Apamarga Tanduliya Adhyaya: Difference between revisions
Pallavmishra (talk | contribs) No edit summary |
Pallavmishra (talk | contribs) No edit summary |
||
| Line 36: | Line 36: | ||
अथातोऽपामार्गतण्डुलीयमध्यायं व्याख्यास्यामः||१|| | अथातोऽपामार्गतण्डुलीयमध्यायं व्याख्यास्यामः||१|| | ||
इति ह स्माह भगवानात्रेयः||२|| | इति ह स्माह भगवानात्रेयः||२|| | ||
athātō'pāmārgataṇḍulīyamadhyāyaṁ vyākhyāsyāmaḥ||1|| | athātō'pāmārgataṇḍulīyamadhyāyaṁ vyākhyāsyāmaḥ||1|| | ||
iti ha smāha bhagavānātrēyaḥ||2|| | iti ha smāha bhagavānātrēyaḥ||2|| | ||
athAto~apAmArgataNDulIyamadhyAyaM vyAkhyAsyAmaH||1|| | athAto~apAmArgataNDulIyamadhyAyaM vyAkhyAsyAmaH||1|| | ||
iti ha smAha bhagavAnAtreyaH||2|| | iti ha smAha bhagavAnAtreyaH||2|| | ||
| Line 50: | Line 53: | ||
अपामार्गस्य बीजानि पिप्पलीर्मरिचानि च| | अपामार्गस्य बीजानि पिप्पलीर्मरिचानि च| | ||
विडङ्गान्यथ शिग्रूणि सर्षपांस्तुम्बुरूणि च||३|| | विडङ्गान्यथ शिग्रूणि सर्षपांस्तुम्बुरूणि च||३|| | ||
अजाजीं चाजगन्धां च पीलून्येलां हरेणुकाम्| | अजाजीं चाजगन्धां च पीलून्येलां हरेणुकाम्| | ||
पृथ्वीकां सुरसां श्वेतां कुठेरकफणिज्झकौ||४|| | पृथ्वीकां सुरसां श्वेतां कुठेरकफणिज्झकौ||४|| | ||
शिरीषबीजं लशुनं हरिद्रे लवणद्वयम्| | शिरीषबीजं लशुनं हरिद्रे लवणद्वयम्| | ||
ज्योतिष्मतीं नागरं च दद्याच्छीर्षविरेचने||५|| | ज्योतिष्मतीं नागरं च दद्याच्छीर्षविरेचने||५|| | ||
गौरवे शिरसः शूले पीनसेऽर्धावभेदके| | गौरवे शिरसः शूले पीनसेऽर्धावभेदके| | ||
क्रिमिव्याधावपस्मारे घ्राणनाशे प्रमोहके||६|| | क्रिमिव्याधावपस्मारे घ्राणनाशे प्रमोहके||६|| | ||
| Line 59: | Line 65: | ||
apāmārgasya bījāni pippalīrmaricāni ca| | apāmārgasya bījāni pippalīrmaricāni ca| | ||
viḍaṅgānyatha śigrūṇi sarṣapāṁstumburūṇi ca||3|| | viḍaṅgānyatha śigrūṇi sarṣapāṁstumburūṇi ca||3|| | ||
ajājīṁ cājagandhāṁ ca pīlūnyēlāṁ harēṇukām| | ajājīṁ cājagandhāṁ ca pīlūnyēlāṁ harēṇukām| | ||
pr̥thvīkāṁ surasāṁ śvētāṁ kuṭhērakaphaṇijjhakau||4|| | pr̥thvīkāṁ surasāṁ śvētāṁ kuṭhērakaphaṇijjhakau||4|| | ||
śirīṣabījaṁ laśunaṁ haridrē lavaṇadvayam| | śirīṣabījaṁ laśunaṁ haridrē lavaṇadvayam| | ||
jyōtiṣmatīṁ nāgaraṁ ca dadyācchīrṣavirēcanē||5|| | jyōtiṣmatīṁ nāgaraṁ ca dadyācchīrṣavirēcanē||5|| | ||
gauravē śirasaḥ śūlē pīnasē'rdhāvabhēdakē| | gauravē śirasaḥ śūlē pīnasē'rdhāvabhēdakē| | ||
krimivyādhāvapasmārē ghrāṇanāśē pramōhakē||6|| | krimivyādhāvapasmārē ghrāṇanāśē pramōhakē||6|| | ||
| Line 68: | Line 77: | ||
