Changes

Jump to navigation Jump to search
Line 179: Line 179:  
स्निग्धस्विन्नेऽतितीक्ष्णोष्णोमृदुकोष्ठेऽतियुज्यते|  
 
स्निग्धस्विन्नेऽतितीक्ष्णोष्णोमृदुकोष्ठेऽतियुज्यते|  
 
तस्यलिङ्गंचिकित्साचशोधनाभ्यांसमाभवेत्||१२||  
 
तस्यलिङ्गंचिकित्साचशोधनाभ्यांसमाभवेत्||१२||  
 +
 
पृश्निपर्णींस्थिरांपद्मंकाश्मर्यंमधुकंबलाम्|   
 
पृश्निपर्णींस्थिरांपद्मंकाश्मर्यंमधुकंबलाम्|   
 
पिष्ट्वाद्राक्षांमधूकंचक्षीरेतण्डुलधावने||१३||  
 
पिष्ट्वाद्राक्षांमधूकंचक्षीरेतण्डुलधावने||१३||  
 +
 
द्राक्षायाःपक्वलोष्टस्यप्रसादेमधुकस्यच|  
 
द्राक्षायाःपक्वलोष्टस्यप्रसादेमधुकस्यच|  
 
विनीयसघृतंबस्तिंदद्याद्दाहेऽतियोगजे  ||१४||  
 
विनीयसघृतंबस्तिंदद्याद्दाहेऽतियोगजे  ||१४||  
Line 186: Line 188:  
snigdhasvinnē:'titīkṣṇōṣṇōmr̥dukōṣṭhē:'tiyujyatē|  
 
snigdhasvinnē:'titīkṣṇōṣṇōmr̥dukōṣṭhē:'tiyujyatē|  
 
tasyaliṅgaṁcikitsācaśōdhanābhyāṁsamābhavēt||12||  
 
tasyaliṅgaṁcikitsācaśōdhanābhyāṁsamābhavēt||12||  
 +
 
pr̥śniparṇīṁsthirāṁpadmaṁkāśmaryaṁmadhukaṁbalām|   
 
pr̥śniparṇīṁsthirāṁpadmaṁkāśmaryaṁmadhukaṁbalām|   
 
piṣṭvādrākṣāṁmadhūkaṁcakṣīrētaṇḍuladhāvanē||13||  
 
piṣṭvādrākṣāṁmadhūkaṁcakṣīrētaṇḍuladhāvanē||13||  
 +
 
drākṣāyāḥpakvalōṣṭasyaprasādēmadhukasyaca|  
 
drākṣāyāḥpakvalōṣṭasyaprasādēmadhukasyaca|  
 
vinīyasaghr̥taṁbastiṁdadyāddāhē:'tiyōgajē ||14||
 
vinīyasaghr̥taṁbastiṁdadyāddāhē:'tiyōgajē ||14||
 +
 
snigdhasvinne~atitIkShNoShNo mRudukoShThe~atiyujyate|  
 
snigdhasvinne~atitIkShNoShNo mRudukoShThe~atiyujyate|  
 
tasya li~ggaM cikitsA ca shodhanAbhyAM samA bhavet||12||  
 
tasya li~ggaM cikitsA ca shodhanAbhyAM samA bhavet||12||  
 +
 
pRushniparNIM sthirAM padmaM kAshmaryaM madhukaM balAm|  
 
pRushniparNIM sthirAM padmaM kAshmaryaM madhukaM balAm|  
 
piShTvA drAkShAM madhUkaM  ca kShIre taNDuladhAvane||13||  
 
piShTvA drAkShAM madhUkaM  ca kShIre taNDuladhAvane||13||  
 +
 
drAkShAyAH pakvaloShTasya prasAde madhukasya ca|  
 
drAkShAyAH pakvaloShTasya prasAde madhukasya ca|  
 
vinIya saghRutaM bastiM dadyAddAhe~atiyogaje  ||14||
 
vinIya saghRutaM bastiM dadyAddAhe~atiyogaje  ||14||
 +
 
Etiology, clinical manifestation and management of basti complication-atiyoga:
 
Etiology, clinical manifestation and management of basti complication-atiyoga:
 
Atiyoga complication will occur when basti prepared out of drugs possessing ushna (hot potency) and teekshna (sharply acting/penetrating) property administered in patients of mridukostha (soft bowel) who had undergone sneha & sweda.
 
