Changes

Jump to navigation Jump to search
Line 76: Line 76:     
द्विविधास्तु  खलु भिषजो भवन्त्यग्निवेश! प्राणानामेकेऽभिसरा हन्तारो रोगाणां, रोगाणामेकेऽभिसरा हन्तारःप्राणानामिति||५||  
 
द्विविधास्तु  खलु भिषजो भवन्त्यग्निवेश! प्राणानामेकेऽभिसरा हन्तारो रोगाणां, रोगाणामेकेऽभिसरा हन्तारःप्राणानामिति||५||  
 +
 
dvividhāstu  khalu bhiṣajō bhavantyagnivēśa! prāṇānāmēkē'bhisarā hantārō rōgāṇāṁ, rōgāṇāmēkē'bhisarāhantāraḥ prāṇānāmiti||5||  
 
dvividhāstu  khalu bhiṣajō bhavantyagnivēśa! prāṇānāmēkē'bhisarā hantārō rōgāṇāṁ, rōgāṇāmēkē'bhisarāhantāraḥ prāṇānāmiti||5||  
 +
 
dvividhAstu  khalu bhiShajo bhavantyagnivesha! prANAnAmeke~abhisarA hantAro rogANAM, rogANAmeke~abhisarAhantAraH prANAnAmiti||5||  
 
dvividhAstu  khalu bhiShajo bhavantyagnivesha! prANAnAmeke~abhisarA hantAro rogANAM, rogANAmeke~abhisarAhantAraH prANAnAmiti||5||  
    
Surely, there are two types of physicians, Agnivesha! One who is a companion of the life forces and destroyer of diseases, and the other who is the companion of diseases and destroyer of the life process. [5]
 
Surely, there are two types of physicians, Agnivesha! One who is a companion of the life forces and destroyer of diseases, and the other who is the companion of diseases and destroyer of the life process. [5]
Qualities of pranabhisara [who protects life forces]:
+
 
 +
==== Qualities of ''pranabhisara'' (who protects life forces) ====
 +
 
एवंवादिनं भगवन्तमात्रेयमग्निवेश उवाच- भगवंस्ते कथमस्माभिर्वेदितव्या भवेयुरिति||६||  
 
एवंवादिनं भगवन्तमात्रेयमग्निवेश उवाच- भगवंस्ते कथमस्माभिर्वेदितव्या भवेयुरिति||६||  
 +
 
