Changes

Line 894: Line 894:  
लीनश्चेद्दोषशेषः स्याद्धूमैस्तं निर्हरेद्बुधः |  
 
लीनश्चेद्दोषशेषः स्याद्धूमैस्तं निर्हरेद्बुधः |  
 
हरिद्रां पत्रमेरण्डमूलं लाक्षां मनःशिलाम् ||७७||  
 
हरिद्रां पत्रमेरण्डमूलं लाक्षां मनःशिलाम् ||७७||  
 +
 
सदेवदार्वलं मांसीं पिष्ट्वा वर्तिं प्रकल्पयेत् |  
 
सदेवदार्वलं मांसीं पिष्ट्वा वर्तिं प्रकल्पयेत् |  
 
तां घृताक्तां पिबेद्धूमं यवैर्वा घृतसंयुतैः ||७८||  
 
तां घृताक्तां पिबेद्धूमं यवैर्वा घृतसंयुतैः ||७८||  
 +
 
मधूच्छिष्टं सर्जरसं घृतं मल्लकसम्पुटे |  
 
मधूच्छिष्टं सर्जरसं घृतं मल्लकसम्पुटे |  
 
कृत्वा धूमं पिबेच्छृङ्गं बालं वा स्नायु वा गवाम् ||७९||  
 
कृत्वा धूमं पिबेच्छृङ्गं बालं वा स्नायु वा गवाम् ||७९||  
 +
 
स्योनाकवर्धमानानां नाडीं शुष्कां कुशस्य वा |  
 
स्योनाकवर्धमानानां नाडीं शुष्कां कुशस्य वा |  
 
पद्मकं गुग्गुलुं लोहं शल्लकीं वा घृताप्लुतम् ||८०||  
 
पद्मकं गुग्गुलुं लोहं शल्लकीं वा घृताप्लुतम् ||८०||  
 +
 
līnaścēddōṣaśēṣaḥ syāddhūmaistaṁ nirharēdbudhaḥ|  
 
līnaścēddōṣaśēṣaḥ syāddhūmaistaṁ nirharēdbudhaḥ|  
haridrāṁ patramēraṇḍamūlaṁ lākṣāṁ manaḥśilām||77||  
+
haridrāṁ patramēraṇḍamūlaṁ lākṣāṁ manaḥśilām||77||
 +
 
