Changes

Jump to navigation Jump to search
149 bytes added ,  13:28, 6 October 2018
Line 1,384: Line 1,384:  
समधूच्छिष्टमाञ्जिष्ठं ससर्जरससारिवम् |   
 
समधूच्छिष्टमाञ्जिष्ठं ससर्जरससारिवम् |   
 
पिण्डतैलं तदभ्यङ्गाद्बातरक्तरुजापहम् ||१२३||   
 
पिण्डतैलं तदभ्यङ्गाद्बातरक्तरुजापहम् ||१२३||   
 +
 
इति पिण्डतैलम् |
 
इति पिण्डतैलम् |
 +
 
samadhūcchiṣṭamañjiṣṭhaṁ sasarjarasasārivam|   
 
samadhūcchiṣṭamañjiṣṭhaṁ sasarjarasasārivam|   
piṇḍatailaṁ tadabhyaṅgādbātaraktarujāpaham||123||
+
piṇḍatailaṁ tadabhyaṅgādbātaraktarujāpaham||123||
 +
 
 
iti piṇḍatailam  
 
iti piṇḍatailam  
 +
 
samadhUcchiShTamA~jjiShThaM sasarjarasasArivam |   
 
samadhUcchiShTamA~jjiShThaM sasarjarasasArivam |   
 
piNDatailaM tadabhya~ggAdbAtaraktarujApaham ||123||   
 
piNDatailaM tadabhya~ggAdbAtaraktarujApaham ||123||   
 +
 
iti piNDatailam |
 
iti piNDatailam |
Oil cooked with the honey bee wax, manjisthā, sarja rasa (resin of shorea robusta) and sārivā. This oil known as piṇḍa taila, if applied on the body alleviates pain in vātarakta. (123)
+
 
This ends the explanation of pinda tailam.
+
Oil cooked with the honey bee wax, ''manjistha, sarja rasa'' (resin of shorea robusta) and ''sariva''. This oil known as ''pinda taila'', if applied on the body alleviates pain in ''vatarakta''. [123]
Dashamula processed milk:
+
 
 +
This ends the explanation of ''pinda tailam''.
 +
 
 +
==== ''Dashamula'' processed milk ====
 +
 
 
दशमूलशृतं क्षीरं सद्यः शूलनिवारणम् |   
 
दशमूलशृतं क्षीरं सद्यः शूलनिवारणम् |   
परिषेकोऽनिलप्राये तद्वत् कोष्णेन सर्पिषा ||१२४||   
+
परिषेकोऽनिलप्राये तद्वत् कोष्णेन सर्पिषा ||१२४||  
 +
   
 
daśamūlaśr̥taṁ kṣīraṁ sadyaḥ śūlanivāraṇam|   
 
daśamūlaśr̥taṁ kṣīraṁ sadyaḥ śūlanivāraṇam|   
pariṣēkō'nilaprāyē tadvat kōṣṇēna sarpiṣā||124||   
+
pariṣēkō'nilaprāyē tadvat kōṣṇēna sarpiṣā||124||  
 +
   
 
dashamUlashRutaM kShIraM sadyaH shUlanivAraNam |   
 
dashamUlashRutaM kShIraM sadyaH shUlanivAraNam |   
 
pariSheko~anilaprAye tadvat koShNena sarpiShA ||124||   
 
pariSheko~anilaprAye tadvat koShNena sarpiShA ||124||   
The milk boiled with decoction of daśamūla alleviates pain immediately. Application of warm ghee on the body may remove vātik sūla (pain caused by vāta). (124)
+
 
Various external applications:
+
The milk boiled with decoction of ''dashamula'' alleviates pain immediately. Application of warm ghee on the body may remove ''vatika shula'' (pain caused by ''vata''). [124]
 +
 
 +
==== Various external applications ====
 +
 
 
स्नेहैर्मधुरसिद्धैर्वा चतुर्भिः परिषेचयेत् |   
 
स्नेहैर्मधुरसिद्धैर्वा चतुर्भिः परिषेचयेत् |   
 
स्तम्भाक्षेपकशूलार्तं कोष्णैर्दाहे तु शीतलैः ||१२५||  
 
स्तम्भाक्षेपकशूलार्तं कोष्णैर्दाहे तु शीतलैः ||१२५||  
 +
 
तद्वद्गव्याविकच्छागैः क्षीरैस्तैलविमिश्रितैः |   
 
तद्वद्गव्याविकच्छागैः क्षीरैस्तैलविमिश्रितैः |   
 
क्वाथैर्वा जीवनीयानां पञ्चमूलस्य वा भिषक् ||१२६||   
 
क्वाथैर्वा जीवनीयानां पञ्चमूलस्य वा भिषक् ||१२६||   
Line 1,409: Line 1,424:  
snēhairmadhurasiddhairvā caturbhiḥ pariṣēcayēt|   
 