भगवानुवाच- य इमे कुलीनाः पर्यवदातश्रुताः परिदृष्टकर्माणो दक्षाः शुचयो जितहस्ता जितात्मानः सर्वोपकरणवन्तःसर्वेन्द्रियोपपन्नाः प्रकृतिज्ञाः  प्रतिपत्तिज्ञाश्च ते ज्ञेयाः प्राणानामभिसरा हन्तारो रोगाणां; तथाविधा हि केवले शरीरज्ञानेशरीराभिनिर्वृत्तिज्ञाने प्रकृतिविकारज्ञाने च निःसंशयाः, सुखसाध्यकृच्छ्रसाध्ययाप्यप्रत्याख्येयानां च रोगाणांसमुत्थानपूर्वरूपलिङ्गवेदनोपशयविशेषज्ञाने व्यपगतसन्देहाः, त्रिविधस्यायुर्वेदसूत्रस्य ससङ्ग्रहव्याकरणस्यसत्रिविधौषधग्रामस्य प्रवक्तारः , पञ्चत्रिंशतो मूलफलानां चतुर्णां च स्नेहानां पञ्चानां च लवणानामष्टानां च मूत्राणामष्टानांच क्षीराणां क्षीरत्वग्वृक्षाणां च षण्णां शिरोविरेचनादेश्च पञ्चकर्माश्रयस्यौषधगणस्याष्टाविंशतेश्च यवागूनांद्वात्रिंशतश्चूर्णप्रदेहानां षण्णं च विरेचनशतानां पञ्चानां च कषायशतानां प्रयोक्तारः,स्वस्थवृत्तविहितभोजनपाननियमस्थानचङ्क्रमणशयनासनमात्राद्रव्याञ्जनधूमनावनाभ्यञ्जन-परिमार्जनवेगाविधारणविधारणव्यायामसात्म्येन्द्रियपरीक्षोपक्रमणसद्वृत्तकुशलाः , चतुष्पादोपगृहीते च भेषजे षोडशकलेसविनिश्चये सत्रिपर्येषणे सवातकलाकलज्ञाने व्यपगतसन्देहाः, चतुर्विधस्य च स्नेहस्य चतुर्विंशत्युपनयस्योपकल्पनीयस्य चतुःषष्टिपर्यन्तस्य  च व्यवस्थापयितारः, बहुविधविधानयुक्तानां च स्नेह्यस्वेद्यवम्यविरेच्यविविधौषधोपचाराणां चकुशलाः, शिरोरोगादेर्दोषांशविकल्पजस्य च व्याधिसङ्ग्रहस्य सक्षयपिडकाविद्रधेस्त्रयाणां च शोफानांबहुविधशोफानुबन्धानामष्टचत्वारिंशतश्च रोगाधिकरणानां चत्वारिंशदुत्तरस्य च नानात्मजस्य व्याधिशतस्य तथाविगर्हितातिस्थूलातिकृशानां सहेतुलक्षणोपक्रमाणां स्वप्नस्य च हिताहितस्यास्वप्नातिस्वप्नस्य च सहेतूपक्रमस्य षण्णां चलङ्घनादीनामुपक्रमाणां सन्तर्पणापतर्पणजानां च रोगाणां सरूपप्रशमनानां शोणितजानां च व्याधीनां मदमूर्च्छायसन्न्यासानांच सकारणरूपौषधोपचाराणां कुशलाः, कुशलाश्चाहारविधिविनिश्चयस्य प्रकृत्याहिताहितानामाहारविकाराणामग्र्यसङ्ग्रहस्यासवानां च चतुरशीतेर्द्रव्यगुणकर्मविनिश्चयस्य रसानुरससंश्रयस्यसविकल्पवैरोधिकस्य द्वादशवर्गाश्रयस्य चान्नपानस्य सगुणप्रभावस्य सानुपानगुणस्य नवविधस्यार्थसङ्ग्रहस्याहारगतेश्चहिताहितोपयोगविशेषात्मकस्य च शुभाशुभविशेषस्य धात्वाश्रयाणां च रोगाणां सौषधसङ्ग्रहाणां दशानां च प्राणायतनानां यं चवक्ष्याम्यर्थेदशमहामूलीये त्रिंशत्तमाध्याये तत्र च कृत्स्नस्य तन्त्रोद्देशलक्षणस्य तन्त्रस्य चग्रहणधारणविज्ञानप्रयोगकर्मकार्यकालकर्तृकरणकुशलाः  , कुशलाश्च स्मृतिमतिशास्त्रयुक्तिज्ञानस्यात्मनःशीलगुणैरविसंवादनेन च सम्पादनेन सर्वप्राणिषु चेतसो मैत्रस्य मातापितृभ्रातृबन्धुवत्, एवंयुक्ता  भवन्त्यग्निवेश!प्राणानामभिसरा हन्तारो रोगाणामिति||७||  
 
