Changes

Line 1,215: Line 1,215:     
nastaḥ pracchardanē caiva pratyakpuṣpā vidhīyatē|  
 
nastaḥ pracchardanē caiva pratyakpuṣpā vidhīyatē|  
 +
 
daśa yānyavaśiṣṭāni tānyuktāni virēcanē||85||  
 
daśa yānyavaśiṣṭāni tānyuktāni virēcanē||85||  
   Line 1,222: Line 1,223:     
sha~gkhinyatha viDa~ggAni trapuShaM madanAni ca|  
 
sha~gkhinyatha viDa~ggAni trapuShaM madanAni ca|  
 +
 
dhAmArgavamathekShvAku jImUtaM kRutavedhanam|  
 
dhAmArgavamathekShvAku jImUtaM kRutavedhanam|  
 +
 
AnUpaM sthalajaM caiva klItakaM dvividhaM smRutam||81||  
 
AnUpaM sthalajaM caiva klItakaM dvividhaM smRutam||81||  
    
prakIryA codakIryA ca pratyakpuShpA tathA~abhayA|  
 
prakIryA codakIryA ca pratyakpuShpA tathA~abhayA|  
 +
 
antaHkoTarapuShpI ca hastiparNyAshca  shAradam||82||  
 
antaHkoTarapuShpI ca hastiparNyAshca  shAradam||82||  
    
kampillakAragvadhayoH phalaM yat kuTajasya ca|  
 
kampillakAragvadhayoH phalaM yat kuTajasya ca|  
 +
 
dhAmArgavamathekShvAku jImUtaM kRutavedhanam||83||  
 
dhAmArgavamathekShvAku jImUtaM kRutavedhanam||83||  
    
madanaM kuTajaM caiva trapuShaM hastiparNinI|  
 
madanaM kuTajaM caiva trapuShaM hastiparNinI|  
 +
 
etAni vamane caiva yojyAnyAsthApaneShu ca||84||  
 
etAni vamane caiva yojyAnyAsthApaneShu ca||84||  
    
nastaH pracchardane caiva pratyakpuShpA vidhIyate|  
 
nastaH pracchardane caiva pratyakpuShpA vidhIyate|  
 +
 
dasha yAnyavashiShTAni tAnyuktAni virecane||85||  
 
dasha yAnyavashiShTAni tAnyuktAni virecane||85||  
   Line 1,246: Line 1,253:     
सर्पिस्तैलं वसा मज्जा स्नेहो दिष्टश्चतुर्विधः  ||८६||  
 
सर्पिस्तैलं वसा मज्जा स्नेहो दिष्टश्चतुर्विधः  ||८६||  
 +
 
पानाभ्यञ्जनबस्त्यर्थं नस्यार्थं चैव योगतः|  
 
पानाभ्यञ्जनबस्त्यर्थं नस्यार्थं चैव योगतः|  
    
sarpistailaṁ vasā majjā snēhō diṣṭaścaturvidhaḥ  ||86||  
 
sarpistailaṁ vasā majjā snēhō diṣṭaścaturvidhaḥ  ||86||  
 +
 
pānābhyañjanabastyarthaṁ nasyārthaṁ caiva yōgataḥ|  
 
pānābhyañjanabastyarthaṁ nasyārthaṁ caiva yōgataḥ|  
    
sarpistailaM vasA majjA sneho diShTashcaturvidhaH [2] ||86||  
 
sarpistailaM vasA majjA sneho diShTashcaturvidhaH [2] ||86||  
 +
 
pAnAbhya~jjanabastyarthaM nasyArthaM caiva yogataH|  
 
pAnAbhya~jjanabastyarthaM nasyArthaM caiva yogataH|  
   Line 1,259: Line 1,269:     
स्नेहना जीवना वर्ण्या बलोपचयवर्धनाः||८७||  
 
स्नेहना जीवना वर्ण्या बलोपचयवर्धनाः||८७||  
 +
 
स्नेहा ह्येते च विहिता वातपित्तकफापहाः|८८|  
 
स्नेहा ह्येते च विहिता वातपित्तकफापहाः|८८|  
   Line 1,269: Line 1,280:  
snehA hyete ca vihitA vAtapittakaphApahAH|88|
 
snehA hyete ca vihitA vAtapittakaphApahAH|88|
   −
The unctuous substances produce oiliness, vitality, complexion, strength and growth in the body and provide relief in ''vata'', ''pitta'' and ''kapha'' [87-87.5].
+
The unctuous substances produce oiliness, vitality, complexion, strength and growth in the body and provide relief in ''vata'', ''pitta'' and ''kapha'' [87-87.5]
    
====Five salts ====
 
====Five salts ====
Line 1,276: Line 1,287:     
सामुद्रेण सहैतानि पञ्च स्युर्लवणानि च|  
 
सामुद्रेण सहैतानि पञ्च स्युर्लवणानि च|  
 +
 
स्निग्धान्युष्णानि तीक्ष्णानि दीपनीयतमानि  च||८९||
 
स्निग्धान्युष्णानि तीक्ष्णानि दीपनीयतमानि  च||८९||
   Line 1,281: Line 1,293:     
sāmudrēṇa sahaitāni pañca syurlavaṇāni ca|  
 
sāmudrēṇa sahaitāni pañca syurlavaṇāni ca|  
 +
 
snigdhānyuṣṇāni tīkṣṇāni dīpanīyatamāni  ca||89||
 
snigdhānyuṣṇāni tīkṣṇāni dīpanīyatamāni  ca||89||
   −
sauvarcalaM saindhavaM ca viDamaudbhidameva ca||88||  
+
sauvarcalaM saindhavaM ca viDamaudbhidameva ca||88||
 +
 
sAmudreNa sahaitAni pa~jca syurlavaNAni ca|  
 
sAmudreNa sahaitAni pa~jca syurlavaNAni ca|  
 +
 
snigdhAnyuShNAni tIkShNAni dIpanIyatamAni  ca||89||  
 
snigdhAnyuShNAni tIkShNAni dIpanIyatamAni  ca||89||  
   Line 1,292: Line 1,307:     
आलेपनार्थे युज्यन्ते स्नेहस्वेदविधौ तथा|  
 
