Vamana Virechana Vyapat Siddhi: Difference between revisions
Pallavmishra (talk | contribs) |
Pallavmishra (talk | contribs) |
||
| Line 475: | Line 475: | ||
पीतौषधो न शुद्धश्चेज्जीर्णे तस्मिन् पुनः पिबेत्| | पीतौषधो न शुद्धश्चेज्जीर्णे तस्मिन् पुनः पिबेत्| | ||
औषधं न त्वजीर्णेऽन्यद्भयं स्यादतियोगतः||३५|| | औषधं न त्वजीर्णेऽन्यद्भयं स्यादतियोगतः||३५|| | ||
कोष्ठस्य गुरुतां ज्ञात्वा लघुत्वं बलमेव च| | कोष्ठस्य गुरुतां ज्ञात्वा लघुत्वं बलमेव च| | ||
अयोगे मृदु वा दद्यादौषधं तीक्ष्णमेव वा||३६|| | अयोगे मृदु वा दद्यादौषधं तीक्ष्णमेव वा||३६|| | ||
| Line 481: | Line 482: | ||
pītauṣadhō na śuddhaścējjīrṇē tasmin punaḥ pibēt| | pītauṣadhō na śuddhaścējjīrṇē tasmin punaḥ pibēt| | ||
auṣadhaṁ na tvajīrṇē'nyadbhayaṁ syādatiyōgataḥ||35|| | auṣadhaṁ na tvajīrṇē'nyadbhayaṁ syādatiyōgataḥ||35|| | ||
kōṣṭhasya gurutāṁ jñātvā laghutvaṁ balamēva ca| | kōṣṭhasya gurutāṁ jñātvā laghutvaṁ balamēva ca| | ||
ayōgē mr̥du vā dadyādauṣadhaṁ tīkṣṇamēva vā||36|| | ayōgē mr̥du vā dadyādauṣadhaṁ tīkṣṇamēva vā||36|| | ||
| Line 486: | Line 488: | ||
pItauShadho na shuddhashcejjIrNe tasmin punaH pibet| | pItauShadho na shuddhashcejjIrNe tasmin punaH pibet| | ||
auShadhaM na tvajIrNe~anyadbhayaM syAdatiyogataH||35|| | auShadhaM na tvajIrNe~anyadbhayaM syAdatiyogataH||35|| | ||
koShThasya gurutAM j~jAtvA laghutvaM balameva ca| | koShThasya gurutAM j~jAtvA laghutvaM balameva ca| | ||
ayoge mRudu vA dadyAdauShadhaM tIkShNameva vA||36|| | ayoge mRudu vA dadyAdauShadhaM tIkShNameva vA||36|| | ||
If after intake of medicine for elimination, the medicine is digested and there is no elimination, then the medicine should be taken again. | If after intake of medicine for elimination, the medicine is digested and there is no elimination, then the medicine should be taken again. | ||
If the medicine is not digested, it should not be given as it may lead to atiyoga. | If the medicine is not digested, it should not be given as it may lead to ''atiyoga''. | ||
One has to understand the nature of koshtha (whether guru or laghu) and the strength of the body for giving either mild (mridu) or potent (teekshna) medicine. | |||
One has to understand the nature of ''koshtha'' (whether ''guru'' or ''laghu'') and the strength of the body for giving either mild (''mridu'') or potent (''teekshna'') medicine. [35-36] | |||
वमनं न तु दुश्छर्दं दुष्कोष्ठं न विरेचनम्| | वमनं न तु दुश्छर्दं दुष्कोष्ठं न विरेचनम्| | ||
पाययेतौषधं भूयो हन्यात् पीतं पुनर्हि तौ||३७|| | पाययेतौषधं भूयो हन्यात् पीतं पुनर्हि तौ||३७|| | ||
vamanaṁ na tu duśchardaṁ duṣkōṣṭhaṁ na virēcanam| | vamanaṁ na tu duśchardaṁ duṣkōṣṭhaṁ na virēcanam| | ||
pāyayētauṣadhaṁ bhūyō hanyāt pītaṁ punarhi tau||37|| | pāyayētauṣadhaṁ bhūyō hanyāt pītaṁ punarhi tau||37|| | ||
vamanaM na tu dushchardaM duShkoShThaM na virecanam| | vamanaM na tu dushchardaM duShkoShThaM na virecanam| | ||
pAyayetauShadhaM bhUyo hanyAt pItaM punarhi tau||37|| | pAyayetauShadhaM bhUyo hanyAt pItaM punarhi tau||37|| | ||
