Changes

62 bytes added ,  16:11, 27 May 2018
Line 3,138: Line 3,138:     
भवन्ति चात्र-  
 
भवन्ति चात्र-  
 +
 
पौष्करेषु सुशीतेषु पद्मोत्पलदलेषु च|  
 
पौष्करेषु सुशीतेषु पद्मोत्पलदलेषु च|  
 
कदलीनां च पत्रेषु क्षौमेषु विमलेषु च||२६०||  
 
कदलीनां च पत्रेषु क्षौमेषु विमलेषु च||२६०||  
 +
 
चन्दनोदकशीतेषु शीते  धारागृहेऽपि वा|  
 
चन्दनोदकशीतेषु शीते  धारागृहेऽपि वा|  
 
हिमाम्बुसिक्ते सदने दाहार्तः  संविशेत् सुखम्||२६१||  
 
हिमाम्बुसिक्ते सदने दाहार्तः  संविशेत् सुखम्||२६१||  
 +
 
हेमशङ्खप्रवालानां मणीनां मौक्तिकस्य च|  
 
हेमशङ्खप्रवालानां मणीनां मौक्तिकस्य च|  
 
चन्दनोदकशीतानां संस्पर्शानुरसान्  स्पृशेत्||२६२||  
 
चन्दनोदकशीतानां संस्पर्शानुरसान्  स्पृशेत्||२६२||  
 +
 
स्रग्भिर्नीलोत्पलैः पद्मैर्व्यजनैर्विविधैरपि|  
 
स्रग्भिर्नीलोत्पलैः पद्मैर्व्यजनैर्विविधैरपि|  
 
शीतवातावहैर्व्यज्ज्येच्चन्दनोदकवर्षिभिः  ||२६३||  
 
शीतवातावहैर्व्यज्ज्येच्चन्दनोदकवर्षिभिः  ||२६३||  
 +
 
नद्यस्तडागाः पद्मिन्यो ह्रदाश्च विमलोदकाः|  
 
नद्यस्तडागाः पद्मिन्यो ह्रदाश्च विमलोदकाः|  
 
अवगाहे हिता दाहतृष्णाग्लानिज्वरापहाः||२६४||  
 
अवगाहे हिता दाहतृष्णाग्लानिज्वरापहाः||२६४||  
 +
 
प्रियाः प्रदक्षिणाचाराः प्रमदाश्चन्दनोक्षिताः|  
 
प्रियाः प्रदक्षिणाचाराः प्रमदाश्चन्दनोक्षिताः|  
 
सान्त्वयेयुः परैः कामैर्मणिमौक्तिकभूषणाः||२६५||  
 
सान्त्वयेयुः परैः कामैर्मणिमौक्तिकभूषणाः||२६५||  
 +
 
शीतानि चान्नपानानि शीतान्युपवनानि च|  
 
शीतानि चान्नपानानि शीतान्युपवनानि च|  
 
वायवश्चन्द्रपादाश्च शीता दाहज्वरापहाः||२६६||  
 
वायवश्चन्द्रपादाश्च शीता दाहज्वरापहाः||२६६||  
 +
 
bhavanti cātra-  
 
bhavanti cātra-  
 +
 
pauṣkarēṣu suśītēṣu padmōtpaladalēṣu ca|  
 
pauṣkarēṣu suśītēṣu padmōtpaladalēṣu ca|  
 
kadalīnāṁ ca patrēṣu kṣaumēṣu vimalēṣu ca||260||  
 
kadalīnāṁ ca patrēṣu kṣaumēṣu vimalēṣu ca||260||  
 +
 
candanōdakaśītēṣu śītē  dhārāgr̥hē'pi vā|  
 
candanōdakaśītēṣu śītē  dhārāgr̥hē'pi vā|  
 
himāmbusiktē sadanē dāhārtaḥ  saṁviśēt sukham||261||  
 
himāmbusiktē sadanē dāhārtaḥ  saṁviśēt sukham||261||  
 +
 
hēmaśaṅkhapravālānāṁ maṇīnāṁ mauktikasya ca|  
 
hēmaśaṅkhapravālānāṁ maṇīnāṁ mauktikasya ca|  
 
candanōdakaśītānāṁ saṁsparśānurasān  spr̥śēt||262||  
 
candanōdakaśītānāṁ saṁsparśānurasān  spr̥śēt||262||  
 +
 
sragbhirnīlōtpalaiḥ padmairvyajanairvividhairapi|  
 
sragbhirnīlōtpalaiḥ padmairvyajanairvividhairapi|  
 
śītavātāvahairvyajjyēccandanōdakavarṣibhiḥ  ||263||  
 
śītavātāvahairvyajjyēccandanōdakavarṣibhiḥ  ||263||  
 +
 
nadyastaḍāgāḥ padminyō hradāśca vimalōdakāḥ|  
 
nadyastaḍāgāḥ padminyō hradāśca vimalōdakāḥ|  
 
avagāhē hitā dāhatr̥ṣṇāglānijvarāpahāḥ||264||  
 
avagāhē hitā dāhatr̥ṣṇāglānijvarāpahāḥ||264||  
 +
 
priyāḥ pradakṣiṇācārāḥ pramadāścandanōkṣitāḥ|  
 
priyāḥ pradakṣiṇācārāḥ pramadāścandanōkṣitāḥ|  
 
sāntvayēyuḥ paraiḥ kāmairmaṇimauktikabhūṣaṇāḥ||265||  
 
sāntvayēyuḥ paraiḥ kāmairmaṇimauktikabhūṣaṇāḥ||265||  
 +
 
śītāni cānnapānāni śītānyupavanāni ca|  
 
śītāni cānnapānāni śītānyupavanāni ca|  
 
vāyavaścandrapādāśca śītā dāhajvarāpahāḥ||266||  
 
vāyavaścandrapādāśca śītā dāhajvarāpahāḥ||266||  
    
bhavanti cAtra-  
 
bhavanti cAtra-  
 +
 
pauShkareShu sushIteShu padmotpaladaleShu ca|  
 
pauShkareShu sushIteShu padmotpaladaleShu ca|  
 
kadalInAM ca patreShu kShaumeShu vimaleShu ca||260||  
 
kadalInAM ca patreShu kShaumeShu vimaleShu ca||260||  
 +
 
candanodakashIteShu shIte  dhArAgRuhe~api vA|  
 
candanodakashIteShu shIte  dhArAgRuhe~api vA|  
 
himAmbusikte sadane dAhArtaH  saMvishet sukham||261||  
 
himAmbusikte sadane dAhArtaH  saMvishet sukham||261||  
 +
 
hemasha~gkhapravAlAnAM maNInAM mauktikasya ca|  
 