आलेपनार्थे युज्यन्ते स्नेहस्वेदविधौ तथा|  
 +
 
अधोभागोर्ध्वभागेषु निरूहेष्वनुवासने||९०||  
 
अधोभागोर्ध्वभागेषु निरूहेष्वनुवासने||९०||  
    
अभ्यञ्जने भोजनार्थे शिरसश्च विरेचने|  
 
अभ्यञ्जने भोजनार्थे शिरसश्च विरेचने|  
 +
 
शस्त्रकर्मणि वर्त्यर्थमञ्जनोत्सादनेषु च||९१||  
 
शस्त्रकर्मणि वर्त्यर्थमञ्जनोत्सादनेषु च||९१||  
    
अजीर्णानाहयोर्वाते गुल्मे शूले तथोदरे|  
 
अजीर्णानाहयोर्वाते गुल्मे शूले तथोदरे|  
 +
 
उक्तानि लवणा(नि)...|९२|  
 
उक्तानि लवणा(नि)...|९२|  
    
ālēpanārthē yujyantē snēhasvēdavidhau tathā|  
 
ālēpanārthē yujyantē snēhasvēdavidhau tathā|  
 +
 
adhōbhāgōrdhvabhāgēṣu nirūhēṣvanuvāsanē||90||  
 
adhōbhāgōrdhvabhāgēṣu nirūhēṣvanuvāsanē||90||  
    
abhyañjanē bhōjanārthē śirasaśca virēcanē|  
 
abhyañjanē bhōjanārthē śirasaśca virēcanē|  
 +
 
śastrakarmaṇi vartyarthamañjanōtsādanēṣu ca||91||  
 
śastrakarmaṇi vartyarthamañjanōtsādanēṣu ca||91||  
    
ajīrṇānāhayōrvātē gulmē śūlē tathōdarē|  
 
ajīrṇānāhayōrvātē gulmē śūlē tathōdarē|  
 +
 
uktāni lavaṇā(ni)...|92|  
 
uktāni lavaṇā(ni)...|92|  
    
AlepanArthe yujyante snehasvedavidhau tathA|  
 
AlepanArthe yujyante snehasvedavidhau tathA|  
 +
 
adhobhAgordhvabhAgeShu nirUheShvanuvAsane||90||  
 
adhobhAgordhvabhAgeShu nirUheShvanuvAsane||90||  
    
abhya~jjane bhojanArthe shirasashca virecane|  
 
abhya~jjane bhojanArthe shirasashca virecane|  
 +
 
shastrakarmaNi vartyarthama~jjanotsAdaneShu ca||91||  
 
shastrakarmaNi vartyarthama~jjanotsAdaneShu ca||91||  
    
ajIrNAnAhayorvAte gulme shUle tathodare|  
 
ajIrNAnAhayorvAte gulme shUle tathodare|  
 +
 
uktAni lavaNA(ni)...|92|  
 
uktAni lavaNA(ni)...|92|  
   Line 1,367: Line 1,391:     
युक्तमास्थापने मूत्रं युक्तं चापि विरेचने||९५||  
 
युक्तमास्थापने मूत्रं युक्तं चापि विरेचने||९५||  
 +
 
स्वेदेष्वपि च तद्युक्तमानाहेष्वगदेषु च|  
 
स्वेदेष्वपि च तद्युक्तमानाहेष्वगदेषु च|  
 
                    
 
                    
 
उदरेष्वथ चार्शःसु गुल्मिकुष्ठिकिलासिषु [४] ||९६||  
 
उदरेष्वथ चार्शःसु गुल्मिकुष्ठिकिलासिषु [४] ||९६||  
 +
 
तद्युक्तमुपनाहेषु परिषेके तथैव च|  
 
तद्युक्तमुपनाहेषु परिषेके तथैव च|  
    
yuktamāsthāpanē mūtraṁ yuktaṁ cāpi virēcanē||95||  
 
yuktamāsthāpanē mūtraṁ yuktaṁ cāpi virēcanē||95||  
   −
svēdēṣvapi ca tadyuktamānāhēṣvagadēṣu ca|    udarēṣvatha cārśaḥsu gulmikuṣṭhikilāsiṣu  ||96||  
+
svēdēṣvapi ca tadyuktamānāhēṣvagadēṣu ca|     
 +
 
 +
udarēṣvatha cārśaḥsu gulmikuṣṭhikilāsiṣu  ||96||  
 +
 
 
tadyuktamupanāhēṣu pariṣēkē tathaiva ca|  
 
tadyuktamupanāhēṣu pariṣēkē tathaiva ca|  
   −
yuktamAsthApane mUtraM yuktaM cApi virecane||95||  
+
yuktamAsthApane mUtraM yuktaM cApi virecane||95||
 +
 
svedeShvapi ca tadyuktamAnAheShvagadeShu ca|  
 
svedeShvapi ca tadyuktamAnAheShvagadeShu ca|  
    
udareShvatha cArshaHsu gulmikuShThikilAsiShu  ||96||  
 
udareShvatha cArshaHsu gulmikuShThikilAsiShu  ||96||  
 +
 
tadyuktamupanAheShu pariSheke tathaiva ca|  
 
tadyuktamupanAheShu pariSheke tathaiva ca|  
   Line 1,386: Line 1,417:  
    
 
    
 
दीपनीयं विषघ्नं च क्रिमिघ्नं चोपदिश्यते||९७||  
 
दीपनीयं विषघ्नं च क्रिमिघ्नं चोपदिश्यते||९७||  
 +
 
पाण्डुरोगोपसृष्टानामुत्तमं शर्म  चोच्यते|  
 
पाण्डुरोगोपसृष्टानामुत्तमं शर्म  चोच्यते|  
   −
dīpanīyaṁ viṣaghnaṁ ca krimighnaṁ cōpadiśyatē||97||  
+
dīpanīyaṁ viṣaghnaṁ ca krimighnaṁ cōpadiśyatē||97||
 +
 
pāṇḍurōgōpasr̥ṣṭānāmuttamaṁ śarma  cōcyatē|
 
pāṇḍurōgōpasr̥ṣṭānāmuttamaṁ śarma  cōcyatē|
    
dIpanIyaM viShaghnaM ca krimighnaM copadishyate||97||  
 
dIpanIyaM viShaghnaM ca krimighnaM copadishyate||97||  
 +
 
pANDurogopasRuShTAnAmuttamaM sharma cocyate|  
 
pANDurogopasRuShTAnAmuttamaM sharma cocyate|  
   Line 1,399: Line 1,433:     
कर्षेत् पित्तमधोभागमित्यस्मिन् गुणसङ्ग्रहः|  
 
कर्षेत् पित्तमधोभागमित्यस्मिन् गुणसङ्ग्रहः|  
 +
 
सामान्येन मयोक्तस्तु पृथक्त्वेन प्रवक्ष्यते||९९||  
 
सामान्येन मयोक्तस्तु पृथक्त्वेन प्रवक्ष्यते||९९||  
   Line 1,404: Line 1,439:     
karṣēt pittamadhōbhāgamityasmin guṇasaṅgrahaḥ|  
 
karṣēt pittamadhōbhāgamityasmin guṇasaṅgrahaḥ|  
 +
 
sāmānyēna mayōktastu pr̥thaktvēna pravakṣyatē||99||  
 
sāmānyēna mayōktastu pr̥thaktvēna pravakṣyatē||99||  
   Line 1,409: Line 1,445:     
karShet pittamadhobhAgamityasmin guNasa~ggrahaH|  
 
karShet pittamadhobhAgamityasmin guNasa~ggrahaH|  
 +
 
sAmAnyena mayoktastu pRuthaktvena pravakShyate||99||  
 
sAmAnyena mayoktastu pRuthaktvena pravakShyate||99||  
    
Oral intake of urine pacifies ''kapha'', regulates peristaltic movement of ''vata'' and evacuates morbid ''pitta'' through lower channels. General properties and actions of urine thus have been described. Now they will be described individually [98-99]
 
Oral intake of urine pacifies ''kapha'', regulates peristaltic movement of ''vata'' and evacuates morbid ''pitta'' through lower channels. General properties and actions of urine thus have been described. Now they will be described individually [98-99]
   −
====Urine of ewe and goat:====
+
====Urine of ewe and goat ====
    
अविमूत्रं सतिक्तं स्यात् स्निग्धं पित्ताविरोधि च|  
 
अविमूत्रं सतिक्तं स्यात् स्निग्धं पित्ताविरोधि च|  
 +
 
आजं कषायमधुरं पथ्यं दोषान्निहन्ति च||१००||  
 
आजं कषायमधुरं पथ्यं दोषान्निहन्ति च||१००||  
    
avimūtraṁ satiktaṁ syāt snigdhaṁ pittāvirōdhi ca|  
 
avimūtraṁ satiktaṁ syāt snigdhaṁ pittāvirōdhi ca|  
 +
 
ājaṁ kaṣāyamadhuraṁ pathyaṁ dōṣānnihanti ca||100||  
 
ājaṁ kaṣāyamadhuraṁ pathyaṁ dōṣānnihanti ca||100||  
    
avimUtraM satiktaM syAt snigdhaM pittAvirodhi ca|  
 
avimUtraM satiktaM syAt snigdhaM pittAvirodhi ca|  
 +
 
AjaM kaShAyamadhuraM pathyaM doShAnnihanti ca||100||  
 
AjaM kaShAyamadhuraM pathyaM doShAnnihanti ca||100||  
   −
The urine of ewe is slightly bitter, unctuous and not antagonistic to ''pitta''. The urine of she-goat is astringent, sweet and wholesome and dispels the morbid ''dosha'' [100].
+
The urine of ewe is slightly bitter, unctuous and not antagonistic to ''pitta''. The urine of she-goat is astringent, sweet and wholesome and dispels the morbid ''dosha'' [100]
    