Atiyoga complication will occur when basti prepared out of drugs possessing ushna (hot potency) and teekshna (sharply acting/penetrating) property administered in patients of mridukostha (soft bowel) who had undergone sneha & sweda.
Line 208: Line 216:  
Basti prepared as mentioned below is to be administered along with ghrita (ghee) which relieves burning caused by atiyoga.
 
Basti prepared as mentioned below is to be administered along with ghrita (ghee) which relieves burning caused by atiyoga.
 
Basti preparation:
 
Basti preparation:
Kalka made of prisniparni (Uraria picta Desv)., sthira –shaliparni –(Desmodium gangeticum DC.), padma -kamala – (Nelumbo nucifera Gaertn), kashmarya - gambhari –(Gmelina arborea Roxb), madhuka –yastimadhu (Glycyrrhiza glabra Linn), bala (Sida cordifolia Linn.), draksha (Vitis vinifera Linn.),  madhuka (Madhuca indica J.F.Gmel) add this kalka to ksheera (milk), tandulodaka (washed rice water), draksha prasada (i.e. sheeta kashaya), pakvalostra prasada (supernatant water taken after heated earthen pot pieces were dipped in a vessel containing water), yastimadhu prasada (i.e.shita kashaya).(12-14)
+
Kalka made of prisniparni (Uraria picta Desv)., sthira –shaliparni –(Desmodium gangeticum DC.), padma -kamala – (Nelumbo nucifera Gaertn), kashmarya - gambhari –(Gmelina arborea Roxb), madhuka –yastimadhu (Glycyrrhiza glabra Linn), bala (Sida cordifolia Linn.), draksha (Vitis vinifera Linn.),  madhuka (Madhuca indica J.F.Gmel) add this kalka to ksheera (milk), tandulodaka (washed rice water), draksha prasada (i.e. sheeta kashaya), pakvalostra prasada (supernatant water taken after heated earthen pot pieces were dipped in a vessel containing water), yastimadhu prasada (i.e.shita kashaya).(12-14)
Complication of fatigue without exertion:
+
 
