Line 1,111: |
Line 1,111: |
| क्षणे क्षणे प्रयोक्तव्याः पूर्वमुद्धृत्य लेपनम् | | | क्षणे क्षणे प्रयोक्तव्याः पूर्वमुद्धृत्य लेपनम् | |
| अधावनोद्धृते पूर्वे प्रदेहा बहुशोऽघनाः ||९९|| | | अधावनोद्धृते पूर्वे प्रदेहा बहुशोऽघनाः ||९९|| |
| + | |
| देयाः प्रदेहाः कफजे पर्याधानोद्धृते घनाः | | | देयाः प्रदेहाः कफजे पर्याधानोद्धृते घनाः | |
| त्रिभागाङ्गुष्ठमात्रः स्यात् प्रलेपः कल्कपेषितः ||१००|| | | त्रिभागाङ्गुष्ठमात्रः स्यात् प्रलेपः कल्कपेषितः ||१००|| |
| + | |
| नातिस्निग्धो न रूक्षश्च न पिण्डो न द्रवः समः | | | नातिस्निग्धो न रूक्षश्च न पिण्डो न द्रवः समः | |
| न च पर्युषितं लेपं कदाचिदवचारयेत् ||१०१|| | | न च पर्युषितं लेपं कदाचिदवचारयेत् ||१०१|| |
| + | |
| न च तेनैव लेपेन पुनर्जातु प्रलेपयेत् | | | न च तेनैव लेपेन पुनर्जातु प्रलेपयेत् | |
| क्लेदवीसर्पशूलानि सोष्णाभावात् प्रवर्तयेत् ||१०२|| | | क्लेदवीसर्पशूलानि सोष्णाभावात् प्रवर्तयेत् ||१०२|| |
| + | |
| लेपो ह्युपरि पट्टस्य कृतः स्वेदयति व्रणम् | | | लेपो ह्युपरि पट्टस्य कृतः स्वेदयति व्रणम् | |
| स्वेदजाः पिडकास्तस्य कण्डूश्चैवोपजायते ||१०३|| | | स्वेदजाः पिडकास्तस्य कण्डूश्चैवोपजायते ||१०३|| |
| + | |
| उपर्युपरि लेपस्य लेपो यद्यवचार्यते | | | उपर्युपरि लेपस्य लेपो यद्यवचार्यते | |
| तानेव दोषाञ्जनयेत् पट्टस्योपरि यान् कृतः ||१०४|| | | तानेव दोषाञ्जनयेत् पट्टस्योपरि यान् कृतः ||१०४|| |
| + | |
| अतिस्निग्धोऽतिद्रवश्च लेपो यद्यवचार्यते | | | अतिस्निग्धोऽतिद्रवश्च लेपो यद्यवचार्यते | |
| त्वचि न श्लिष्यते सम्यङ्न दोषं शमयत्यपि ||१०५|| | | त्वचि न श्लिष्यते सम्यङ्न दोषं शमयत्यपि ||१०५|| |
| + | |
| तन्वालिप्तं न कुर्वीत संशुष्को ह्यापुटायते | | | तन्वालिप्तं न कुर्वीत संशुष्को ह्यापुटायते | |
| न चौषधिरसो व्याधिं प्राप्नोत्यपि च शुष्यति ||१०६|| | | न चौषधिरसो व्याधिं प्राप्नोत्यपि च शुष्यति ||१०६|| |
| + | |
| तन्वालिप्तेन ये दोषास्तानेव जनयेद्भृशम् | | | तन्वालिप्तेन ये दोषास्तानेव जनयेद्भृशम् | |
| संशुष्कः पीडयेद्व्याधिं निःस्नेहो ह्यवचारितः ||१०७|| | | संशुष्कः पीडयेद्व्याधिं निःस्नेहो ह्यवचारितः ||१०७|| |
| | | |
| pradēhāḥ sarva ēvaitē kartavyāḥ samprasādanāḥ [1] ||98|| | | pradēhāḥ sarva ēvaitē kartavyāḥ samprasādanāḥ [1] ||98|| |
| + | |
| kṣaṇē kṣaṇē prayōktavyāḥ pūrvamuddhr̥tya lēpanam| | | kṣaṇē kṣaṇē prayōktavyāḥ pūrvamuddhr̥tya lēpanam| |
| adhāvanōddhr̥tē pūrvē pradēhā bahuśō'ghanāḥ||99|| | | adhāvanōddhr̥tē pūrvē pradēhā bahuśō'ghanāḥ||99|| |
| + | |
| dēyāḥ pradēhāḥ kaphajē paryādhānōddhr̥tē ghanāḥ| | | dēyāḥ pradēhāḥ kaphajē paryādhānōddhr̥tē ghanāḥ| |
| tribhāgāṅguṣṭhamātraḥ syāt pralēpaḥ kalkapēṣitaḥ||100|| | | tribhāgāṅguṣṭhamātraḥ syāt pralēpaḥ kalkapēṣitaḥ||100|| |
| + | |
| nātisnigdhō na rūkṣaśca na piṇḍō na dravaḥ samaḥ| | | nātisnigdhō na rūkṣaśca na piṇḍō na dravaḥ samaḥ| |
| na ca paryuṣitaṁ lēpaṁ kadācidavacārayēt||101|| | | na ca paryuṣitaṁ lēpaṁ kadācidavacārayēt||101|| |
| + | |