====Properties of cow’s urine ====
 
====Properties of cow’s urine ====
    
गव्यं समधुरं किञ्चिद्दोषघ्नं क्रिमिकुष्ठनुत्|  
 
गव्यं समधुरं किञ्चिद्दोषघ्नं क्रिमिकुष्ठनुत्|  
 +
 
कण्डूं च शमयेत् पीतं सम्यग्दोषोदरे हितम्||१०१||
 
कण्डूं च शमयेत् पीतं सम्यग्दोषोदरे हितम्||१०१||
 
   
 
   
 
gavyaṁ samadhuraṁ kiñciddōṣaghnaṁ krimikuṣṭhanut|  
 
gavyaṁ samadhuraṁ kiñciddōṣaghnaṁ krimikuṣṭhanut|  
 +
 
kaṇḍūṁ ca śamayēt pītaṁ samyagdōṣōdarē hitam||101||
 
kaṇḍūṁ ca śamayēt pītaṁ samyagdōṣōdarē hitam||101||
 
   
 
   
 
gavyaM samadhuraM ki~jciddoShaghnaM krimikuShThanut|  
 
gavyaM samadhuraM ki~jciddoShaghnaM krimikuShThanut|  
 +
 
kaNDUM ca shamayet pItaM samyagdoShodare hitam||101||  
 
kaNDUM ca shamayet pItaM samyagdoShodare hitam||101||  
   −
The urine of cow is slightly sweet, alleviates discordance of dosha and cures worms and chronic dermatoses (''kushtha'') and relieves pruritis. Its proper intake cures disorders of abdomen [101].
+
The urine of cow is slightly sweet, alleviates discordance of dosha and cures worms and chronic dermatoses (''kushtha'') and relieves pruritis. Its proper intake cures disorders of abdomen [101]
    
====Properties of urine of buffalo and elephant ====
 
====Properties of urine of buffalo and elephant ====
    
अर्शःशोफोदरघ्नं तु सक्षारं माहिषं सरम्|  
 
अर्शःशोफोदरघ्नं तु सक्षारं माहिषं सरम्|  
हास्तिकं लवणं मूत्रं हितं तु क्रिमिकुष्ठिनाम्||१०२||  
+
 
 +
हास्तिकं लवणं मूत्रं हितं तु क्रिमिकुष्ठिनाम्||१०२||
 +
 
 
प्रशस्तं बद्धविण्मूत्रविषश्लेष्मामयार्शसाम्|  
 
प्रशस्तं बद्धविण्मूत्रविषश्लेष्मामयार्शसाम्|  
    
arśaḥśōphōdaraghnaṁ tu sakṣāraṁ māhiṣaṁ saram|  
 
arśaḥśōphōdaraghnaṁ tu sakṣāraṁ māhiṣaṁ saram|  
 +
 
hāstikaṁ lavaṇaṁ mūtraṁ hitaṁ tu krimikuṣṭhinām||102||  
 
hāstikaṁ lavaṇaṁ mūtraṁ hitaṁ tu krimikuṣṭhinām||102||  
 +
 
praśastaṁ baddhaviṇmūtraviṣaślēṣmāmayārśasām|  
 
praśastaṁ baddhaviṇmūtraviṣaślēṣmāmayārśasām|  
    
arshaHshophodaraghnaM tu sakShAraM mAhiShaM saram|  
 
arshaHshophodaraghnaM tu sakShAraM mAhiShaM saram|  
 +
 
hAstikaM lavaNaM mUtraM hitaM tu krimikuShThinAm||102||  
 
hAstikaM lavaNaM mUtraM hitaM tu krimikuShThinAm||102||  
 +
 
prashastaM baddhaviNmUtraviShashleShmAmayArshasAm|  
 
prashastaM baddhaviNmUtraviShashleShmAmayArshasAm|  
   −
The urine of buffalo provides relief in piles, edema and disorders leading to general enlargement of abdomen (''udara roga'').  The urine of she-elephant is salty and provides relief in worms and dermatoses (''kushtha'').  It is also useful in the treatment of retention of feces and urine, poisoning, ''kapha'' disorders and piles [102.5].
+
The urine of buffalo provides relief in piles, edema and disorders leading to general enlargement of abdomen (''udara roga'').  The urine of she-elephant is salty and provides relief in worms and dermatoses (''kushtha'').  It is also useful in the treatment of retention of feces and urine, poisoning, ''kapha'' disorders and piles [102.5]
    
====Properties of urine of she-camel ====
 
====Properties of urine of she-camel ====
Line 1,468: Line 1,517:  
   
 
   
 
वाजिनां तिक्तकटुकं कुष्ठव्रणविषापहम्|  
 
वाजिनां तिक्तकटुकं कुष्ठव्रणविषापहम्|  
 +
 
खरमूत्रमपस्मारोन्मादग्रहविनाशनम्||१०४||  
 
खरमूत्रमपस्मारोन्मादग्रहविनाशनम्||१०४||  
   Line 1,473: Line 1,523:  
   
 
   
 
vājināṁ tiktakaṭukaṁ kuṣṭhavraṇaviṣāpaham|  
 
vājināṁ tiktakaṭukaṁ kuṣṭhavraṇaviṣāpaham|  
 +
 
kharamūtramapasmārōnmādagrahavināśanam||104||  
 
kharamūtramapasmārōnmādagrahavināśanam||104||  
   Line 1,478: Line 1,529:  
   
 
   
 
vAjinAM tiktakaTukaM kuShThavraNaviShApaham|  
 
vAjinAM tiktakaTukaM kuShThavraNaviShApaham|  
 +
 
kharamUtramapasmAronmAdagrahavinAshanam||104||  
 
kharamUtramapasmAronmAdagrahavinAshanam||104||  
   Line 1,491: Line 1,543:     
अविक्षीरमजाक्षीरं गोक्षीरं माहिषं च यत्|  
 
अविक्षीरमजाक्षीरं गोक्षीरं माहिषं च यत्|  
 +
 
उष्ट्रीणामथ नागीनां वडवायाः स्त्रियास्तथा||१०६||
 
उष्ट्रीणामथ नागीनां वडवायाः स्त्रियास्तथा||१०६||
 
   
 
   
Line 1,496: Line 1,549:     
avikṣīramajākṣīraṁ gōkṣīraṁ māhiṣaṁ ca yat|  
 
avikṣīramajākṣīraṁ gōkṣīraṁ māhiṣaṁ ca yat|  
 +
 
uṣṭrīṇāmatha nāgīnāṁ vaḍavāyāḥ striyāstathā||106||
 
uṣṭrīṇāmatha nāgīnāṁ vaḍavāyāḥ striyāstathā||106||
 
   
 
   
Line 1,501: Line 1,555:     
avikShIramajAkShIraM gokShIraM mAhiShaM ca yat|  
 
avikShIramajAkShIraM gokShIraM mAhiShaM ca yat|  
 +
 
uShTrINAmatha nAgInAM vaDavAyAH striyAstathA||106||
 
uShTrINAmatha nAgInAM vaDavAyAH striyAstathA||106||
 
   
 
   
 
Henceforth properties and actions of (eight types) milk are being described.
 