sadēvadārvalaṁ māṁsīṁ piṣṭvā vartiṁ prakalpayēt|  
 
sadēvadārvalaṁ māṁsīṁ piṣṭvā vartiṁ prakalpayēt|  
 
tāṁ ghr̥tāktāṁ pibēddhūmaṁ yavairvā ghr̥tasaṁyutaiḥ||78||  
 
tāṁ ghr̥tāktāṁ pibēddhūmaṁ yavairvā ghr̥tasaṁyutaiḥ||78||  
 +
 
madhūcchiṣṭaṁ sarjarasaṁ ghr̥taṁ mallakasampuṭē|  
 
madhūcchiṣṭaṁ sarjarasaṁ ghr̥taṁ mallakasampuṭē|  
 
kr̥tvā dhūmaṁ pibēcchr̥ṅgaṁ bālaṁ vā snāyu vā gavām||79||  
 
kr̥tvā dhūmaṁ pibēcchr̥ṅgaṁ bālaṁ vā snāyu vā gavām||79||  
 +
 
syōnākavardhamānānāṁ nāḍīṁ śuṣkāṁ kuśasya vā|  
 
syōnākavardhamānānāṁ nāḍīṁ śuṣkāṁ kuśasya vā|  
 
padmakaṁ gugguluṁ lōhaṁ śallakīṁ vā ghr̥tāplutam||80||  
 
padmakaṁ gugguluṁ lōhaṁ śallakīṁ vā ghr̥tāplutam||80||  
 +
 
lInashceddoShasheShaH syAddhUmaistaM nirharedbudhaH |  
 
lInashceddoShasheShaH syAddhUmaistaM nirharedbudhaH |  
 
haridrAM patrameraNDamUlaM lAkShAM manaHshilAm ||77||  
 
haridrAM patrameraNDamUlaM lAkShAM manaHshilAm ||77||  
 +
 
sadevadArvalaM mAMsIM piShTvA vartiM prakalpayet |  
 
sadevadArvalaM mAMsIM piShTvA vartiM prakalpayet |  
 
tAM ghRutAktAM pibeddhUmaM yavairvA ghRutasaMyutaiH ||78||  
 
tAM ghRutAktAM pibeddhUmaM yavairvA ghRutasaMyutaiH ||78||  
 +
 
madhUcchiShTaM sarjarasaM ghRutaM mallakasampuTe |  
 
madhUcchiShTaM sarjarasaM ghRutaM mallakasampuTe |  
 
kRutvA dhUmaM pibecchRu~ggaM bAlaM vA snAyu vA gavAm ||79||  
 
kRutvA dhUmaM pibecchRu~ggaM bAlaM vA snAyu vA gavAm ||79||  
 +
 
syonAkavardhamAnAnAM nADIM shuShkAM kushasya vA |  
 
syonAkavardhamAnAnAM nADIM shuShkAM kushasya vA |  
 
padmakaM gugguluM lohaM shallakIM vA ghRutAplutam ||80||
 
padmakaM gugguluM lohaM shallakIM vA ghRutAplutam ||80||
The doshas remaining after the administration of vamana treatment should be expelled by means of dhuma (medicated smoking). The haridra (turmeric), roots of eranda (Ricinis communis Linn), laksha (Ficus Lacor Buch-Ham), manahshila (realger an Arsenic compound), jatamansi (Nardostachys jatamansone BC), are powdered properly and wick is prepared. This wick is smeared with ghee and used for medicated smoking.  
+
 
 +
The ''doshas'' remaining after the administration of ''vamana'' treatment should be expelled by means of ''dhuma'' (medicated smoking). The ''haridra'' (turmeric), roots of ''eranda'' (Ricinis communis Linn), ''laksha'' (Ficus Lacor Buch-Ham), ''manahshila'' (realger, an Arsenic compound), ''jatamansi'' (Nardostachys jatamansone BC), are powdered properly and wick is prepared. This wick is smeared with ghee and used for medicated smoking.  
 
The barley should be mixed with ghee and used for smoking.  
 
The barley should be mixed with ghee and used for smoking.  
The bee wax, rala (exudate of Shorea robusta Gaertn.) and ghee are kept in inside two mud plates (mallaka samputa). The smoke coming out of it after application of heat should be inhaled for smoking.  
+
 
Cow’s horn, hair, ligaments are mixed and used for smoking by putting it in dhuma netra. shyonaka, roots of eranda (Ricinis communis Linn) and kusha (Desmostachya bipinnata Stapf.) should be filled with above mentioned drugs and used as a pipe for smoking. Padmaka (Prunus puddum), guggulu (Commiphora mukul (Hook ex Stocks), agaru (Aquallaria agollacha Roxb) and shallaki (Boswellia serrata Roxb.) are powdered and mixed with ghee and used for smoking. (77-80)
+
The bee wax, ''rala'' (exudate of Shorea robusta Gaertn.) and ghee are kept in inside two mud plates (''mallaka samputa''). The smoke coming out of it after application of heat should be inhaled for smoking.  
Management of complications:
+
 
 +
Cow’s horn, hair, ligaments are mixed and used for smoking by putting it in ''dhuma netra''. ''Shyonaka,'' roots of ''eranda'' (Ricinis communis Linn) and ''kusha'' (Desmostachya bipinnata Stapf.) should be filled with above mentioned drugs and used as a pipe for smoking. ''Padmaka'' (Prunus puddum), ''guggulu'' (Commiphora mukul (Hook ex Stocks), ''agaru'' (Aquallaria agollacha Roxb) and ''shallaki'' (Boswellia serrata Roxb.) are powdered and mixed with ghee and used for smoking. [77-80]
 +
 
 +
==== Management of complications ====
 +
 
 
स्वरक्षीणातिसारासृक्पित्तदाहानुबन्धजान् |  
 
स्वरक्षीणातिसारासृक्पित्तदाहानुबन्धजान् |  
मधुरस्निग्धशीताद्यैर्हिक्काश्वासानुपाचरेत् ||८१|| svarakṣīṇātisārāsr̥kpittadāhānubandhajān|  
+
मधुरस्निग्धशीताद्यैर्हिक्काश्वासानुपाचरेत् ||८१||  
madhurasnigdhaśītādyairhikkāśvāsānupācarēt||81||  
+
 