भगवानुवाच- य इमे कुलीनाः पर्यवदातश्रुताः परिदृष्टकर्माणो दक्षाः शुचयो जितहस्ता जितात्मानः सर्वोपकरणवन्तःसर्वेन्द्रियोपपन्नाः प्रकृतिज्ञाः  प्रतिपत्तिज्ञाश्च ते ज्ञेयाः प्राणानामभिसरा हन्तारो रोगाणां; तथाविधा हि केवले शरीरज्ञानेशरीराभिनिर्वृत्तिज्ञाने प्रकृतिविकारज्ञाने च निःसंशयाः, सुखसाध्यकृच्छ्रसाध्ययाप्यप्रत्याख्येयानां च रोगाणांसमुत्थानपूर्वरूपलिङ्गवेदनोपशयविशेषज्ञाने व्यपगतसन्देहाः, त्रिविधस्यायुर्वेदसूत्रस्य ससङ्ग्रहव्याकरणस्यसत्रिविधौषधग्रामस्य प्रवक्तारः , पञ्चत्रिंशतो मूलफलानां चतुर्णां च स्नेहानां पञ्चानां च लवणानामष्टानां च मूत्राणामष्टानांच क्षीराणां क्षीरत्वग्वृक्षाणां च षण्णां शिरोविरेचनादेश्च पञ्चकर्माश्रयस्यौषधगणस्याष्टाविंशतेश्च यवागूनांद्वात्रिंशतश्चूर्णप्रदेहानां षण्णं च विरेचनशतानां पञ्चानां च कषायशतानां प्रयोक्तारः,स्वस्थवृत्तविहितभोजनपाननियमस्थानचङ्क्रमणशयनासनमात्राद्रव्याञ्जनधूमनावनाभ्यञ्जन-परिमार्जनवेगाविधारणविधारणव्यायामसात्म्येन्द्रियपरीक्षोपक्रमणसद्वृत्तकुशलाः , चतुष्पादोपगृहीते च भेषजे षोडशकलेसविनिश्चये सत्रिपर्येषणे सवातकलाकलज्ञाने व्यपगतसन्देहाः, चतुर्विधस्य च स्नेहस्य चतुर्विंशत्युपनयस्योपकल्पनीयस्य चतुःषष्टिपर्यन्तस्य  च व्यवस्थापयितारः, बहुविधविधानयुक्तानां च स्नेह्यस्वेद्यवम्यविरेच्यविविधौषधोपचाराणां चकुशलाः, शिरोरोगादेर्दोषांशविकल्पजस्य च व्याधिसङ्ग्रहस्य सक्षयपिडकाविद्रधेस्त्रयाणां च शोफानांबहुविधशोफानुबन्धानामष्टचत्वारिंशतश्च रोगाधिकरणानां चत्वारिंशदुत्तरस्य च नानात्मजस्य व्याधिशतस्य तथाविगर्हितातिस्थूलातिकृशानां सहेतुलक्षणोपक्रमाणां स्वप्नस्य च हिताहितस्यास्वप्नातिस्वप्नस्य च सहेतूपक्रमस्य षण्णां चलङ्घनादीनामुपक्रमाणां सन्तर्पणापतर्पणजानां च रोगाणां सरूपप्रशमनानां शोणितजानां च व्याधीनां मदमूर्च्छायसन्न्यासानांच सकारणरूपौषधोपचाराणां कुशलाः, कुशलाश्चाहारविधिविनिश्चयस्य प्रकृत्याहिताहितानामाहारविकाराणामग्र्यसङ्ग्रहस्यासवानां च चतुरशीतेर्द्रव्यगुणकर्मविनिश्चयस्य रसानुरससंश्रयस्यसविकल्पवैरोधिकस्य द्वादशवर्गाश्रयस्य चान्नपानस्य सगुणप्रभावस्य सानुपानगुणस्य नवविधस्यार्थसङ्ग्रहस्याहारगतेश्चहिताहितोपयोगविशेषात्मकस्य च शुभाशुभविशेषस्य धात्वाश्रयाणां च रोगाणां सौषधसङ्ग्रहाणां दशानां च प्राणायतनानां यं चवक्ष्याम्यर्थेदशमहामूलीये त्रिंशत्तमाध्याये तत्र च कृत्स्नस्य तन्त्रोद्देशलक्षणस्य तन्त्रस्य चग्रहणधारणविज्ञानप्रयोगकर्मकार्यकालकर्तृकरणकुशलाः  , कुशलाश्च स्मृतिमतिशास्त्रयुक्तिज्ञानस्यात्मनःशीलगुणैरविसंवादनेन च सम्पादनेन सर्वप्राणिषु चेतसो मैत्रस्य मातापितृभ्रातृबन्धुवत्, एवंयुक्ता  भवन्त्यग्निवेश!प्राणानामभिसरा हन्तारो रोगाणामिति||७||  
 +
 
ēvaṁvādinaṁ bhagavantamātrēyamagnivēśa uvāca- bhagavaṁstē kathamasmābhirvēditavyā bhavēyuriti||6||  
 