Henceforth properties and actions of (eight types) milk are being described.
   −
The milks of sheep, goat, cow, buffalo, camel, elephant, mare and woman are used for medicinal purposes [105-106].
+
The milks of sheep, goat, cow, buffalo, camel, elephant, mare and woman are used for medicinal purposes [105-106]
 
   
 
   
 
====General properties and actions of milk====
 
====General properties and actions of milk====
    
प्रायशो मधुरं स्निग्धं शीतं स्तन्यं पयो मतम्|  
 
प्रायशो मधुरं स्निग्धं शीतं स्तन्यं पयो मतम्|  
 +
 
प्रीणनं बृंहणं वृष्यं मेध्यं बल्यं मनस्करम्||१०७||  
 
प्रीणनं बृंहणं वृष्यं मेध्यं बल्यं मनस्करम्||१०७||  
    
जीवनीयं श्रमहरं श्वासकासनिबर्हणम्|  
 
जीवनीयं श्रमहरं श्वासकासनिबर्हणम्|  
 +
 
हन्ति शोणितपित्तं च सन्धानं विहतस्य च||१०८||  
 
हन्ति शोणितपित्तं च सन्धानं विहतस्य च||१०८||  
    
सर्वप्राणभृतां सात्म्यं शमनं शोधनं तथा|  
 
सर्वप्राणभृतां सात्म्यं शमनं शोधनं तथा|  
 +
 
तृष्णाघ्नं दीपनीयं च श्रेष्ठं क्षीणक्षतेषु च||१०९||
 
तृष्णाघ्नं दीपनीयं च श्रेष्ठं क्षीणक्षतेषु च||१०९||
 
   
 
   
 
prāyaśō madhuraṁ snigdhaṁ śītaṁ stanyaṁ payō matam|  
 
prāyaśō madhuraṁ snigdhaṁ śītaṁ stanyaṁ payō matam|  
 +
 
prīṇanaṁ br̥ṁhaṇaṁ vr̥ṣyaṁ mēdhyaṁ balyaṁ manaskaram||107||  
 
prīṇanaṁ br̥ṁhaṇaṁ vr̥ṣyaṁ mēdhyaṁ balyaṁ manaskaram||107||  
    
jīvanīyaṁ śramaharaṁ śvāsakāsanibarhaṇam|  
 
jīvanīyaṁ śramaharaṁ śvāsakāsanibarhaṇam|  
 +
 
hanti śōṇitapittaṁ ca sandhānaṁ vihatasya ca||108||  
 
hanti śōṇitapittaṁ ca sandhānaṁ vihatasya ca||108||  
    
sarvaprāṇabhr̥tāṁ sātmyaṁ śamanaṁ śōdhanaṁ tathā|  
 
sarvaprāṇabhr̥tāṁ sātmyaṁ śamanaṁ śōdhanaṁ tathā|  
 +
 
tr̥ṣṇāghnaṁ dīpanīyaṁ ca śrēṣṭhaṁ kṣīṇakṣatēṣu ca||109||  
 
tr̥ṣṇāghnaṁ dīpanīyaṁ ca śrēṣṭhaṁ kṣīṇakṣatēṣu ca||109||  
    
prAyasho madhuraM snigdhaM shItaM stanyaM payo matam|  
 
prAyasho madhuraM snigdhaM shItaM stanyaM payo matam|  
 +
 
prINanaM bRuMhaNaM vRuShyaM medhyaM balyaM manaskaram||107||  
 
prINanaM bRuMhaNaM vRuShyaM medhyaM balyaM manaskaram||107||  
    
jIvanIyaM shramaharaM shvAsakAsanibarhaNam|  
 
jIvanIyaM shramaharaM shvAsakAsanibarhaNam|  
 +
 
hanti shoNitapittaM ca sandhAnaM vihatasya ca||108||  
 
hanti shoNitapittaM ca sandhAnaM vihatasya ca||108||  
    
sarvaprANabhRutAM sAtmyaM shamanaM shodhanaM tathA|  
 
sarvaprANabhRutAM sAtmyaM shamanaM shodhanaM tathA|  
 +
 
tRuShNAghnaM dIpanIyaM ca shreShThaM kShINakShateShu ca||109||  
 
tRuShNAghnaM dIpanIyaM ca shreShThaM kShINakShateShu ca||109||  
   Line 1,541: Line 1,605:     
पाण्डुरोगेऽम्लपित्ते च शोषे गुल्मे तथोदरे|  
 
पाण्डुरोगेऽम्लपित्ते च शोषे गुल्मे तथोदरे|  
 +
 
अतीसारे ज्वरे दाहे श्वयथौ च विशेषतः  ||११०||  
 
अतीसारे ज्वरे दाहे श्वयथौ च विशेषतः  ||११०||  
    
योनिशुक्रप्रदोषेषु मूत्रेष्वप्रचुरेषु च|  
 
योनिशुक्रप्रदोषेषु मूत्रेष्वप्रचुरेषु च|  
 +
 
पुरीषे ग्रथिते पथ्यं वातपित्तविकारिणाम्||१११||  
 
पुरीषे ग्रथिते पथ्यं वातपित्तविकारिणाम्||१११||  
    
pāṇḍurōgē'mlapittē ca śōṣē gulmē tathōdarē|  
 
pāṇḍurōgē'mlapittē ca śōṣē gulmē tathōdarē|  
 +
 
atīsārē jvarē dāhē śvayathau ca viśēṣataḥ  ||110||  
 
atīsārē jvarē dāhē śvayathau ca viśēṣataḥ  ||110||  
    
yōniśukrapradōṣēṣu mūtrēṣvapracurēṣu ca|  
 
yōniśukrapradōṣēṣu mūtrēṣvapracurēṣu ca|  
 +
 
purīṣē grathitē pathyaṁ vātapittavikāriṇām||111||
 
purīṣē grathitē pathyaṁ vātapittavikāriṇām||111||
 
   
 
   
 
pANDuroge~amlapitte ca shoShe gulme tathodare|  
 
pANDuroge~amlapitte ca shoShe gulme tathodare|  
 +
 
atIsAre jvare dAhe shvayathau ca visheShataH  ||110||  
 
atIsAre jvare dAhe shvayathau ca visheShataH  ||110||  
    
yonishukrapradoSheShu mUtreShvapracureShu ca|  
 
yonishukrapradoSheShu mUtreShvapracureShu ca|  
 +
 
purIShe grathite pathyaM vAtapittavikAriNAm||111||  
 
purIShe grathite pathyaM vAtapittavikAriNAm||111||  
   Line 1,563: Line 1,633:     
नस्यालेपावगाहेषु वमनास्थापनेषु  च|  
 
नस्यालेपावगाहेषु वमनास्थापनेषु  च|  
 +
 
विरेचने स्नेहने च पयः सर्वत्र युज्यते||११२||
 
विरेचने स्नेहने च पयः सर्वत्र युज्यते||११२||
 
   
 
   
 
nasyālēpāvagāhēṣu vamanāsthāpanēṣu  ca|  
 
nasyālēpāvagāhēṣu vamanāsthāpanēṣu  ca|  
 +
 
virēcanē snēhanē ca payaḥ sarvatra yujyatē||112||
 
virēcanē snēhanē ca payaḥ sarvatra yujyatē||112||
    
nasyAlepAvagAheShu vamanAsthApaneShu  ca|  
 
nasyAlepAvagAheShu vamanAsthApaneShu  ca|  
 +
 
virecane snehane ca payaH sarvatra yujyate||112||  
 
virecane snehane ca payaH sarvatra yujyate||112||  
   −
Milk is used in many types of preparation including for nasal medication, external applications, tub baths, emesis, enema, purgation and unctuous therapies [112].
+
Milk is used in many types of preparation including for nasal medication, external applications, tub baths, emesis, enema, purgation and unctuous therapies [112]
 
   
 
   
 