snēhairmadhurasiddhairvā caturbhiḥ pariṣēcayēt|   
 
stambhākṣēpakaśūlārtaṁ kōṣṇairdāhē tu śītalaiḥ||125||  
 
stambhākṣēpakaśūlārtaṁ kōṣṇairdāhē tu śītalaiḥ||125||  
 +
 
tadvadgavyāvikacchāgaiḥ kṣīraistailavimiśritaiḥ|   
 
tadvadgavyāvikacchāgaiḥ kṣīraistailavimiśritaiḥ|   
kvāthairvā jīvanīyānāṁ pañcamūlasya vā bhiṣak||126||   
+
kvāthairvā jīvanīyānāṁ pañcamūlasya vā bhiṣak||126||  
 +
    
 
snehairmadhurasiddhairvA caturbhiH pariShecayet |   
 
snehairmadhurasiddhairvA caturbhiH pariShecayet |   
stambhAkShepakashUlArtaM koShNairdAhe tu shItalaiH ||125||   
+
stambhAkShepakashUlArtaM koShNairdAhe tu shItalaiH ||125||  
 +
   
 
tadvadgavyAvikacchAgaiH kShIraistailavimishritaiH |   
 
tadvadgavyAvikacchAgaiH kShIraistailavimishritaiH |   
kvAthairvA jIvanIyAnAM pa~jcamUlasya vA bhiShak ||126||   
+
kvAthairvA jIvanIyAnAM pa~jcamUlasya vA bhiShak ||126||  
In case, if the patient of vātarakta is suffering from stambha (stiffness of the joints), ākshepa (convulsions), and pain, one should apply four types of sneha (taila, ghee, vasā and majjā) all over the body processed with herbs of madhura gana (jīvaniya gana) and apply warm sneha, if there is burning sensation than cold sneha be applied. Milk of cow, sheep and goat mixed with oil or decoction of jīvaniya gana mixed with oil or decoction of pañcamūla mixed with oil is sprinkled over in similar ways. (125-126)
+
   
 +
In case, if the patient of ''vatarakta'' is suffering from ''stambha'' (stiffness of the joints), ''akshepa'' (convulsions), and pain, one should apply four types of ''sneha'' (''taila'', ghee, ''vasa'' and ''majja'') all over the body processed with herbs of ''madhura gana'' (''jeevaniya gana'') and apply warm ''sneha'', if there is burning sensation than cold ''sneha'' be applied. Milk of cow, sheep and goat mixed with oil or decoction of ''jeevaniya gana'' mixed with oil or decoction of ''panchamula'' mixed with oil is sprinkled over in similar ways. [125-126]
 +
 
 
द्राक्षेक्षुरसमद्यानि दधिमस्त्वम्लकाञ्जिकम् |   
 
द्राक्षेक्षुरसमद्यानि दधिमस्त्वम्लकाञ्जिकम् |   
सेकार्थे तण्डुलक्षौद्रशर्कराम्बु च शस्यते ||१२७||   
+
सेकार्थे तण्डुलक्षौद्रशर्कराम्बु च शस्यते ||१२७||  
 +
   
 
drākṣēkṣurasamadyāni dadhimastvamlakāñjikam|   
 
drākṣēkṣurasamadyāni dadhimastvamlakāñjikam|   
 
sēkārthē taṇḍulakṣaudraśarkarāmbu ca śasyatē||127||   
 
sēkārthē taṇḍulakṣaudraśarkarāmbu ca śasyatē||127||   
 +
 
drAkShekShurasamadyAni dadhimastvamlakA~jjikam |   
 
drAkShekShurasamadyAni dadhimastvamlakA~jjikam |   
sekArthe taNDulakShaudrasharkarAmbu ca shasyate ||127||   
+
sekArthe taNDulakShaudrasharkarAmbu ca shasyate ||127||  
Either juice of grapes or decoction of dried grapes (Vitis vinifera), juice of sugarcane, wine, curd water, sour gruel, rice water, honey and sugar well mixed and sprinkled over the body of the patient suffering from vātarakta to alleviate dāha (burning sensation). (127)
+
   
 +
Either juice of grapes or decoction of dried grapes (Vitis vinifera), juice of sugarcane, wine, curd water, sour gruel, rice water, honey and sugar well mixed and sprinkled over the body of the patient suffering from vātarakta to alleviate dāha (burning sensation). [127]
 +
 