ēvaṁvādinaṁ bhagavantamātrēyamagnivēśa uvāca- bhagavaṁstē kathamasmābhirvēditavyā bhavēyuriti||6||  
 
bhagavānuvāca- ya imē kulīnāḥ paryavadātaśrutāḥ paridr̥ṣṭakarmāṇō dakṣāḥ śucayō jitahastā jitātmānaḥsarvōpakaraṇavantaḥ sarvēndriyōpapannāḥ prakr̥tijñāḥ  pratipattijñāśca tē jñēyāḥ prāṇānāmabhisarā hantārōrōgāṇāṁ; tathāvidhā hi kēvalē śarīrajñānē śarīrābhinirvr̥ttijñānē prakr̥tivikārajñānē ca niḥsaṁśayāḥ,sukhasādhyakr̥cchrasādhyayāpyapratyākhyēyānāṁ ca rōgāṇāṁsamutthānapūrvarūpaliṅgavēdanōpaśayaviśēṣajñānē vyapagatasandēhāḥ, trividhasyāyurvēdasūtrasyasasaṅgrahavyākaraṇasya satrividhauṣadhagrāmasya pravaktāraḥ  , pañcatriṁśatō mūlaphalānāṁ caturṇāṁ casnēhānāṁ pañcānāṁ ca lavaṇānāmaṣṭānāṁ ca mūtrāṇāmaṣṭānāṁ ca kṣīrāṇāṁ kṣīratvagvr̥kṣāṇāṁ ca ṣaṇṇāṁśirōvirēcanādēśca pañcakarmāśrayasyauṣadhagaṇasyāṣṭāviṁśatēśca yavāgūnāṁdvātriṁśataścūrṇapradēhānāṁ ṣaṇṇaṁ ca virēcanaśatānāṁ pañcānāṁ ca kaṣāyaśatānāṁ prayōktāraḥ,svasthavr̥ttavihitabhōjanapānaniyamasthānacaṅkramaṇaśayanāsanamātrādravyāñjanadhūmanāvanābhyañjana-parimārjanavēgāvidhāraṇavidhāraṇavyāyāmasātmyēndriyaparīkṣōpakramaṇasadvr̥ttakuśalāḥ ,catuṣpādōpagr̥hītē ca bhēṣajē ṣōḍaśakalē saviniścayē satriparyēṣaṇē savātakalākalajñānē vyapagatasandēhāḥ,caturvidhasya ca snēhasya caturviṁśatyupanayasyōpakalpanīyasya  catuḥṣaṣṭiparyantasya cavyavasthāpayitāraḥ, bahuvidhavidhānayuktānāṁ ca snēhyasvēdyavamyavirēcyavividhauṣadhōpacārāṇāṁ cakuśalāḥ, śirōrōgādērdōṣāṁśavikalpajasya ca vyādhisaṅgrahasya sakṣayapiḍakāvidradhēstrayāṇāṁ ca śōphānāṁbahuvidhaśōphānubandhānāmaṣṭacatvāriṁśataśca rōgādhikaraṇānāṁ catvāriṁśaduttarasya ca nānātmajasyavyādhiśatasya tathā vigarhitātisthūlātikr̥śānāṁ sahētulakṣaṇōpakramāṇāṁ svapnasya cahitāhitasyāsvapnātisvapnasya ca sahētūpakramasya ṣaṇṇāṁ ca laṅghanādīnāmupakramāṇāṁsantarpaṇāpatarpaṇajānāṁ ca rōgāṇāṁ sarūpapraśamanānāṁ śōṇitajānāṁ ca vyādhīnāṁmadamūrcchāyasannyāsānāṁ ca sakāraṇarūpauṣadhōpacārāṇāṁ kuśalāḥ, kuśalāścāhāravidhiviniścayasyaprakr̥tyā hitāhitānāmāhāravikārāṇāmagryasaṅgrahasyāsavānāṁ ca caturaśītērdravyaguṇakarmaviniścayasyarasānurasasaṁśrayasya savikalpavairōdhikasya dvādaśavargāśrayasya cānnapānasya saguṇaprabhāvasyasānupānaguṇasya navavidhasyārthasaṅgrahasyāhāragatēśca hitāhitōpayōgaviśēṣātmakasya caśubhāśubhaviśēṣasya dhātvāśrayāṇāṁ ca rōgāṇāṁ sauṣadhasaṅgrahāṇāṁ daśānāṁ ca prāṇāyatanānāṁ yaṁ cavakṣyāmyarthēdaśamahāmūlīyē triṁśattamādhyāyē tatra ca kr̥tsnasya tantrōddēśalakṣaṇasya tantrasya cagrahaṇadhāraṇavijñānaprayōgakarmakāryakālakartr̥karaṇakuśalāḥ  , kuśalāścasmr̥timatiśāstrayuktijñānasyātmanaḥ śīlaguṇairavisaṁvādanēna ca sampādanēna sarvaprāṇiṣu cētasō maitrasyamātāpitr̥bhrātr̥bandhuvat, ēvaṁyuktā  bhavantyagnivēśa! prāṇānāmabhisarā hantārō rōgāṇāmiti||7||  
 