यथाक्रमं क्षीरगुणानेकैकस्य पृथक् पृथक्|  
 
यथाक्रमं क्षीरगुणानेकैकस्य पृथक् पृथक्|  
 +
 
अन्नपानादिकेऽध्याये भूयो वक्ष्याम्यशेषतः||११३||
 
अन्नपानादिकेऽध्याये भूयो वक्ष्याम्यशेषतः||११३||
    
yathākramaṁ kṣīraguṇānēkaikasya pr̥thak pr̥thak|  
 
yathākramaṁ kṣīraguṇānēkaikasya pr̥thak pr̥thak|  
 +
 
annapānādikē'dhyāyē bhūyō vakṣyāmyaśēṣataḥ||113||  
 
annapānādikē'dhyāyē bhūyō vakṣyāmyaśēṣataḥ||113||  
    
yathAkramaM kShIraguNAnekaikasya pRuthak pRuthak|  
 
yathAkramaM kShIraguNAnekaikasya pRuthak pRuthak|  
 +
 
annapAnAdike~adhyAye bhUyo vakShyAmyasheShataH||113||  
 
annapAnAdike~adhyAye bhUyo vakShyAmyasheShataH||113||  
   Line 1,587: Line 1,663:     
अथापरे त्रयो वृक्षाः पृथग्ये फलमूलिभिः|  
 
अथापरे त्रयो वृक्षाः पृथग्ये फलमूलिभिः|  
 +
 
स्नुह्यर्काश्मन्तकास्तेषामिदं कर्म पृथक् पृथक्||११४||  
 
स्नुह्यर्काश्मन्तकास्तेषामिदं कर्म पृथक् पृथक्||११४||  
    
वमनेऽश्मन्तकं विद्यात् स्नुहीक्षीरं विरेचने|  
 
वमनेऽश्मन्तकं विद्यात् स्नुहीक्षीरं विरेचने|  
 +
 
क्षीरमर्कस्य विज्ञेयं वमने सविरेचने||११५||
 
क्षीरमर्कस्य विज्ञेयं वमने सविरेचने||११५||
 
   
 
   
 
athāparē trayō vr̥kṣāḥ pr̥thagyē phalamūlibhiḥ|  
 
athāparē trayō vr̥kṣāḥ pr̥thagyē phalamūlibhiḥ|  
 +
 
snuhyarkāśmantakāstēṣāmidaṁ karma pr̥thak pr̥thak||114||  
 
snuhyarkāśmantakāstēṣāmidaṁ karma pr̥thak pr̥thak||114||  
    
vamanē'śmantakaṁ vidyāt snuhīkṣīraṁ virēcanē|  
 
vamanē'śmantakaṁ vidyāt snuhīkṣīraṁ virēcanē|  
 +
 
kṣīramarkasya vijñēyaṁ vamanē savirēcanē||115||
 
kṣīramarkasya vijñēyaṁ vamanē savirēcanē||115||
 
   
 
   
 
athApare trayo vRukShAH pRuthagye phalamUlibhiH|  
 
athApare trayo vRukShAH pRuthagye phalamUlibhiH|  
 +
 
snuhyarkAshmantakAsteShAmidaM karma pRuthak pRuthak||114||  
 
snuhyarkAshmantakAsteShAmidaM karma pRuthak pRuthak||114||  
    
vamane~ashmantakaM vidyAt snuhIkShIraM virecane|  
 
vamane~ashmantakaM vidyAt snuhIkShIraM virecane|  
 +
 
kShIramarkasya vij~jeyaM vamane savirecane||115||
 
kShIramarkasya vij~jeyaM vamane savirecane||115||
    
Now other than fruiters and rooter, three plants whose latex is used will be described. These three plants are ''Snuhi'', ''Arka'' and ''Ashmantaka''.  
 
Now other than fruiters and rooter, three plants whose latex is used will be described. These three plants are ''Snuhi'', ''Arka'' and ''Ashmantaka''.  
''Ashmantaka'' is used for therapeutic emesis ; latex of ''Snuhi'' is used for purgation and latex of ''Arka'' is used both for emesis and purgation therapies [114-115].
+
''Ashmantaka'' is used for therapeutic emesis ; latex of ''Snuhi'' is used for purgation and latex of ''Arka'' is used both for emesis and purgation therapies [114-115]
    
====Three bark-plants used as drug ====
 
====Three bark-plants used as drug ====
    
इमांस्त्रीनपरान् वृक्षानाहुर्येषां हितास्त्वचः|  
 
इमांस्त्रीनपरान् वृक्षानाहुर्येषां हितास्त्वचः|  
 +
 
पूतीकः कृष्णगन्धा च तिल्वकश्च तथा तरुः||११६||  
 
पूतीकः कृष्णगन्धा च तिल्वकश्च तथा तरुः||११६||  
    
imāṁstrīnaparān vr̥kṣānāhuryēṣāṁ hitāstvacaḥ|  
 
imāṁstrīnaparān vr̥kṣānāhuryēṣāṁ hitāstvacaḥ|  
 +
 
pūtīkaḥ kr̥ṣṇagandhā ca tilvakaśca tathā taruḥ||116||
 
pūtīkaḥ kr̥ṣṇagandhā ca tilvakaśca tathā taruḥ||116||
 
   
 
   
 
imAMstrInaparAn vRukShAnAhuryeShAM hitAstvacaH|  
 
imAMstrInaparAn vRukShAnAhuryeShAM hitAstvacaH|  
 +
 
pUtIkaH kRuShNagandhA ca tilvakashca tathA taruH||116||  
 
pUtIkaH kRuShNagandhA ca tilvakashca tathA taruH||116||  
   Line 1,622: Line 1,707:     
विरेचने प्रयोक्तव्यः पूतीकस्तिल्वकस्तथा|  
 
विरेचने प्रयोक्तव्यः पूतीकस्तिल्वकस्तथा|  
 +
 
कृष्णगन्धा परीसर्पे शोथेष्वर्शःसु चोच्यते||११७||  
 
कृष्णगन्धा परीसर्पे शोथेष्वर्शःसु चोच्यते||११७||  
    
दद्रुविद्रधिगण्डेषु कुष्ठेष्वप्यलजीषु च|  
 
दद्रुविद्रधिगण्डेषु कुष्ठेष्वप्यलजीषु च|  
 +
 
षड्वृक्षाञ्छोधनानेतानपि विद्याद्विचक्षणः||११८||  
 
षड्वृक्षाञ्छोधनानेतानपि विद्याद्विचक्षणः||११८||  
    
virēcanē prayōktavyaḥ pūtīkastilvakastathā|  
 
virēcanē prayōktavyaḥ pūtīkastilvakastathā|  
 +
 
kr̥ṣṇagandhā parīsarpē śōthēṣvarśaḥsu cōcyatē||117||  
 
kr̥ṣṇagandhā parīsarpē śōthēṣvarśaḥsu cōcyatē||117||  
    
dadruvidradhigaṇḍēṣu kuṣṭhēṣvapyalajīṣu ca|  
 
dadruvidradhigaṇḍēṣu kuṣṭhēṣvapyalajīṣu ca|  
 +
 
ṣaḍvr̥kṣāñchōdhanānētānapi vidyādvicakṣaṇaḥ||118||  
 
ṣaḍvr̥kṣāñchōdhanānētānapi vidyādvicakṣaṇaḥ||118||  
    
virecane prayoktavyaH pUtIkastilvakastathA|  
 
virecane prayoktavyaH pUtIkastilvakastathA|  
 +
 
kRuShNagandhA parIsarpe shotheShvarshaHsu cocyate||117||  
 
kRuShNagandhA parIsarpe shotheShvarshaHsu cocyate||117||  
    
dadruvidradhigaNDeShu kuShTheShvapyalajIShu ca|  
 
dadruvidradhigaNDeShu kuShTheShvapyalajIShu ca|  
 +
 
ShaDvRukShA~jchodhanAnetAnapi vidyAdvicakShaNaH||118||  
 
ShaDvRukShA~jchodhanAnetAnapi vidyAdvicakShaNaH||118||  
   Line 1,644: Line 1,735:     
इत्युक्ताः फलमूलिन्यः स्नेहाश्च लवणानि च|  
 