 +
==== Complication of fatigue without exertion ====
 +
 
 
आमशेषेनिरूहेणमृदुनादोषईरितः|  
 
आमशेषेनिरूहेणमृदुनादोषईरितः|  
 
मार्गंरुणद्धिवातस्यहन्त्यग्निंमूर्च्छयत्यपि||१५||  
 
मार्गंरुणद्धिवातस्यहन्त्यग्निंमूर्च्छयत्यपि||१५||  
 +
 
क्लमंविदाहंहृच्छूलंमोहवेष्टनगौरवम्|
 
क्लमंविदाहंहृच्छूलंमोहवेष्टनगौरवम्|
 
कुर्यात्स्वेदैर्विरूक्षैस्तंपाचनैश्चाप्युपाचरेत्||१६||
 
कुर्यात्स्वेदैर्विरूक्षैस्तंपाचनैश्चाप्युपाचरेत्||१६||
 +
 
पिप्पलीकत्तृणोशीरदारुमूर्वाशृतंजलम्|  
 
पिप्पलीकत्तृणोशीरदारुमूर्वाशृतंजलम्|  
 
पिबेत्सौवर्चलोन्मिश्रंदीपनंहृद्विशोधनम्||१७||  
 
पिबेत्सौवर्चलोन्मिश्रंदीपनंहृद्विशोधनम्||१७||  
 +
 
वचानागरशट्येलादधिमण्डेनमूर्च्छिताः|   
 
वचानागरशट्येलादधिमण्डेनमूर्च्छिताः|   
 
पेयाःप्रसन्नयावास्युररिष्टेनासवेनवा||१८||  
 
पेयाःप्रसन्नयावास्युररिष्टेनासवेनवा||१८||  
 +
 
दारुत्रिकटुकंपथ्यांपलाशंचित्रकंशटीम्|  
 
दारुत्रिकटुकंपथ्यांपलाशंचित्रकंशटीम्|  
 
पिष्ट्वाकुष्ठंचमूत्रेणपिबेत्क्षारांश्चदीपनान्||१९||  
 
पिष्ट्वाकुष्ठंचमूत्रेणपिबेत्क्षारांश्चदीपनान्||१९||  
 +
 
बस्तिमस्यविदध्याच्चसमूत्रंदाशमूलिकम्|  
 
बस्तिमस्यविदध्याच्चसमूत्रंदाशमूलिकम्|  
 
समूत्रमथवाव्यक्तलवणंमाधुतैलिकम्||२०||
 
समूत्रमथवाव्यक्तलवणंमाधुतैलिकम्||२०||
Line 225: Line 240:  
āmaśēṣēnirūhēṇamr̥dunādōṣaīritaḥ|  
 