bhagavānuvāca- ya imē kulīnāḥ paryavadātaśrutāḥ paridr̥ṣṭakarmāṇō dakṣāḥ śucayō jitahastā jitātmānaḥsarvōpakaraṇavantaḥ sarvēndriyōpapannāḥ prakr̥tijñāḥ  pratipattijñāśca tē jñēyāḥ prāṇānāmabhisarā hantārōrōgāṇāṁ; tathāvidhā hi kēvalē śarīrajñānē śarīrābhinirvr̥ttijñānē prakr̥tivikārajñānē ca niḥsaṁśayāḥ,sukhasādhyakr̥cchrasādhyayāpyapratyākhyēyānāṁ ca rōgāṇāṁsamutthānapūrvarūpaliṅgavēdanōpaśayaviśēṣajñānē vyapagatasandēhāḥ, trividhasyāyurvēdasūtrasyasasaṅgrahavyākaraṇasya satrividhauṣadhagrāmasya pravaktāraḥ  , pañcatriṁśatō mūlaphalānāṁ caturṇāṁ casnēhānāṁ pañcānāṁ ca lavaṇānāmaṣṭānāṁ ca mūtrāṇāmaṣṭānāṁ ca kṣīrāṇāṁ kṣīratvagvr̥kṣāṇāṁ ca ṣaṇṇāṁśirōvirēcanādēśca pañcakarmāśrayasyauṣadhagaṇasyāṣṭāviṁśatēśca yavāgūnāṁdvātriṁśataścūrṇapradēhānāṁ ṣaṇṇaṁ ca virēcanaśatānāṁ pañcānāṁ ca kaṣāyaśatānāṁ prayōktāraḥ,svasthavr̥ttavihitabhōjanapānaniyamasthānacaṅkramaṇaśayanāsanamātrādravyāñjanadhūmanāvanābhyañjana-parimārjanavēgāvidhāraṇavidhāraṇavyāyāmasātmyēndriyaparīkṣōpakramaṇasadvr̥ttakuśalāḥ ,catuṣpādōpagr̥hītē ca bhēṣajē ṣōḍaśakalē saviniścayē satriparyēṣaṇē savātakalākalajñānē vyapagatasandēhāḥ,caturvidhasya ca snēhasya caturviṁśatyupanayasyōpakalpanīyasya  catuḥṣaṣṭiparyantasya cavyavasthāpayitāraḥ, bahuvidhavidhānayuktānāṁ ca snēhyasvēdyavamyavirēcyavividhauṣadhōpacārāṇāṁ cakuśalāḥ, śirōrōgādērdōṣāṁśavikalpajasya ca vyādhisaṅgrahasya sakṣayapiḍakāvidradhēstrayāṇāṁ ca śōphānāṁbahuvidhaśōphānubandhānāmaṣṭacatvāriṁśataśca rōgādhikaraṇānāṁ catvāriṁśaduttarasya ca nānātmajasyavyādhiśatasya tathā vigarhitātisthūlātikr̥śānāṁ sahētulakṣaṇōpakramāṇāṁ svapnasya cahitāhitasyāsvapnātisvapnasya ca sahētūpakramasya ṣaṇṇāṁ ca laṅghanādīnāmupakramāṇāṁsantarpaṇāpatarpaṇajānāṁ ca rōgāṇāṁ sarūpapraśamanānāṁ śōṇitajānāṁ ca vyādhīnāṁmadamūrcchāyasannyāsānāṁ ca sakāraṇarūpauṣadhōpacārāṇāṁ kuśalāḥ, kuśalāścāhāravidhiviniścayasyaprakr̥tyā hitāhitānāmāhāravikārāṇāmagryasaṅgrahasyāsavānāṁ ca caturaśītērdravyaguṇakarmaviniścayasyarasānurasasaṁśrayasya savikalpavairōdhikasya dvādaśavargāśrayasya cānnapānasya saguṇaprabhāvasyasānupānaguṇasya navavidhasyārthasaṅgrahasyāhāragatēśca hitāhitōpayōgaviśēṣātmakasya caśubhāśubhaviśēṣasya dhātvāśrayāṇāṁ ca rōgāṇāṁ sauṣadhasaṅgrahāṇāṁ daśānāṁ ca prāṇāyatanānāṁ yaṁ cavakṣyāmyarthēdaśamahāmūlīyē triṁśattamādhyāyē tatra ca kr̥tsnasya tantrōddēśalakṣaṇasya tantrasya cagrahaṇadhāraṇavijñānaprayōgakarmakāryakālakartr̥karaṇakuśalāḥ  , kuśalāścasmr̥timatiśāstrayuktijñānasyātmanaḥ śīlaguṇairavisaṁvādanēna ca sampādanēna sarvaprāṇiṣu cētasō maitrasyamātāpitr̥bhrātr̥bandhuvat, ēvaṁyuktā  bhavantyagnivēśa! prāṇānāmabhisarā hantārō rōgāṇāmiti||7||  
 +
 