इत्युक्ताः फलमूलिन्यः स्नेहाश्च लवणानि च|  
 +
 
मूत्रं क्षीराणि वृक्षाश्च षड्  ये दिष्टपयस्त्वचः||११९||
 
मूत्रं क्षीराणि वृक्षाश्च षड्  ये दिष्टपयस्त्वचः||११९||
 
   
 
   
 
ityuktāḥ phalamūlinyaḥ snēhāśca lavaṇāni ca|  
 
ityuktāḥ phalamūlinyaḥ snēhāśca lavaṇāni ca|  
 +
 
mūtraṁ kṣīrāṇi vr̥kṣāśca ṣaḍ yē diṣṭapayastvacaḥ||119||  
 
mūtraṁ kṣīrāṇi vr̥kṣāśca ṣaḍ yē diṣṭapayastvacaḥ||119||  
    
ityuktAH phalamUlinyaH snehAshca lavaNAni ca|  
 
ityuktAH phalamUlinyaH snehAshca lavaNAni ca|  
 +
 
mUtraM kShIrANi vRukShAshca ShaD  ye diShTapayastvacaH||119||  
 
mUtraM kShIrANi vRukShAshca ShaD  ye diShTapayastvacaH||119||  
   −
Thus have been described the fruiters, rooters, unctuous substances, salts, urines, milks and the six plants whose latex and barks are used [119].
+
Thus have been described the fruiters, rooters, unctuous substances, salts, urines, milks and the six plants whose latex and barks are used [119]
    
====Help for identification of plants ====
 
====Help for identification of plants ====
    
ओषधीर्नामरूपाभ्यां जानते ह्यजपा वने|  
 
ओषधीर्नामरूपाभ्यां जानते ह्यजपा वने|  
 +
 
अविपाश्चैव गोपाश्च ये चान्ये वनवासिनः||१२०||  
 
अविपाश्चैव गोपाश्च ये चान्ये वनवासिनः||१२०||  
    
ōṣadhīrnāmarūpābhyāṁ jānatē hyajapā vanē|  
 
ōṣadhīrnāmarūpābhyāṁ jānatē hyajapā vanē|  
 +
 
avipāścaiva gōpāśca yē cānyē vanavāsinaḥ||120||  
 
avipāścaiva gōpāśca yē cānyē vanavāsinaḥ||120||  
    
oShadhIrnAmarUpAbhyAM jAnate hyajapA vane|  
 
oShadhIrnAmarUpAbhyAM jAnate hyajapA vane|  
 +
 
avipAshcaiva gopAshca ye cAnye vanavAsinaH||120||  
 
avipAshcaiva gopAshca ye cAnye vanavAsinaH||120||  
   Line 1,670: Line 1,767:     
न नामज्ञानमात्रेण रूपज्ञानेन वा पुनः|  
 
न नामज्ञानमात्रेण रूपज्ञानेन वा पुनः|  
 +
 
ओषधीनां परां प्राप्तिं कश्चिद्वेदितुमर्हति||१२१||  
 
ओषधीनां परां प्राप्तिं कश्चिद्वेदितुमर्हति||१२१||  
    
na nāmajñānamātrēṇa rūpajñānēna vā punaḥ|  
 
na nāmajñānamātrēṇa rūpajñānēna vā punaḥ|  
 +
 
ōṣadhīnāṁ parāṁ prāptiṁ kaścidvēditumarhati||121||
 
ōṣadhīnāṁ parāṁ prāptiṁ kaścidvēditumarhati||121||
 
   
 
   
 
na nAmaj~jAnamAtreNa rUpaj~jAnena vA punaH|  
 
na nAmaj~jAnamAtreNa rUpaj~jAnena vA punaH|  
 +
 
oShadhInAM parAM prAptiM kashcidveditumarhati||121||  
 
oShadhInAM parAM prAptiM kashcidveditumarhati||121||  
   Line 1,683: Line 1,783:     
योगवित्त्वप्यरूपज्ञस्तासां  तत्त्वविदुच्यते|  
 
योगवित्त्वप्यरूपज्ञस्तासां  तत्त्वविदुच्यते|  
 +
 
किं पुनर्यो विजानीयादोषधीः सर्वथा भिषक्||१२२||  
 
किं पुनर्यो विजानीयादोषधीः सर्वथा भिषक्||१२२||  
    
yōgavittvapyarūpajñastāsāṁ  tattvaviducyatē|  
 
yōgavittvapyarūpajñastāsāṁ  tattvaviducyatē|  
 +
 
kiṁ punaryō vijānīyādōṣadhīḥ sarvathā bhiṣak||122||  
 
kiṁ punaryō vijānīyādōṣadhīḥ sarvathā bhiṣak||122||  
    
yogavittvapyarUpaj~jastAsAM  tattvaviducyate|  
 
yogavittvapyarUpaj~jastAsAM  tattvaviducyate|  
 +
 
kiM punaryo vijAnIyAdoShadhIH sarvathA bhiShak||122||  
 
kiM punaryo vijAnIyAdoShadhIH sarvathA bhiShak||122||  
   Line 1,696: Line 1,799:     
योगमासां तु यो विद्याद्देशकालोपपादितम्|  
 
योगमासां तु यो विद्याद्देशकालोपपादितम्|  
 +
 
पुरुषं पुरुषं वीक्ष्य स ज्ञेयो  भिषगुत्तमः||१२३||  
 
पुरुषं पुरुषं वीक्ष्य स ज्ञेयो  भिषगुत्तमः||१२३||  
    
yōgamāsāṁ tu yō vidyāddēśakālōpapāditam|  
 
yōgamāsāṁ tu yō vidyāddēśakālōpapāditam|  
 +
 
puruṣaṁ puruṣaṁ vīkṣya sa jñēyō  bhiṣaguttamaḥ||123||
 
puruṣaṁ puruṣaṁ vīkṣya sa jñēyō  bhiṣaguttamaḥ||123||
 
   
 
   
 
yogamAsAM tu yo vidyAddeshakAlopapAditam|  
 
yogamAsAM tu yo vidyAddeshakAlopapAditam|  
 +
 
puruShaM puruShaM vIkShya sa j~jeyo  bhiShaguttamaH||123||  
 
puruShaM puruShaM vIkShya sa j~jeyo  bhiShaguttamaH||123||  
   Line 1,709: Line 1,815:  
   
 
   
 
यथा विषं यथा शस्त्रं यथाऽग्निरशनिर्यथा|  
 
यथा विषं यथा शस्त्रं यथाऽग्निरशनिर्यथा|  
 +
 
तथौषधमविज्ञातं विज्ञातममृतं यथा||१२४||  
 
तथौषधमविज्ञातं विज्ञातममृतं यथा||१२४||  
    
yathā viṣaṁ yathā śastraṁ yathā'gniraśaniryathā|  
 
yathā viṣaṁ yathā śastraṁ yathā'gniraśaniryathā|  
 +
 
tathauṣadhamavijñātaṁ vijñātamamr̥taṁ yathā||124||  
 
tathauṣadhamavijñātaṁ vijñātamamr̥taṁ yathā||124||  
    
yathA viShaM yathA shastraM yathA~agnirashaniryathA|  
 
yathA viShaM yathA shastraM yathA~agnirashaniryathA|  
 +
 
tathauShadhamavij~jAtaM vij~jAtamamRutaM yathA||124||   
 
tathauShadhamavij~jAtaM vij~jAtamamRutaM yathA||124||   
   Line 1,720: Line 1,829:     
औषधं ह्यनभिज्ञातं नामरूपगुणैस्त्रिभिः|  
 