 
कुमुदोत्पलपद्माद्यैर्मणिहारैः सचन्दनैः |   
 
कुमुदोत्पलपद्माद्यैर्मणिहारैः सचन्दनैः |   
शीततोयानुगैर्दाहे प्रोक्षणं स्पर्शनं हितम् ||१२८||
+
शीततोयानुगैर्दाहे प्रोक्षणं स्पर्शनं हितम् ||१२८||
 +
 
 
kumudōtpalapadmādyairmaṇihāraiḥ sacandanaiḥ|   
 
kumudōtpalapadmādyairmaṇihāraiḥ sacandanaiḥ|   
 
śītatōyānugairdāhē prōkṣaṇaṁ sparśanaṁ hitam||128||   
 
śītatōyānugairdāhē prōkṣaṇaṁ sparśanaṁ hitam||128||   
 +
 
kumudotpalapadmAdyairmaNihAraiH sacandanaiH |   
 
kumudotpalapadmAdyairmaNihAraiH sacandanaiH |   
 
shItatoyAnugairdAhe prokShaNaM sparshanaM hitam ||128||   
 
shItatoyAnugairdAhe prokShaNaM sparshanaM hitam ||128||   
In case of burning sensation sponging and contact with the flowers of kumuda, utpala, padma (different varieties of lotus) etc, necklace of gems and sandal wood pieces immersed in cold water is beneficial. (128)
+
 
 +
In case of burning sensation sponging and contact with the flowers of ''kumuda, utpala, padma'' (different varieties of lotus) etc, necklace of gems and sandal wood pieces immersed in cold water is beneficial. [128]
 +
 
 
चन्द्रपादाम्बुसंसिक्ते क्षौमपद्मदलच्छदे |   
 
चन्द्रपादाम्बुसंसिक्ते क्षौमपद्मदलच्छदे |   
 
शयने पुलिनस्पर्शशीतमारुतवीजिते ||१२९||   
 
शयने पुलिनस्पर्शशीतमारुतवीजिते ||१२९||   
 +
 
चन्दनार्द्रस्तनकराः प्रिया नार्यः प्रियंवदाः |   
 
चन्दनार्द्रस्तनकराः प्रिया नार्यः प्रियंवदाः |   
 
स्पर्शशीताः सुखस्पर्शा घ्नन्ति दाहं रुजं क्लमम् ||१३०||   
 
स्पर्शशीताः सुखस्पर्शा घ्नन्ति दाहं रुजं क्लमम् ||१३०||   
 +
 
candrapādāmbusaṁsiktē kṣaumapadmadalacchadē|   
 
candrapādāmbusaṁsiktē kṣaumapadmadalacchadē|   
śayanē pulinasparśaśītamārutavījitē||129||   
+
śayanē pulinasparśaśītamārutavījitē||129||  
 +
   
 
candanārdrastanakarāḥ priyā nāryaḥ priyaṁvadāḥ|   
 
candanārdrastanakarāḥ priyā nāryaḥ priyaṁvadāḥ|   
 
sparśaśītāḥ sukhasparśā ghnanti dāhaṁ rujaṁ klamam||130||   
 
sparśaśītāḥ sukhasparśā ghnanti dāhaṁ rujaṁ klamam||130||   
 +
 
candrapAdAmbusaMsikte kShaumapadmadalacchade |   
 
candrapAdAmbusaMsikte kShaumapadmadalacchade |   
 
shayane pulinasparshashItamArutavIjite ||129||   
 
shayane pulinasparshashItamArutavIjite ||129||   
 +
 
candanArdrastanakarAH priyA nAryaH priyaMvadAH |   
 
candanArdrastanakarAH priyA nAryaH priyaMvadAH |   
sparshashItAH sukhasparshA ghnanti dAhaM rujaM klamam ||130||   
+
sparshashItAH sukhasparshA ghnanti dAhaM rujaM klamam ||130||  
The patient lying on a bed moistened with dews, exposed to moon rays, covered with flax and lotus leaves and fanned with breeze cooled by contact of sandy beach, and touched by beloved and sweet spoken women who have applied sandal paste on their breasts and hands due to which their body touch has become cold and smooth, it reduces burning sensation, pain and exhaustion. (129 - 130)
+
   
 +
The patient lying on a bed moistened with dews, exposed to moon rays, covered with flax and lotus leaves and fanned with breeze cooled by contact of sandy beach, and touched by beloved and sweet spoken women who have applied sandal paste on their breasts and hands due to which their body touch has become cold and smooth, it reduces burning sensation, pain and exhaustion. [129-130]
 +
 