evaMvAdinaM bhagavantamAtreyamagnivesha uvAca- bhagavaMste kathamasmAbhirveditavyA bhaveyuriti||6||  
 
evaMvAdinaM bhagavantamAtreyamagnivesha uvAca- bhagavaMste kathamasmAbhirveditavyA bhaveyuriti||6||  
 +
 
bhagavAnuvAca- ya ime kulInAH paryavadAtashrutAH paridRuShTakarmANo dakShAH shucayo jitahastA jitAtmAnaHsarvopakaraNavantaH sarvendriyopapannAH prakRutij~jAH  pratipattij~jAshca te j~jeyAH prANAnAmabhisarA hantArorogANAM; tathAvidhA hi kevale sharIraj~jAne sharIrAbhinirvRuttij~jAne prakRutivikAraj~jAne ca niHsaMshayAH,sukhasAdhyakRucchrasAdhyayApyapratyAkhyeyAnAM ca rogANAMsamutthAnapUrvarUpali~ggavedanopashayavisheShaj~jAne vyapagatasandehAH, trividhasyAyurvedasUtrasyasasa~ggrahavyAkaraNasya satrividhauShadhagrAmasya pravaktAraH , pa~jcatriMshato mUlaphalAnAM caturNAM casnehAnAM pa~jcAnAM ca lavaNAnAmaShTAnAM ca mUtrANAmaShTAnAM ca kShIrANAM kShIratvagvRukShANAM caShaNNAM shirovirecanAdeshca pa~jcakarmAshrayasyauShadhagaNasyAShTAviMshateshca yavAgUnAMdvAtriMshatashcUrNapradehAnAM ShaNNaM ca virecanashatAnAM pa~jcAnAM ca kaShAyashatAnAM prayoktAraH,svasthavRuttavihitabhojanapAnaniyamasthAnaca~gkramaNashayanAsanamAtrAdravyA~jjanadhUmanAvanAbhya~jjana-parimArjanavegAvidhAraNavidhAraNavyAyAmasAtmyendriyaparIkShopakramaNasadvRuttakushalAH  ,catuShpAdopagRuhIte ca bheShaje ShoDashakale savinishcaye satriparyeShaNe savAtakalAkalaj~jAnevyapagatasandehAH, caturvidhasya ca snehasya caturviMshatyupanayasyopakalpanIyasya  catuHShaShTiparyantasya ca vyavasthApayitAraH, bahuvidhavidhAnayuktAnAM ca snehyasvedyavamyavirecyavividhauShadhopacArANAM cakushalAH, shirorogAderdoShAMshavikalpajasya ca vyAdhisa~ggrahasya sakShayapiDakAvidradhestrayANAM cashophAnAM bahuvidhashophAnubandhAnAmaShTacatvAriMshatashca rogAdhikaraNAnAM catvAriMshaduttarasya canAnAtmajasya vyAdhishatasya tathA vigarhitAtisthUlAtikRushAnAM sahetulakShaNopakramANAM svapnasya cahitAhitasyAsvapnAtisvapnasya ca sahetUpakramasya ShaNNAM ca la~gghanAdInAmupakramANAMsantarpaNApatarpaNajAnAM ca rogANAM sarUpaprashamanAnAM shoNitajAnAM ca vyAdhInAMmadamUrcchAyasannyAsAnAM ca sakAraNarUpauShadhopacArANAM kushalAH, kushalAshcAhAravidhivinishcayasyaprakRutyA hitAhitAnAmAhAravikArANAmagryasa~ggrahasyAsavAnAM ca caturashIterdravyaguNakarmavinishcayasyarasAnurasasaMshrayasya savikalpavairodhikasya dvAdashavargAshrayasya cAnnapAnasya saguNaprabhAvasyasAnupAnaguNasya navavidhasyArthasa~ggrahasyAhAragateshca hitAhitopayogavisheShAtmakasya cashubhAshubhavisheShasya dhAtvAshrayANAM ca rogANAM sauShadhasa~ggrahANAM dashAnAM ca prANAyatanAnAMyaM ca vakShyAmyarthedashamahAmUlIye triMshattamAdhyAye tatra ca kRutsnasya tantroddeshalakShaNasya tantrasyaca grahaNadhAraNavij~jAnaprayogakarmakAryakAlakartRukaraNakushalAH, kushalAshcasmRutimatishAstrayuktij~jAnasyAtmanaH shIlaguNairavisaMvAdanena ca sampAdanena sarvaprANiShu cetaso maitrasyamAtApitRubhrAtRubandhuvat, evaMyuktA  bhavantyagnivesha! prANAnAmabhisarA hantAro rogANAmiti||7||  
 