औषधं ह्यनभिज्ञातं नामरूपगुणैस्त्रिभिः|  
 +
 
विज्ञातं चापि दुर्युक्तमनर्थायोपपद्यते||१२५||  
 
विज्ञातं चापि दुर्युक्तमनर्थायोपपद्यते||१२५||  
    
auṣadhaṁ hyanabhijñātaṁ nāmarūpaguṇaistribhiḥ|  
 
auṣadhaṁ hyanabhijñātaṁ nāmarūpaguṇaistribhiḥ|  
 +
 
vijñātaṁ cāpi duryuktamanarthāyōpapadyatē||125||  
 
vijñātaṁ cāpi duryuktamanarthāyōpapadyatē||125||  
    
auShadhaM hyanabhij~jAtaM nAmarUpaguNaistribhiH|  
 
auShadhaM hyanabhij~jAtaM nAmarUpaguNaistribhiH|  
 +
 
vij~jAtaM cApi duryuktamanarthAyopapadyate||125||
 
vij~jAtaM cApi duryuktamanarthAyopapadyate||125||
   Line 1,731: Line 1,843:     
योगादपि विषं तीक्ष्णमुत्तमं भेषजं भवेत्|  
 
योगादपि विषं तीक्ष्णमुत्तमं भेषजं भवेत्|  
 +
 
भेषजं चापि दुर्युक्तं तीक्ष्णं सम्पद्यते विषम्||१२६||  
 
भेषजं चापि दुर्युक्तं तीक्ष्णं सम्पद्यते विषम्||१२६||  
    
yōgādapi viṣaṁ tīkṣṇamuttamaṁ bhēṣajaṁ bhavēt|  
 
yōgādapi viṣaṁ tīkṣṇamuttamaṁ bhēṣajaṁ bhavēt|  
 +
 
bhēṣajaṁ cāpi duryuktaṁ tīkṣṇaṁ sampadyatē viṣam||126||  
 
bhēṣajaṁ cāpi duryuktaṁ tīkṣṇaṁ sampadyatē viṣam||126||  
    
yogAdapi viShaM tIkShNamuttamaM bheShajaM bhavet|  
 
yogAdapi viShaM tIkShNamuttamaM bheShajaM bhavet|  
 +
 
bheShajaM cApi duryuktaM tIkShNaM sampadyate viSham||126||  
 
bheShajaM cApi duryuktaM tIkShNaM sampadyate viSham||126||  
   Line 1,742: Line 1,857:     
तस्मान्न भिषजा युक्तं युक्तिबाह्येन भेषजम्|  
 
तस्मान्न भिषजा युक्तं युक्तिबाह्येन भेषजम्|  
 +
 
धीमता किञ्चिदादेयं जीवितारोग्यकाङ्क्षिणा||१२७||  
 
धीमता किञ्चिदादेयं जीवितारोग्यकाङ्क्षिणा||१२७||  
    
tasmānna bhiṣajā yuktaṁ yuktibāhyēna bhēṣajam|  
 
tasmānna bhiṣajā yuktaṁ yuktibāhyēna bhēṣajam|  
 +
 
dhīmatā kiñcidādēyaṁ jīvitārōgyakāṅkṣiṇā||127||  
 
dhīmatā kiñcidādēyaṁ jīvitārōgyakāṅkṣiṇā||127||  
    
tasmAnna bhiShajA yuktaM yuktibAhyena bheShajam|  
 
tasmAnna bhiShajA yuktaM yuktibAhyena bheShajam|  
 +
 
dhImatA ki~jcidAdeyaM jIvitArogyakA~gkShiNA||127||  
 
dhImatA ki~jcidAdeyaM jIvitArogyakA~gkShiNA||127||  
 
   
 
   
Line 1,753: Line 1,871:     
कुर्यान्निपतितो मूर्ध्नि सशेषं वासवाशनिः|  
 
कुर्यान्निपतितो मूर्ध्नि सशेषं वासवाशनिः|  
 +
 
सशेषमातुरं कुर्यान्नत्वज्ञमतमौषधम्||१२८||  
 
सशेषमातुरं कुर्यान्नत्वज्ञमतमौषधम्||१२८||  
    
kuryānnipatitō mūrdhni saśēṣaṁ vāsavāśaniḥ|  
 
kuryānnipatitō mūrdhni saśēṣaṁ vāsavāśaniḥ|  
 +
 
saśēṣamāturaṁ kuryānnatvajñamatamauṣadham||128||
 
saśēṣamāturaṁ kuryānnatvajñamatamauṣadham||128||
 
   
 
   
 
kuryAnnipatito mUrdhni sasheShaM vAsavAshaniH|  
 
kuryAnnipatito mUrdhni sasheShaM vAsavAshaniH|  
 +
 
sasheShamAturaM kuryAnnatvaj~jamatamauShadham||128||  
 
sasheShamAturaM kuryAnnatvaj~jamatamauShadham||128||  
   Line 1,764: Line 1,885:     
दुःखिताय शयानाय श्रद्दधानाय रोगिणे|  
 
दुःखिताय शयानाय श्रद्दधानाय रोगिणे|  
 +
 
यो भेषजमविज्ञाय प्राज्ञमानी प्रयच्छति||१२९||  
 
यो भेषजमविज्ञाय प्राज्ञमानी प्रयच्छति||१२९||  
    
त्यक्तधर्मस्य पापस्य मृत्युभूतस्य  दुर्मतेः|  
 
त्यक्तधर्मस्य पापस्य मृत्युभूतस्य  दुर्मतेः|  
 +
 
नरो नरकपाती स्यात्तस्य सम्भाषणादपि||१३०||  
 
नरो नरकपाती स्यात्तस्य सम्भाषणादपि||१३०||  
    
duḥkhitāya śayānāya śraddadhānāya rōgiṇē|  
 
duḥkhitāya śayānāya śraddadhānāya rōgiṇē|  
 +
 
yō bhēṣajamavijñāya prājñamānī prayacchati||129||  
 
yō bhēṣajamavijñāya prājñamānī prayacchati||129||  
    
tyaktadharmasya pāpasya mr̥tyubhūtasya  durmatēḥ|  
 
tyaktadharmasya pāpasya mr̥tyubhūtasya  durmatēḥ|  
 +
 
narō narakapātī syāttasya sambhāṣaṇādapi||130||  
 
narō narakapātī syāttasya sambhāṣaṇādapi||130||  
    
duHkhitAya shayAnAya shraddadhAnAya rogiNe|  
 
duHkhitAya shayAnAya shraddadhAnAya rogiNe|  
 +
 
yo bheShajamavij~jAya prAj~jamAnI prayacchati||129||  
 
yo bheShajamavij~jAya prAj~jamAnI prayacchati||129||  
    
tyaktadharmasya pApasya mRutyubhUtasya  durmateH|  
 
tyaktadharmasya pApasya mRutyubhUtasya  durmateH|  
 +
 
naro narakapAtI syAttasya sambhAShaNAdapi||130||  
 
naro narakapAtI syAttasya sambhAShaNAdapi||130||  
   Line 1,786: Line 1,913:     
वरमाशीविषविषं क्वथितं ताम्रमेव वा|  
 
वरमाशीविषविषं क्वथितं ताम्रमेव वा|  
 +
 
पीतमत्यग्निसन्तप्ता भक्षिता वाऽप्ययोगुडाः||१३१||  
 
पीतमत्यग्निसन्तप्ता भक्षिता वाऽप्ययोगुडाः||१३१||  
    
नतु श्रुतवतां वेशं बिभ्रता शरणागतात्|  
 
नतु श्रुतवतां वेशं बिभ्रता शरणागतात्|  
 +
 
गृहीतमन्नं पानं वा वित्तं वा रोगपीडितात्||१३२||  
 
गृहीतमन्नं पानं वा वित्तं वा रोगपीडितात्||१३२||  
    
varamāśīviṣaviṣaṁ kvathitaṁ tāmramēva vā|  
 
varamāśīviṣaviṣaṁ kvathitaṁ tāmramēva vā|  
 +
 
pītamatyagnisantaptā bhakṣitā vā'pyayōguḍāḥ||131||  
 
pītamatyagnisantaptā bhakṣitā vā'pyayōguḍāḥ||131||  
    
natu śrutavatāṁ vēśaṁ bibhratā śaraṇāgatāt|  
 
natu śrutavatāṁ vēśaṁ bibhratā śaraṇāgatāt|  
 +
 
gr̥hītamannaṁ pānaṁ vā vittaṁ vā rōgapīḍitāt||132||  
 
gr̥hītamannaṁ pānaṁ vā vittaṁ vā rōgapīḍitāt||132||  
    
varamAshIviShaviShaM kvathitaM tAmrameva vA|  
 
varamAshIviShaviShaM kvathitaM tAmrameva vA|  
 +
 
pItamatyagnisantaptA bhakShitA vA~apyayoguDAH||131||  
 
pItamatyagnisantaptA bhakShitA vA~apyayoguDAH||131||  
    
natu shrutavatAM veshaM bibhratA sharaNAgatAt|  
 
natu shrutavatAM veshaM bibhratA sharaNAgatAt|  
 +
 
gRuhItamannaM pAnaM vA vittaM vA rogapIDitAt||132||  
 
gRuhItamannaM pAnaM vA vittaM vA rogapIDitAt||132||  
   Line 1,808: Line 1,941:  
   
