Maharoga Adhyaya: Difference between revisions
Pallavmishra (talk | contribs) |
Pallavmishra (talk | contribs) |
||
| Line 307: | Line 307: | ||
#Raktapitta (Bleeding disorders) | #Raktapitta (Bleeding disorders) | ||
#Raktamandala (Haemorrhagic rounded patches/ echymosis) | #Raktamandala (Haemorrhagic rounded patches/ echymosis) | ||
#Haritatva (Greenishness) | |||
#Haridratva (Yellowishness) | |||
#Neelika (Blue moles) | |||
#Kaksha (Furunculosis) | |||
#Kamala (Jaundice) | |||
#Tiktasyata (Bitter taste in mouth) | |||
#Lohita gandhasyata (Blood-like smell (lohita) from the oral cavity) | |||
#Pootimookhata (Foetid smell from oral cavity, or halitosis) | |||
#Trishnadhikya (Polydypsia) | |||
#Atripti (Loss of contentment) | |||
#Asyavipaka (Stomatitis) | |||
#Galapaka (Inflammation in throat) | |||
#Akshipaka (Inflammation in eyes) | |||
#Gudapaka (Inflammation in anus) | |||
#Medhrapaka (Inflammation in penis) | |||
#Jivadana (Discharge of pure blood) | |||
#Tamapravesha (Darkness in front of the eye) | |||
#Harita Haridra Netra Mootra Varcastva (Green-yellow discolouration of eyes, urine, stool) | |||
Causative qualities of pitta disorders: | Causative qualities of pitta disorders: | ||
सर्वेष्वपि खल्वेतेषु पित्तविकारेषूक्तेष्वन्येषु चानुक्तेषु पित्तस्येदमात्मरूपमपरिणामि कर्मणश्च स्वलक्षणं, यदुपलभ्य तदवयवंवा विमुक्तसन्देहाः पित्तविकारमेवाध्यवस्यन्ति कुशलाः; तद्यथा- औष्ण्यं तैक्ष्ण्यं द्रवत्वमनतिस्नेहो वर्णश्च शुक्लारुणवर्जोगन्धश्च विस्रो रसौ च कटुकाम्लौ सरत्वं च पित्तस्यात्मरूपाणि; एवंविधत्वाच्च पित्तस्य कर्मणः स्वलक्षणमिदमस्य भवति तंतं शरीरावयवमाविशतः; तद्यथा- दाहौष्ण्यपाकस्वेदक्लेदकोथकण्डूस्रावरागा यथास्वं च गन्धवर्णरसाभिनिर्वर्तनं पित्तस्यकर्माणि; तैरन्वितं पित्तविकारमेवाध्यवस्येत्||१५|| | सर्वेष्वपि खल्वेतेषु पित्तविकारेषूक्तेष्वन्येषु चानुक्तेषु पित्तस्येदमात्मरूपमपरिणामि कर्मणश्च स्वलक्षणं, यदुपलभ्य तदवयवंवा विमुक्तसन्देहाः पित्तविकारमेवाध्यवस्यन्ति कुशलाः; तद्यथा- औष्ण्यं तैक्ष्ण्यं द्रवत्वमनतिस्नेहो वर्णश्च शुक्लारुणवर्जोगन्धश्च विस्रो रसौ च कटुकाम्लौ सरत्वं च पित्तस्यात्मरूपाणि; एवंविधत्वाच्च पित्तस्य कर्मणः स्वलक्षणमिदमस्य भवति तंतं शरीरावयवमाविशतः; तद्यथा- दाहौष्ण्यपाकस्वेदक्लेदकोथकण्डूस्रावरागा यथास्वं च गन्धवर्णरसाभिनिर्वर्तनं पित्तस्यकर्माणि; तैरन्वितं पित्तविकारमेवाध्यवस्येत्||१५|| | ||