| na ca tēnaiva lēpēna punarjātu pralēpayēt| | | na ca tēnaiva lēpēna punarjātu pralēpayēt| |
| klēdavīsarpaśūlāni sōṣṇābhāvāt pravartayēt||102|| | | klēdavīsarpaśūlāni sōṣṇābhāvāt pravartayēt||102|| |
| + | |
| lēpō hyupari paṭṭasya kr̥taḥ svēdayati vraṇam| | | lēpō hyupari paṭṭasya kr̥taḥ svēdayati vraṇam| |
| svēdajāḥ piḍakāstasya kaṇḍūścaivōpajāyatē||103|| | | svēdajāḥ piḍakāstasya kaṇḍūścaivōpajāyatē||103|| |
| + | |
| uparyupari lēpasya lēpō yadyavacāryatē| | | uparyupari lēpasya lēpō yadyavacāryatē| |
| tānēva dōṣāñjanayēt paṭṭasyōpari yān kr̥taḥ||104|| | | tānēva dōṣāñjanayēt paṭṭasyōpari yān kr̥taḥ||104|| |
| + | |
| atisnigdhō'tidravaśca lēpō yadyavacāryatē| | | atisnigdhō'tidravaśca lēpō yadyavacāryatē| |
| tvaci na śliṣyatē samyaṅna dōṣaṁ śamayatyapi||105|| | | tvaci na śliṣyatē samyaṅna dōṣaṁ śamayatyapi||105|| |
| + | |
| tanvāliptaṁ na kurvīta saṁśuṣkō hyāpuṭāyatē| | | tanvāliptaṁ na kurvīta saṁśuṣkō hyāpuṭāyatē| |
| na cauṣadhirasō vyādhiṁ prāpnōtyapi ca śuṣyati||106|| | | na cauṣadhirasō vyādhiṁ prāpnōtyapi ca śuṣyati||106|| |
| + | |
| tanvāliptēna yē dōṣāstānēva janayēdbhr̥śam| | | tanvāliptēna yē dōṣāstānēva janayēdbhr̥śam| |
| saṁśuṣkaḥ pīḍayēdvyādhiṁ niḥsnēhō hyavacāritaḥ||107|| | | saṁśuṣkaḥ pīḍayēdvyādhiṁ niḥsnēhō hyavacāritaḥ||107|| |
| + | |
| pradehAH sarva evaite kartavyAH samprasAdanAH [1] ||98|| | | pradehAH sarva evaite kartavyAH samprasAdanAH [1] ||98|| |
| + | |
| kShaNe kShaNe prayoktavyAH pUrvamuddhRutya lepanam| | | kShaNe kShaNe prayoktavyAH pUrvamuddhRutya lepanam| |
| adhAvanoddhRute pUrve pradehA bahusho~aghanAH||99|| | | adhAvanoddhRute pUrve pradehA bahusho~aghanAH||99|| |
| + | |
| deyAH pradehAH kaphaje paryAdhAnoddhRute ghanAH| | | deyAH pradehAH kaphaje paryAdhAnoddhRute ghanAH| |
| tribhAgA~gguShThamAtraH syAt pralepaH kalkapeShitaH||100|| | | tribhAgA~gguShThamAtraH syAt pralepaH kalkapeShitaH||100|| |
| + | |
| nAtisnigdho na rūkṣashca na piNDo na dravaH samaH| | | nAtisnigdho na rūkṣashca na piNDo na dravaH samaH| |
| na ca paryuShitaM lepaM kadAcidavacArayet||101|| | | na ca paryuShitaM lepaM kadAcidavacArayet||101|| |
| + | |
| na ca tenaiva lepena punarjAtu pralepayet| | | na ca tenaiva lepena punarjAtu pralepayet| |
| kledavIsarpashUlAni soShNAbhAvAt pravartayet||102|| | | kledavIsarpashUlAni soShNAbhAvAt pravartayet||102|| |
| + | |
| lepo hyupari paTTasya kRutaH svedayati vraNam| | | lepo hyupari paTTasya kRutaH svedayati vraNam| |
| svedajAH piDakAstasya kaNDUshcaivopajAyate||103|| | | svedajAH piDakAstasya kaNDUshcaivopajAyate||103|| |
| + | |
| uparyupari lepasya lepo yadyavacAryate| | | uparyupari lepasya lepo yadyavacAryate| |
| tAneva dōṣa~jjanayet paTTasyopari yAn kRutaH||104|| | | tAneva dōṣa~jjanayet paTTasyopari yAn kRutaH||104|| |
| + | |