bhagavAnuvAca- ya ime kulInAH paryavadAtashrutAH paridRuShTakarmANo dakShAH shucayo jitahastA jitAtmAnaHsarvopakaraNavantaH sarvendriyopapannAH prakRutij~jAH  pratipattij~jAshca te j~jeyAH prANAnAmabhisarA hantArorogANAM; tathAvidhA hi kevale sharIraj~jAne sharIrAbhinirvRuttij~jAne prakRutivikAraj~jAne ca niHsaMshayAH,sukhasAdhyakRucchrasAdhyayApyapratyAkhyeyAnAM ca rogANAMsamutthAnapUrvarUpali~ggavedanopashayavisheShaj~jAne vyapagatasandehAH, trividhasyAyurvedasUtrasyasasa~ggrahavyAkaraNasya satrividhauShadhagrAmasya pravaktAraH , pa~jcatriMshato mUlaphalAnAM caturNAM casnehAnAM pa~jcAnAM ca lavaNAnAmaShTAnAM ca mUtrANAmaShTAnAM ca kShIrANAM kShIratvagvRukShANAM caShaNNAM shirovirecanAdeshca pa~jcakarmAshrayasyauShadhagaNasyAShTAviMshateshca yavAgUnAMdvAtriMshatashcUrNapradehAnAM ShaNNaM ca virecanashatAnAM pa~jcAnAM ca kaShAyashatAnAM prayoktAraH,svasthavRuttavihitabhojanapAnaniyamasthAnaca~gkramaNashayanAsanamAtrAdravyA~jjanadhUmanAvanAbhya~jjana-parimArjanavegAvidhAraNavidhAraNavyAyAmasAtmyendriyaparIkShopakramaNasadvRuttakushalAH  ,catuShpAdopagRuhIte ca bheShaje ShoDashakale savinishcaye satriparyeShaNe savAtakalAkalaj~jAnevyapagatasandehAH, caturvidhasya ca snehasya caturviMshatyupanayasyopakalpanIyasya  catuHShaShTiparyantasya ca vyavasthApayitAraH, bahuvidhavidhAnayuktAnAM ca snehyasvedyavamyavirecyavividhauShadhopacArANAM cakushalAH, shirorogAderdoShAMshavikalpajasya ca vyAdhisa~ggrahasya sakShayapiDakAvidradhestrayANAM cashophAnAM bahuvidhashophAnubandhAnAmaShTacatvAriMshatashca rogAdhikaraNAnAM catvAriMshaduttarasya canAnAtmajasya vyAdhishatasya tathA vigarhitAtisthUlAtikRushAnAM sahetulakShaNopakramANAM svapnasya cahitAhitasyAsvapnAtisvapnasya ca sahetUpakramasya ShaNNAM ca la~gghanAdInAmupakramANAMsantarpaNApatarpaNajAnAM ca rogANAM sarUpaprashamanAnAM shoNitajAnAM ca vyAdhInAMmadamUrcchAyasannyAsAnAM ca sakAraNarUpauShadhopacArANAM kushalAH, kushalAshcAhAravidhivinishcayasyaprakRutyA hitAhitAnAmAhAravikArANAmagryasa~ggrahasyAsavAnAM ca caturashIterdravyaguNakarmavinishcayasyarasAnurasasaMshrayasya savikalpavairodhikasya dvAdashavargAshrayasya cAnnapAnasya saguNaprabhAvasyasAnupAnaguNasya navavidhasyArthasa~ggrahasyAhAragateshca hitAhitopayogavisheShAtmakasya cashubhAshubhavisheShasya dhAtvAshrayANAM ca rogANAM sauShadhasa~ggrahANAM dashAnAM ca prANAyatanAnAMyaM ca vakShyAmyarthedashamahAmUlIye triMshattamAdhyAye tatra ca kRutsnasya tantroddeshalakShaNasya tantrasyaca grahaNadhAraNavij~jAnaprayogakarmakAryakAlakartRukaraNakushalAH, kushalAshcasmRutimatishAstrayuktij~jAnasyAtmanaH shIlaguNairavisaMvAdanena ca sampAdanena sarvaprANiShu cetaso maitrasyamAtApitRubhrAtRubandhuvat, evaMyuktA  bhavantyagnivesha! prANAnAmabhisarA hantAro rogANAmiti||7||  
    