āmaśēṣēnirūhēṇamr̥dunādōṣaīritaḥ|  
 
mārgaṁruṇaddhivātasyahantyagniṁmūrcchayatyapi||15||  
 
mārgaṁruṇaddhivātasyahantyagniṁmūrcchayatyapi||15||  
 +
 
klamaṁvidāhaṁhr̥cchūlaṁmōhavēṣṭanagauravam|
 
klamaṁvidāhaṁhr̥cchūlaṁmōhavēṣṭanagauravam|
 
kuryātsvēdairvirūkṣaistaṁpācanaiścāpyupācarēt||16||
 
kuryātsvēdairvirūkṣaistaṁpācanaiścāpyupācarēt||16||
 +
 
pippalīkattr̥ṇōśīradārumūrvāśr̥taṁjalam|  
 
pippalīkattr̥ṇōśīradārumūrvāśr̥taṁjalam|  
 
pibētsauvarcalōnmiśraṁdīpanaṁhr̥dviśōdhanam||17||  
 
pibētsauvarcalōnmiśraṁdīpanaṁhr̥dviśōdhanam||17||  
 +
 
vacānāgaraśaṭyēlādadhimaṇḍēnamūrcchitāḥ|   
 
vacānāgaraśaṭyēlādadhimaṇḍēnamūrcchitāḥ|   
 
pēyāḥprasannayāvāsyurariṣṭēnāsavēnavā||18||  
 
pēyāḥprasannayāvāsyurariṣṭēnāsavēnavā||18||  
 +
 
dārutrikaṭukaṁpathyāṁpalāśaṁcitrakaṁśaṭīm|  
 
dārutrikaṭukaṁpathyāṁpalāśaṁcitrakaṁśaṭīm|  
 
piṣṭvākuṣṭhaṁcamūtrēṇapibētkṣārāṁścadīpanān||19||  
 
piṣṭvākuṣṭhaṁcamūtrēṇapibētkṣārāṁścadīpanān||19||  
 +
 
bastimasyavidadhyāccasamūtraṁdāśamūlikam|  
 
bastimasyavidadhyāccasamūtraṁdāśamūlikam|  
 
samūtramathavāvyaktalavaṇaṁmādhutailikam||20||
 
samūtramathavāvyaktalavaṇaṁmādhutailikam||20||
 +
 
AmasheShe  nirUheNa mRudunA  doSha IritaH|  
 
AmasheShe  nirUheNa mRudunA  doSha IritaH|  
 
mArgaM ruNaddhi vAtasya hantyagniM mUrcchayatyapi||15||  
 
mArgaM ruNaddhi vAtasya hantyagniM mUrcchayatyapi||15||  
 +
 
klamaM vidAhaM  hRucchUlaM mohaveShTanagauravam|  
 
klamaM vidAhaM  hRucchUlaM mohaveShTanagauravam|  
 
kuryAt svedairvirUkShaistaM pAcanaishcApyupAcaret||16||  
 
kuryAt svedairvirUkShaistaM pAcanaishcApyupAcaret||16||  
 +
 
pippalIkattRuNoshIradArumUrvAshRutaM jalam|  
 
pippalIkattRuNoshIradArumUrvAshRutaM jalam|  
 
pibet sauvarcalonmishraM dIpanaM hRudvishodhanam||17||  
 
pibet sauvarcalonmishraM dIpanaM hRudvishodhanam||17||  
 +
 
vacAnAgarashaTyelA dadhimaNDena mUrcchitAH|  
 
vacAnAgarashaTyelA dadhimaNDena mUrcchitAH|  
 
peyAH prasannayA vA syurariShTenAsavena vA||18||  
 
peyAH prasannayA vA syurariShTenAsavena vA||18||  
 +
 
dAru trikaTukaM  pathyAM palAshaM citrakaM shaTIm|  
 
dAru trikaTukaM  pathyAM palAshaM citrakaM shaTIm|  
 
piShTvA kuShThaM ca mUtreNa pibet kShArAMshca dIpanAn||19||  
 
piShTvA kuShThaM ca mUtreNa pibet kShArAMshca dIpanAn||19||  
 +
 
bastimasya vidadhyAcca samUtraM dAshamUlikam|  
 
bastimasya vidadhyAcca samUtraM dAshamUlikam|  
 
samUtramathavA vyaktalavaNaM mAdhutailikam||20||  
 
samUtramathavA vyaktalavaNaM mAdhutailikam||20||  
 +
 
Etiology clinical manifestation and management of basti complication - klama (fatigue): In amashesha (remnant of ama- undigested material) condition, mridu type of niruha basti (transrectal administration of non-unctuous formulation) is administered, doshas (pitta, kapha along with ama) gets vitiated and leads to obstruction of marga (srotas), resulting in vata aggravation and agni impairement.
 
Etiology clinical manifestation and management of basti complication - klama (fatigue): In amashesha (remnant of ama- undigested material) condition, mridu type of niruha basti (transrectal administration of non-unctuous formulation) is administered, doshas (pitta, kapha along with ama) gets vitiated and leads to obstruction of marga (srotas), resulting in vata aggravation and agni impairement.
 +
 
Signs & symptoms seen in basti complication - klama:
 
Signs & symptoms seen in basti complication - klama:
 
• Klama (fatigue)
 
• Klama (fatigue)
Line 255: Line 283:  
• Gaurava (heaviness of body)
 
• Gaurava (heaviness of body)
 
• Veshtana (colic)
 
• Veshtana (colic)
 +
 
Management of klama:
 
Management of klama:
 
• Rukshasveda (dry fomentation)
 
• Rukshasveda (dry fomentation)
 
• Pachana (digestive therapies)
 
• Pachana (digestive therapies)
 
• Shruta (decoction) prepared as mentioned below  
 
• Shruta (decoction) prepared as mentioned below  
 +
 
Method of preparation of sruta: Decoction prepared with pippali (Piper longum Linn.), katrina (Cymbopogon schoenanthus Linn.), ushira (Andropogon muricatus Retz.), devadaru (Cedrus deodara Roxb.Loud), murva (Marsdenia tenacissima W.& A.) and added with souvarchala lavana. This shruta acts as dipana and hritshodhana.
 
Method of preparation of sruta: Decoction prepared with pippali (Piper longum Linn.), katrina (Cymbopogon schoenanthus Linn.), ushira (Andropogon muricatus Retz.), devadaru (Cedrus deodara Roxb.Loud), murva (Marsdenia tenacissima W.& A.) and added with souvarchala lavana. This shruta acts as dipana and hritshodhana.
 
• Powders of vacha (Acorus calamus Linn.), nagara (Zingiber officinale Roscoe.), shati (Hedychium spicatum, ela (Elettaria cardamomum Matan.) have to be mixed with either of dadhimanda or prasanna or aristha or asava, to be given as a peya (drink).
 