 
सरागे सरुजे दाहे रक्तं विस्राव्य लेपयेत् |   
 
सरागे सरुजे दाहे रक्तं विस्राव्य लेपयेत् |   
 
मधुकाश्वत्थत्वङ्मांसीवीरोदुम्बरशाद्वलैः ||१३१||   
 
मधुकाश्वत्थत्वङ्मांसीवीरोदुम्बरशाद्वलैः ||१३१||   
 +
 
जलजैर्यवचूर्णैर्वा सयष्ट्याह्वपयोघृतैः |   
 
जलजैर्यवचूर्णैर्वा सयष्ट्याह्वपयोघृतैः |   
सर्पिषा जीवनीयैर्वा पिष्टैर्लेपोऽर्तिदाहनुत् ||१३२||   
+
सर्पिषा जीवनीयैर्वा पिष्टैर्लेपोऽर्तिदाहनुत् ||१३२||  
 +
   
 
sarāgē sarujē dāhē raktaṁ visrāvya lēpayēt|   
 
sarāgē sarujē dāhē raktaṁ visrāvya lēpayēt|   
 
madhukāśvatthatvaṅmāṁsīvīrōdumbaraśādvalaiḥ||131||   
 
madhukāśvatthatvaṅmāṁsīvīrōdumbaraśādvalaiḥ||131||   
 +
 
jalajairyavacūrṇairvā sayaṣṭyāhvapayōghr̥taiḥ|   
 
jalajairyavacūrṇairvā sayaṣṭyāhvapayōghr̥taiḥ|   
 
sarpiṣā jīvanīyairvā piṣṭairlēpō'rtidāhanut||132||   
 
sarpiṣā jīvanīyairvā piṣṭairlēpō'rtidāhanut||132||   
 +
 
sarAge saruje dAhe raktaM visrAvya lepayet |   
 
sarAge saruje dAhe raktaM visrAvya lepayet |   
madhukAshvatthatva~gmAMsIvIrodumbarashAdvalaiH ||131||   
+
madhukAshvatthatva~gmAMsIvIrodumbarashAdvalaiH ||131||  
 +
   
 
jalajairyavacūrnairvA sayaShTyAhvapayoghRutaiH |   
 
jalajairyavacūrnairvA sayaShTyAhvapayoghRutaiH |   
sarpiShA jIvanIyairvA piShTairlepo~artidAhanut ||132||   
+
sarpiShA jIvanIyairvA piShTairlepo~artidAhanut ||132||  
In case of patient of vātarakta having redness, pain, and burning sensation, blood letting should be done followed by application of paste prepared from madhuka, aśvattha, māṁsī, udumbara, śādvala (green Cynodon dactylon) and kśirkākoli or paste prepared either from aquatic flowers (lotus etc.) or barley, yashtimadhu, milk and ghee or that of herbs of jīvanīya gana mixed with ghee. (131 – 132)
+
   
 +
In case of patient of ''vatarakta'' having redness, pain, and burning sensation, blood letting should be done followed by application of paste prepared from ''madhuka, ashvattha, mamsi, udumbara, shadvala'' (green Cynodon dactylon) and ''kshirakakoli'' or paste prepared either from aquatic flowers (lotus etc.) or barley, ''yashtimadhu'', milk and ghee or that of herbs of ''jeevaniya gana'' mixed with ghee. [131–132]
 +
 
 
तिलाः [१] प्रियालो मधुकं बिसं मूलं च वेतसात् |   
 
तिलाः [१] प्रियालो मधुकं बिसं मूलं च वेतसात् |   
आजेन पयसा पिष्टः प्रलेपो दाहरागनुत् ||१३३||   
+
आजेन पयसा पिष्टः प्रलेपो दाहरागनुत् ||१३३||  
 +
   
 
tilāḥ [1] priyālō madhukaṁ bisaṁ mūlaṁ ca vētasāt|   
 
tilāḥ [1] priyālō madhukaṁ bisaṁ mūlaṁ ca vētasāt|   
 
ājēna payasā piṣṭaḥ pralēpō dāharāganut||133||   
 
ājēna payasā piṣṭaḥ pralēpō dāharāganut||133||   
 +
 
tilAH [1] priyAlo madhukaM bisaM mUlaM ca vetasAt |   
 
tilAH [1] priyAlo madhukaM bisaM mUlaM ca vetasAt |   
 
Ajena payasA piShTaH pralepo dAharAganut ||133||   
 
Ajena payasA piShTaH pralepo dAharAganut ||133||   
 +
 
Tila (sesame), priyāla, madhuka, bisa (lotus rhizome) and vētas (root of salix capria) pounded with goat’s milk and applied on the body in the form of paste relieves burning sensation (in vātarakta). (133)
 
Tila (sesame), priyāla, madhuka, bisa (lotus rhizome) and vētas (root of salix capria) pounded with goat’s milk and applied on the body in the form of paste relieves burning sensation (in vātarakta). (133)
 
प्रपौण्डरीकमञ्जिष्ठादार्वीमधुकचन्दनैः |   
 
प्रपौण्डरीकमञ्जिष्ठादार्वीमधुकचन्दनैः |   

Navigation menu