hemasha~gkhapravAlAnAM maNInAM mauktikasya ca|  
 
candanodakashItAnAM saMsparshAnurasAn  spRushet||262||  
 
candanodakashItAnAM saMsparshAnurasAn  spRushet||262||  
 +
 
sragbhirnIlotpalaiH padmairvyajanairvividhairapi|  
 
sragbhirnIlotpalaiH padmairvyajanairvividhairapi|  
 
shItavAtAvahairvyajjyeccandanodakavarShibhiH  ||263||  
 
shItavAtAvahairvyajjyeccandanodakavarShibhiH  ||263||  
 +
 
nadyastaDAgAH padminyo hradAshca vimalodakAH|  
 
nadyastaDAgAH padminyo hradAshca vimalodakAH|  
 
avagAhe hitA dAhatRuShNAglAnijvarApahAH||264||  
 
avagAhe hitA dAhatRuShNAglAnijvarApahAH||264||  
 +
 
priyAH pradakShiNAcArAH pramadAshcandanokShitAH|  
 
priyAH pradakShiNAcArAH pramadAshcandanokShitAH|  
 
sAntvayeyuH paraiH kAmairmaNimauktikabhUShaNAH||265||  
 
sAntvayeyuH paraiH kAmairmaNimauktikabhUShaNAH||265||  
 +
 
shItAni cAnnapAnAni shItAnyupavanAni ca|  
 
shItAni cAnnapAnAni shItAnyupavanAni ca|  
 
vAyavashcandrapAdAshca shItA dAhajvarApahAH||266||  
 
vAyavashcandrapAdAshca shItA dAhajvarApahAH||266||  
   −
A patient of jwara suffering from burning sensation should reside in a house cooled by the leaves of puṡkara, padma, utpala, kadalī or kṡauma. The house can also be cooled by cold water of sandalwood or the patient can also reside in a dhāra gṛha (a house coled by running water either flowing from above or falling from the roof) or a house cooled by ice cool water. This gives comfort to the patient. His body should be touched with the pleasant touch of gold or conch shell or coral or jewels and pearls which are cooled by the sandalwood water. He should be made to wear the garlands made of nīlotpala or padma and fanned with the cold air from different types of fans which are cooled with sandalwood water.
+
A patient of ''jwara'' suffering from burning sensation should reside in a house cooled by the leaves of ''puṡkara, padma, utpala, kadalī'' or ''kṡauma''. The house can also be cooled by cold water of sandalwood or the patient can also reside in a ''dhāra gṛha'' (a house cooled by running water either flowing from above or falling from the roof) or a house cooled by ice cool water. This gives comfort to the patient. His body should be touched with the pleasant touch of gold or conch shell or coral or jewels and pearls which are cooled by the sandalwood water. He should be made to wear the garlands made of ''nīlotpala'' or ''padma'' and fanned with the cold air from different types of fans which are cooled with sandalwood water.
He should take bath in rivers, ponds, ponds having lotus plant and lakes having clean water. This bath alleviates burning sensation, morbid thirst, glāni and jwara.
+
 
 +
He should take bath in rivers, ponds, ponds having lotus plant and lakes having clean water. This bath alleviates burning sensation, morbid thirst, ''glāni'' and ''jwara''.
 +
 
 
Such patient should also be comforted with the touch of ladies smeared with sandalwood paste, wearing desirable jewels and pearls; which are affectionate and skilled with polite manners.  
 
Such patient should also be comforted with the touch of ladies smeared with sandalwood paste, wearing desirable jewels and pearls; which are affectionate and skilled with polite manners.  
Diet and drinks which are cold, cooling gardens, cold wind and cold rays of the moon; alleviate jwara with burning sensation. (260-266)
+
 
 +
Diet and drinks which are cold, cooling gardens, cold wind and cold rays of the moon; alleviate ''jwara'' with burning sensation. [260-266]
    
==== Agurvadya tailam ====
 
==== Agurvadya tailam ====