apAmArgasya bIjAni pippalIrmaricAni ca| | apAmArgasya bIjAni pippalIrmaricAni ca| | ||
viDa~ggAnyatha shigrUNi sarShapAMstumburUNi ca||3|| | viDa~ggAnyatha shigrUNi sarShapAMstumburUNi ca||3|| | ||
ajAjIM cAjagandhAM ca pIlUnyelAM hareNukAm| | ajAjIM cAjagandhAM ca pIlUnyelAM hareNukAm| | ||
pRuthvIkAM surasAM shvetAM kuTherakaphaNijjhakau||4|| | pRuthvIkAM surasAM shvetAM kuTherakaphaNijjhakau||4|| | ||
shirIShabIjaM lashunaM haridre lavaNadvayam| | shirIShabIjaM lashunaM haridre lavaNadvayam| | ||
jyotiShmatIM nAgaraM ca dadyAcchIrShavirecane||5|| | jyotiShmatIM nAgaraM ca dadyAcchIrShavirecane||5|| | ||
gaurave shirasaH shUle pInase~ardhAvabhedake| | gaurave shirasaH shUle pInase~ardhAvabhedake| | ||
krimivyAdhAvapasmAre ghrANanAshe pramohake||6|| | krimivyAdhAvapasmAre ghrANanAshe pramohake||6|| | ||
| Line 114: | Line 126: | ||
मदनं मधुकं निम्बं जीमूतं कृतवेधनम्| | मदनं मधुकं निम्बं जीमूतं कृतवेधनम्| | ||
पिप्पलीकुटजेक्ष्वाकूण्येलां धामार्गवाणि च||७|| | पिप्पलीकुटजेक्ष्वाकूण्येलां धामार्गवाणि च||७|| | ||
उपस्थिते श्लेष्मपित्ते व्याधावामाशयाश्रये| | उपस्थिते श्लेष्मपित्ते व्याधावामाशयाश्रये| | ||
वमनार्थं प्रयुञ्जीत भिषग्देहमदूषयन्||८|| | वमनार्थं प्रयुञ्जीत भिषग्देहमदूषयन्||८|| | ||
madanaṁ madhukaṁ nimbaṁ jīmūtaṁ kr̥tavēdhanam| | madanaṁ madhukaṁ nimbaṁ jīmūtaṁ kr̥tavēdhanam| | ||
pippalīkuṭajēkṣvākūṇyēlāṁ dhāmārgavāṇi ca||7|| | pippalīkuṭajēkṣvākūṇyēlāṁ dhāmārgavāṇi ca||7|| | ||
upasthitē ślēṣmapittē vyādhāvāmāśayāśrayē| | upasthitē ślēṣmapittē vyādhāvāmāśayāśrayē| | ||
vamanārthaṁ prayuñjīta bhiṣagdēhamadūṣayan||8|| | vamanārthaṁ prayuñjīta bhiṣagdēhamadūṣayan||8|| | ||
| Line 124: | Line 138: | ||
madanaM madhukaM nimbaM jImUtaM kRutavedhanam| | madanaM madhukaM nimbaM jImUtaM kRutavedhanam| | ||
pippalIkuTajekShvAkUNyelAM dhAmArgavANi ca||7|| | pippalIkuTajekShvAkUNyelAM dhAmArgavANi ca||7|| | ||
upasthite shleShmapitte vyAdhAvAmAshayAshraye| | upasthite shleShmapitte vyAdhAvAmAshayAshraye| | ||
vamanArthaM prayu~jjIta bhiShagdehamadUShayan||8|| | vamanArthaM prayu~jjIta bhiShagdehamadUShayan||8|| | ||
| Line 149: | Line 164: | ||
त्रिवृतां त्रिफलां दन्तीं नीलिनीं सप्तलां वचाम्| | त्रिवृतां त्रिफलां दन्तीं नीलिनीं सप्तलां वचाम्| | ||
कम्पिल्लकं गवाक्षीं च क्षीरिणीमुदकीर्यकाम्||९|| | कम्पिल्लकं गवाक्षीं च क्षीरिणीमुदकीर्यकाम्||९|| | ||