• Powders of vacha (Acorus calamus Linn.), nagara (Zingiber officinale Roscoe.), shati (Hedychium spicatum, ela (Elettaria cardamomum Matan.) have to be mixed with either of dadhimanda or prasanna or aristha or asava, to be given as a peya (drink).
Line 276: Line 306:  
• Gokshura (Tribulus terrestris Linn.)
 
• Gokshura (Tribulus terrestris Linn.)
 
Or administer Madhutailikabasti - added with gomutra and sufficient quantity of salt.(15-20)
 
Or administer Madhutailikabasti - added with gomutra and sufficient quantity of salt.(15-20)
Complicaiton of adhmana(distension of abdomen):
+
 
 +
==== Complicaiton of adhmana(distension of abdomen) ====
 +
 
 
अल्पवीर्योमहादोषेरूक्षेक्रूराशयेकृतः|  
 
अल्पवीर्योमहादोषेरूक्षेक्रूराशयेकृतः|  
 
बस्तिर्दोषावृतोरुद्धमार्गोरुन्ध्यात्समीरणम्||२१||  
 
बस्तिर्दोषावृतोरुद्धमार्गोरुन्ध्यात्समीरणम्||२१||  
Line 329: Line 361:  
Patients may also be administered niruhabasti prepared with bilva (Aegle marmelos Carr.) etc. added with pilu (Salvadora persica Linn.), sarshapa (Brassica campestris Var.sarson Prain.) and gomutra (cow’s urine).  
 
Patients may also be administered niruhabasti prepared with bilva (Aegle marmelos Carr.) etc. added with pilu (Salvadora persica Linn.), sarshapa (Brassica campestris Var.sarson Prain.) and gomutra (cow’s urine).  
 
Similarly anuvasanabasti (transrectal administration of unctuous formulations) may be administered with taila prepared with drugs of sarala (Pinus longifolia Roxb.), and amaradaru (Devadaru – Cedrus deodara Roxb.Loud.).(21-26)
 
Similarly anuvasanabasti (transrectal administration of unctuous formulations) may be administered with taila prepared with drugs of sarala (Pinus longifolia Roxb.), and amaradaru (Devadaru – Cedrus deodara Roxb.Loud.).(21-26)
Complication of hikka (hiccups):
+
 
 +
==== Complication of hikka (hiccups) ====
 +
 
 
मृदुकोष्ठेऽबलेबस्तिरतितीक्ष्णोऽतिनिर्हरन्|   
 
मृदुकोष्ठेऽबलेबस्तिरतितीक्ष्णोऽतिनिर्हरन्|   
 
कुर्याद्धिक्कां,  हितंतस्मैहिक्काघ्नंबृंहणंचयत्||२७||  
 
कुर्याद्धिक्कां,  हितंतस्मैहिक्काघ्नंबृंहणंचयत्||२७||  
Line 355: Line 389:  
• Administer mixture of krishna (pippali) (Piper longum Linn.) & saindhava lavana, in the dose of one aksha/karsha (12 g) with hot water.  
 
• Administer mixture of krishna (pippali) (Piper longum Linn.) & saindhava lavana, in the dose of one aksha/karsha (12 g) with hot water.  
 
• Dhuma, avaleha, mamsarasa, ksheera, sveda and anna which are vatahara should be administered. (27-29)
 
• Dhuma, avaleha, mamsarasa, ksheera, sveda and anna which are vatahara should be administered. (27-29)
Complication due to basti afflicting the heart:
+
 
 +
==== Complication due to basti afflicting the heart ====
 +
 
 
अतितीक्ष्णःसवातोवानवासम्यक्प्रपीडितः|  
 
अतितीक्ष्णःसवातोवानवासम्यक्प्रपीडितः|  
 
घट्टयेद्धृदयंबस्तिस्तत्रकाशकुशेत्कटैः||३०||  
 
घट्टयेद्धृदयंबस्तिस्तत्रकाशकुशेत्कटैः||३०||  

Navigation menu