 +
svarakṣīṇātisārāsr̥kpittadāhānubandhajān|  
 +
madhurasnigdhaśītādyairhikkāśvāsānupācarēt||81||
 +
 
svarakShINAtisArAsRukpittadAhAnubandhajAn |  
 
svarakShINAtisArAsRukpittadAhAnubandhajAn |  
 
madhurasnigdhashItAdyairhikkAshvAsAnupAcaret ||81||
 
madhurasnigdhashItAdyairhikkAshvAsAnupAcaret ||81||
The hikka and shwasa patient accompanied with complications like feeble voice, diarrhoea, raktapitta (bleeding disorder) should be treated with medicines having properties of sweet, unctuous, and cold. (81)
+
 
Precautions and guidelines for swedana (sudation):
+
The ''hikka'' and ''shwasa'' patient accompanied with complications like feeble voice, diarrhea, ''raktapitta'' (bleeding disorder) should be treated with medicines having properties of sweet, unctuous, and cold. [81]
 +
 
 +
==== Precautions and guidelines for ''swedana'' (sudation) ====
 +
 
 
न स्वेद्याः पित्तदाहार्ता रक्तस्वेदातिवर्तिनः |  
 
न स्वेद्याः पित्तदाहार्ता रक्तस्वेदातिवर्तिनः |  
 
क्षीणधातुबला रूक्षा गर्भिण्यश्चापि पित्तलाः ||८२||  
 
क्षीणधातुबला रूक्षा गर्भिण्यश्चापि पित्तलाः ||८२||  
 +
 
कोष्णैः काममुरःकण्ठं स्नेहसेकैः सशर्करैः |  
 
कोष्णैः काममुरःकण्ठं स्नेहसेकैः सशर्करैः |  
 
उत्कारिकोपनाहैश्च स्वेदयेन् मृदुभिः क्षणम् ||८३||  
 
उत्कारिकोपनाहैश्च स्वेदयेन् मृदुभिः क्षणम् ||८३||  
 +
 
तिलोमामाषगोधूमचूर्णैर्वातहरैः सह |  
 
तिलोमामाषगोधूमचूर्णैर्वातहरैः सह |  
 
स्नेहैश्चोत्कारिका साम्लैः सक्षीरैर्वा कृता हिता ||८४||  
 
स्नेहैश्चोत्कारिका साम्लैः सक्षीरैर्वा कृता हिता ||८४||  
 +
 
नवज्वरामदोषेषु रूक्षस्वेदं विलङ्घनम् |  
 
नवज्वरामदोषेषु रूक्षस्वेदं विलङ्घनम् |  
 
समीक्ष्योल्लेखनं वाऽपि कारयेल्लवणाम्बुना ||८५||  
 
समीक्ष्योल्लेखनं वाऽपि कारयेल्लवणाम्बुना ||८५||  
 +
 
अतियोगोद्धतं वातं दृष्ट्वा वातहरैर्भिषक् |  
 
अतियोगोद्धतं वातं दृष्ट्वा वातहरैर्भिषक् |  
 
रसाद्यैर्नातिशीतोष्णैरभ्यङ्गैश्च शमं नयेत् ||८६||  
 
रसाद्यैर्नातिशीतोष्णैरभ्यङ्गैश्च शमं नयेत् ||८६||  
 +
 
उदावर्ते तथाऽऽध्माने मातुलुङ्गाम्लवेतसैः |  
 
उदावर्ते तथाऽऽध्माने मातुलुङ्गाम्लवेतसैः |  
हिङ्गुपीलुबिडैश्चान्नं युक्तं स्यादनुलोमनम् ||८७||  
+
हिङ्गुपीलुबिडैश्चान्नं युक्तं स्यादनुलोमनम् ||८७||
 +
 
na svēdyāḥ pittadāhārtā raktasvēdātivartinaḥ|  
 
na svēdyāḥ pittadāhārtā raktasvēdātivartinaḥ|  
 
kṣīṇadhātubalā rūkṣā garbhiṇyaścāpi pittalāḥ||82||  
 
kṣīṇadhātubalā rūkṣā garbhiṇyaścāpi pittalāḥ||82||