ggrAhikaiH siddhaM kShIraM bhojyaM ca dApayet||50||  
    
jA~ggalairvA rasairbhojyaM picchAbastishca shasyate|  
 
jA~ggalairvA rasairbhojyaM picchAbastishca shasyate|  
 +
 
madhurairanuvAsyashca siddhena kShIrasarpiShA||51||  
 
madhurairanuvAsyashca siddhena kShIrasarpiShA||51||  
   −
When a patient who is with mridukoshtha, who is affected with hunger, is provided with an exceedingly strong vamana or virechana, it results in the quick elimination of not only the faecal matter, pitta and kapha, but also the drava-dhatu (liquid content of the body). Consequently, there will be sudden depression of strength and voice, dryness of throat, giddiness and thirst. In such a condition, it is preferable to eliminate the residual drug in the koshtha using the drugs of madhura gana (mentioned in sweet category).
+
When a patient who is with ''mridukoshtha'', who is affected with hunger, is provided with an exceedingly strong ''vamana'' or ''virechana'', it results in the quick elimination of not only the faecal matter, ''pitta'' and ''kapha'', but also the ''drava-dhatu'' (liquid content of the body). Consequently, there will be sudden depression of strength and voice, dryness of throat, giddiness and thirst. In such a condition, it is preferable to eliminate the residual drug in the ''koshtha'' using the drugs of ''madhura gana'' (mentioned in sweet category).
If ati-yoga happens like this during attempting vamana, the residual doshas are eliminated by initiating a virechana and vice-versa.
+
 
The following remedies need to be instituted fast for stambhana (To check the supra-optimal purificatory effect of therapy)
+
If ''ati-yoga'' happens like this during attempting ''vamana'', the residual ''doshas'' are eliminated by initiating a ''virechana'' and vice-versa.
 +
 
 +
The following remedies need to be instituted fast for ''stambhana'' (To check the supra-optimal purificatory effect of therapy).
 +
 
 
By providing cold irrigation (parishekam) and tub bath (avagaaham)
 
By providing cold irrigation (parishekam) and tub bath (avagaaham)
 +
 
By providing foods, drinks and medicine which are sheeta (cold), kashaya (astrigent) and madhura (sweet).
 
By providing foods, drinks and medicine which are sheeta (cold), kashaya (astrigent) and madhura (sweet).
By following appropriate regimens prescribed for rakta-pitta, atisaara, daaha and jwara.
+
 
 +
By following appropriate regimens prescribed for ''rakta-pitta, atisaara, daaha'' and ''jwara''.
 +
 
 
For ati-yoga of virechana, sharkarodakam (Sugar syrup) added with rasaanjana (Berberis aristata), chandana (Santalum album), usheera (Vetivera zizanoides), blood of goat, cornflake powder etc. can be taken to stop excessive loss of fluid. Then peya made from vata shunga (leaf buds of banyan tree) added with honey, milk or porridge processed with samgraahi substances (that which pacifies excess bowel movements) like the priyangvaadi gana, food added with jaangala maamsa rasam (meat soup of animals from arid region), picchha basti mentioned in rakta-arshas, sneha basti using ghee made out of milk processed with madhura aushadha (sweet drugs).[46-51]
 
For ati-yoga of virechana, sharkarodakam (Sugar syrup) added with rasaanjana (Berberis aristata), chandana (Santalum album), usheera (Vetivera zizanoides), blood of goat, cornflake powder etc. can be taken to stop excessive loss of fluid. Then peya made from vata shunga (leaf buds of banyan tree) added with honey, milk or porridge processed with samgraahi substances (that which pacifies excess bowel movements) like the priyangvaadi gana, food added with jaangala maamsa rasam (meat soup of animals from arid region), picchha basti mentioned in rakta-arshas, sneha basti using ghee made out of milk processed with madhura aushadha (sweet drugs).[46-51]
  

Navigation menu