 
   
 
भिषग्बुभूषुर्मतिमानतः स्वगुणसम्पदि|  
 
भिषग्बुभूषुर्मतिमानतः स्वगुणसम्पदि|  
 +
 
परं प्रयत्नमातिष्ठेत् प्राणदः स्याद्यथा नृणाम्||१३३||  
 
परं प्रयत्नमातिष्ठेत् प्राणदः स्याद्यथा नृणाम्||१३३||  
    
bhiṣagbubhūṣurmatimānataḥ svaguṇasampadi|  
 
bhiṣagbubhūṣurmatimānataḥ svaguṇasampadi|  
 +
 
paraṁ prayatnamātiṣṭhēt prāṇadaḥ syādyathā nr̥ṇām||133||  
 
paraṁ prayatnamātiṣṭhēt prāṇadaḥ syādyathā nr̥ṇām||133||  
    
bhiShagbubhUShurmatimAnataH svaguNasampadi|  
 
bhiShagbubhUShurmatimAnataH svaguNasampadi|  
 +
 
paraM prayatnamAtiShThet prANadaH syAdyathA nRuNAm||133||
 
paraM prayatnamAtiShThet prANadaH syAdyathA nRuNAm||133||
   Line 1,821: Line 1,957:     
तदेव युक्तं भैषज्यं यदारोग्याय कल्पते|  
 
तदेव युक्तं भैषज्यं यदारोग्याय कल्पते|  
 +
 
स चैव भिषजां श्रेष्ठो रोगेभ्यो यः प्रमोचयेत्||१३४||
 
स चैव भिषजां श्रेष्ठो रोगेभ्यो यः प्रमोचयेत्||१३४||
    
tadēva yuktaṁ bhaiṣajyaṁ yadārōgyāya kalpatē|  
 
tadēva yuktaṁ bhaiṣajyaṁ yadārōgyāya kalpatē|  
 +
 
sa caiva bhiṣajāṁ śrēṣṭhō rōgēbhyō yaḥ pramōcayēt||134||
 
sa caiva bhiṣajāṁ śrēṣṭhō rōgēbhyō yaḥ pramōcayēt||134||
 
   
 
   
 
tadeva yuktaM bhaiShajyaM yadArogyAya kalpate|  
 
tadeva yuktaM bhaiShajyaM yadArogyAya kalpate|  
 +
 
sa caiva bhiShajAM shreShTho rogebhyo yaH pramocayet||134||
 
sa caiva bhiShajAM shreShTho rogebhyo yaH pramocayet||134||
 
   
 
   
Line 1,832: Line 1,971:     
सम्यक्प्रयोगं सर्वेषां सिद्धिराख्याति कर्मणाम्|  
 
सम्यक्प्रयोगं सर्वेषां सिद्धिराख्याति कर्मणाम्|  
 +
 
सिद्धिराख्याति सर्वैश्च गुणैर्युक्तं भिषक्तमम्||१३५||
 
सिद्धिराख्याति सर्वैश्च गुणैर्युक्तं भिषक्तमम्||१३५||
 
   
 
   
 
samyakprayōgaṁ sarvēṣāṁ siddhirākhyāti karmaṇām|  
 
samyakprayōgaṁ sarvēṣāṁ siddhirākhyāti karmaṇām|  
 +
 
siddhirākhyāti sarvaiśca guṇairyuktaṁ bhiṣaktamam||135||  
 
siddhirākhyāti sarvaiśca guṇairyuktaṁ bhiṣaktamam||135||  
    
samyakprayogaM sarveShAM siddhirAkhyAti karmaNAm|  
 
samyakprayogaM sarveShAM siddhirAkhyAti karmaNAm|  
 +
 
siddhirAkhyAti sarvaishca guNairyuktaM bhiShaktamam||135||
 
siddhirAkhyAti sarvaishca guNairyuktaM bhiShaktamam||135||
   −
Correct application of all therapeutic measures is reflected in success in treatment (siddhi) and the success in turn reflects that physician is endowed with all the qualities of a best physician [135]
+
Correct application of all therapeutic measures is reflected in success in treatment (''siddhi'') and the success in turn reflects that physician is endowed with all the qualities of a best physician [135]
    
====Summary ====
 
====Summary ====
    
तत्र श्लोकाः-  
 
तत्र श्लोकाः-  
 +
 
आयुर्वेदागमो हेतुरागमस्य प्रवर्तनम्|  
 
आयुर्वेदागमो हेतुरागमस्य प्रवर्तनम्|  
 +
 
सूत्रणस्याभ्यनुज्ञानमायुर्वेदस्य निर्णयः||१३६||  
 
सूत्रणस्याभ्यनुज्ञानमायुर्वेदस्य निर्णयः||१३६||  
    
सम्पूर्णं कारणं कार्यमायुर्वेदप्रयोजनम्|  
 
सम्पूर्णं कारणं कार्यमायुर्वेदप्रयोजनम्|  
 +
 
हेतवश्चैव दोषाश्च भेषजं सङ्ग्रहेण च||१३७||  
 
हेतवश्चैव दोषाश्च भेषजं सङ्ग्रहेण च||१३७||  
    
रसाः सप्रत्ययद्रव्यास्त्रिविधो द्रव्यसङ्ग्रहः|  
 
रसाः सप्रत्ययद्रव्यास्त्रिविधो द्रव्यसङ्ग्रहः|  
 +
 
मूलिन्यश्च फलिन्यश्च स्नेहाश्च लवणानि च||१३८||  
 
मूलिन्यश्च फलिन्यश्च स्नेहाश्च लवणानि च||१३८||  
    
मूत्रं क्षीराणि वृक्षाश्च षड् ये क्षीरत्वगाश्रयाः|  
 
मूत्रं क्षीराणि वृक्षाश्च षड् ये क्षीरत्वगाश्रयाः|  
 +
 
कर्माणि चैषां सर्वेषां योगायोगगुणागुणाः||१३९||  
 
कर्माणि चैषां सर्वेषां योगायोगगुणागुणाः||१३९||  
    
वैद्यापवादो यत्रस्थाः सर्वे च भिषजां गुणाः|  
 
वैद्यापवादो यत्रस्थाः सर्वे च भिषजां गुणाः|  
 +
 
सर्वमेतत् समाख्यातं पूर्वाध्याये महर्षिणा||१४०||  
 
सर्वमेतत् समाख्यातं पूर्वाध्याये महर्षिणा||१४०||  
   Line 1,863: Line 2,011:     
āyurvēdāgamō hēturāgamasya pravartanam|  
 
āyurvēdāgamō hēturāgamasya pravartanam|  
 +
 
sūtraṇasyābhyanujñānamāyurvēdasya nirṇayaḥ||136||  
 
sūtraṇasyābhyanujñānamāyurvēdasya nirṇayaḥ||136||