Never give emetic drug to people who are unsuitable for vamana; virechana to those with unsuitable koshtha, if medicine intake happens in such conditions it may even lead to death. | |||
Never give emetic drug to people who are unsuitable for ''vamana; virechana'' to those with unsuitable ''koshtha'', if medicine intake happens in such conditions it may even lead to death.[37] | |||
अस्निग्धास्विन्नदेहस्य रूक्षस्यानवमौषधम्| | अस्निग्धास्विन्नदेहस्य रूक्षस्यानवमौषधम्| | ||
दोषानुत्क्लिश्य निर्हर्तुमशक्तं जनयेद्गदान्||३८|| | दोषानुत्क्लिश्य निर्हर्तुमशक्तं जनयेद्गदान्||३८|| | ||
विभ्रंशं श्वयथुं हिक्कां तमसो दर्शनं भृशम् | | विभ्रंशं श्वयथुं हिक्कां तमसो दर्शनं भृशम् | | ||
पिण्डिकोद्वेष्टनं कण्डूमूर्वोः सादं विवर्णताम्||३९|| | पिण्डिकोद्वेष्टनं कण्डूमूर्वोः सादं विवर्णताम्||३९|| | ||
asnigdhāsvinnadēhasya rūkṣasyānavamauṣadham| | asnigdhāsvinnadēhasya rūkṣasyānavamauṣadham| | ||
dōṣānutkliśya nirhartumaśaktaṁ janayēdgadān||38|| | dōṣānutkliśya nirhartumaśaktaṁ janayēdgadān||38|| | ||
vibhraṁśaṁ śvayathuṁ hikkāṁ tamasō darśanaṁ bhr̥śam | | vibhraṁśaṁ śvayathuṁ hikkāṁ tamasō darśanaṁ bhr̥śam | | ||
piṇḍikōdvēṣṭanaṁ kaṇḍūmūrvōḥ sādaṁ vivarṇatām||39|| | piṇḍikōdvēṣṭanaṁ kaṇḍūmūrvōḥ sādaṁ vivarṇatām||39|| | ||
| Line 510: | Line 522: | ||
asnigdhAsvinnadehasya rUkShasyAnavamauShadham| | asnigdhAsvinnadehasya rUkShasyAnavamauShadham| | ||
doShAnutklishya nirhartumashaktaM janayedgadAn||38|| | doShAnutklishya nirhartumashaktaM janayedgadAn||38|| | ||
vibhraMshaM shvayathuM hikkAM tamaso darshanaM bhRusham | | vibhraMshaM shvayathuM hikkAM tamaso darshanaM bhRusham | | ||
piNDikodveShTanaM kaNDUmUrvoH sAdaM vivarNatAm||39|| | piNDikodveShTanaM kaNDUmUrvoH sAdaM vivarNatAm||39|| | ||
Ayoga happens when asnigdha (under-oleated) and asvinna (under sudated) person with ruksha nature of the body, is administered a recipe, which is stored for long duration. Here, the drug is unable to remove doshas from the body by creating dosha-utklesha. Such a condition will lead to symptoms like vibhramsha (virechana oushadha will lead to vamana and vice versa), swelling, hiccups, black-out, cramps in calf muscle, itching, fainting and discolouration. | Ayoga happens when asnigdha (under-oleated) and asvinna (under sudated) person with ruksha nature of the body, is administered a recipe, which is stored for long duration. Here, the drug is unable to remove doshas from the body by creating dosha-utklesha. Such a condition will lead to symptoms like vibhramsha (virechana oushadha will lead to vamana and vice versa), swelling, hiccups, black-out, cramps in calf muscle, itching, fainting and discolouration.[38-39] | ||
स्निग्धस्विन्नस्य चात्यल्पं दीप्ताग्नेर्जीर्णमौषधम्| | स्निग्धस्विन्नस्य चात्यल्पं दीप्ताग्नेर्जीर्णमौषधम्| | ||
शीतैर्वा स्तब्धमामे वा दोषानुत्क्लिश्य नाहरेत्||४०|| | शीतैर्वा स्तब्धमामे वा दोषानुत्क्लिश्य नाहरेत्||४०|| | ||