| atisnigdho~atidravashca lepo yadyavacAryate| | | atisnigdho~atidravashca lepo yadyavacAryate| |
| tvaci na shliShyate samya~gna dōṣaM shamayatyapi||105|| | | tvaci na shliShyate samya~gna dōṣaM shamayatyapi||105|| |
| + | |
| tanvAliptaM na kurvIta saMshuShko hyApuTAyate| | | tanvAliptaM na kurvIta saMshuShko hyApuTAyate| |
| na cauShadhiraso vyAdhiM prApnotyapi ca shuShyati||106|| | | na cauShadhiraso vyAdhiM prApnotyapi ca shuShyati||106|| |
| + | |
| tanvAliptena ye dōṣastAneva janayedbhRusham| | | tanvAliptena ye dōṣastAneva janayedbhRusham| |
| saMshuShkaH pIDayedvyAdhiM niHsneho hyavacAritaH||107|| | | saMshuShkaH pIDayedvyAdhiM niHsneho hyavacAritaH||107|| |
− | These lepa (local applications of pastes) are to be used repeatedly after removing the previous applied lepa. | + | |
− | Thin predeha should be applied as thick paste repeatedly after removing the previous one, but without washing it. | + | These ''lepa'' (local applications of pastes) are to be used repeatedly after removing the previous applied ''lepa''. |
− | In kaphaja visarpa, pradeha should be repeatedly applied as thick paste after removing the previous dried paste. | + | |
− | The pralepa should be prepared as kalka (micronised paste) and applied of thickness equal to one third of the thumb. | + | Thin ''predeha'' should be applied as thick paste repeatedly after removing the previous one, but without washing it. |
− | A pralepa should be neither too unctuous nor too dry, neither too solid nor too liquid, but of the right consistency. | + | |
| + | In ''kaphaja visarpa, pradeha'' should be repeatedly applied as thick paste after removing the previous dried paste. |
| + | |
| + | The ''pralepa'' should be prepared as ''kalka'' (micronized paste) and applied of thickness equal to one third of the thumb. |
| + | |
| + | A ''pralepa'' should be neither too unctuous nor too dry, neither too solid nor too liquid, but of the right consistency. |
| + | |
| The stale lepa should never be used for application; the previously used lepa should not be used again for application, because it causes accumulation of heat leading to kleda (putrification), visarpa (spread of disease) and pain. | | The stale lepa should never be used for application; the previously used lepa should not be used again for application, because it causes accumulation of heat leading to kleda (putrification), visarpa (spread of disease) and pain. |
| The pralepa smeared over a piece of cloth, and that cloth is used for application on wound, it sudates the wound and consequently swedaja pidaka (boils) and itching are induced. | | The pralepa smeared over a piece of cloth, and that cloth is used for application on wound, it sudates the wound and consequently swedaja pidaka (boils) and itching are induced. |