Hearing this statement from Lord Atreya, Agnivesha enquires, “O! Lord! How can we identify them?
 
Hearing this statement from Lord Atreya, Agnivesha enquires, “O! Lord! How can we identify them?
 +
 
Then the Lord spoke -
 
Then the Lord spoke -
The one who is of eminent descent, reputed for skills in science and art of medicine, with adequate practical exposure, intelligent, adept, thinking benevolently, clean, who is in full control of his hands and able to perform therapeutic maneuvers, extremely skilled with his hands, having control over himself and the senses, possessing all necessary tools, possessing all sense organs, having adequate knowledge about the normal functions of the human body, and the ability to act as the situation demands. Besides these, a pranabhisara should possess the following skills:
+
 
Indisputable knowledge about the following:
+
The one who is of eminent descent, reputed for skills in science and art of medicine, with adequate practical exposure, intelligent, adept, thinking benevolently, clean, who is in full control of his hands and able to perform therapeutic maneuvers, extremely skilled with his hands, having control over himself and the senses, possessing all necessary tools, possessing all sense organs, having adequate knowledge about the normal functions of the human body, and the ability to act as the situation demands. Besides these, a ''pranabhisara'' should possess the following skills:
o Knowledge of the human body, knowledge of the growth and development of the human body, knowledge of the physiological and pathological states of the human being;
+
 
Clear knowledge without any doubts regarding:
+
*Indisputable knowledge about the following:
 +
**Knowledge of the human body, knowledge of the growth and development of the human body, knowledge of the physiological and pathological states of the human being;
 +
• Clear knowledge without any doubts regarding:
 
o Diseases that are easily curable, curable with difficulty, managed by palliative care and incurable diseases to be treated only after informing about the consequences
 
o Diseases that are easily curable, curable with difficulty, managed by palliative care and incurable diseases to be treated only after informing about the consequences
 
• Specific knowledge of etiology, prodromal symptoms, signs and symptoms and response to treatments for effective disease management
 
• Specific knowledge of etiology, prodromal symptoms, signs and symptoms and response to treatments for effective disease management

Navigation menu