पीलून्यारग्वधं द्राक्षां द्रवन्तीं निचुलानि च| | पीलून्यारग्वधं द्राक्षां द्रवन्तीं निचुलानि च| | ||
पक्वाशयगते दोषे विरेकार्थं प्रयोजयेत्||१०|| | पक्वाशयगते दोषे विरेकार्थं प्रयोजयेत्||१०|| | ||
| Line 154: | Line 170: | ||
trivr̥tāṁ triphalāṁ dantīṁ nīlinīṁ saptalāṁ vacām| | trivr̥tāṁ triphalāṁ dantīṁ nīlinīṁ saptalāṁ vacām| | ||
kampillakaṁ gavākṣīṁ ca kṣīriṇīmudakīryakām||9|| | kampillakaṁ gavākṣīṁ ca kṣīriṇīmudakīryakām||9|| | ||
pīlūnyāragvadhaṁ drākṣāṁ dravantīṁ niculāni ca| | pīlūnyāragvadhaṁ drākṣāṁ dravantīṁ niculāni ca| | ||
pakvāśayagatē dōṣē virēkārthaṁ prayōjayēt||10|| | pakvāśayagatē dōṣē virēkārthaṁ prayōjayēt||10|| | ||
| Line 159: | Line 176: | ||
trivRutAM triphalAM dantIM nIlinIM saptalAM vacAm| | trivRutAM triphalAM dantIM nIlinIM saptalAM vacAm| | ||
kampillakaM gavAkShIM ca kShIriNImudakIryakAm||9|| | kampillakaM gavAkShIM ca kShIriNImudakIryakAm||9|| | ||
pIlUnyAragvadhaM drAkShAM dravantIM niculAni ca| | pIlUnyAragvadhaM drAkShAM dravantIM niculAni ca| | ||
pakvAshayagate doShe virekArthaM prayojayet||10|| | pakvAshayagate doShe virekArthaM prayojayet||10|| | ||
| Line 196: | Line 214: | ||
पाटलां चाग्निमन्थं च बिल्वं श्योनाकमेव च| | पाटलां चाग्निमन्थं च बिल्वं श्योनाकमेव च| | ||
काश्मर्यं शालपर्णीं च पृश्निपर्णीं निदिग्धिकाम्||११|| | काश्मर्यं शालपर्णीं च पृश्निपर्णीं निदिग्धिकाम्||११|| | ||
बलां श्वदंष्ट्रां बृहतीमेरण्डं सपुनर्नवम्| | बलां श्वदंष्ट्रां बृहतीमेरण्डं सपुनर्नवम्| | ||
यवान् कुलत्थान् कोलानि गुडूचीं मदनानि च||१२|| | यवान् कुलत्थान् कोलानि गुडूचीं मदनानि च||१२|| | ||
पलाशं कत्तृणं चैव स्नेहांश्च लवणानि च| | पलाशं कत्तृणं चैव स्नेहांश्च लवणानि च| | ||
उदावर्ते विबन्धेषु युञ्ज्यादास्थापनेषु च||१३|| | उदावर्ते विबन्धेषु युञ्ज्यादास्थापनेषु च||१३|| | ||
अत एवौषधगणात् सङ्कल्प्यमनुवासनम्| | अत एवौषधगणात् सङ्कल्प्यमनुवासनम्| | ||
मारुतघ्नमिति प्रोक्तः सङ्ग्रहः पाञ्चकर्मिकः||१४|| | मारुतघ्नमिति प्रोक्तः सङ्ग्रहः पाञ्चकर्मिकः||१४|| | ||
| Line 205: | Line 226: | ||
pāṭalāṁ cāgnimanthaṁ ca bilvaṁ śyōnākamēva ca| | pāṭalāṁ cāgnimanthaṁ ca bilvaṁ śyōnākamēva ca| | ||
kāśmaryaṁ śālaparṇīṁ ca pr̥śniparṇīṁ nidigdhikām||11|| | kāśmaryaṁ śālaparṇīṁ ca pr̥śniparṇīṁ nidigdhikām||11|| | ||
balāṁ śvadaṁṣṭrāṁ br̥hatīmēraṇḍaṁ sapunarnavam| | balāṁ śvadaṁṣṭrāṁ br̥hatīmēraṇḍaṁ sapunarnavam| | ||
yavān kulatthān kōlāni guḍūcīṁ madanāni ca||12|| | yavān kulatthān kōlāni guḍūcīṁ madanāni ca||12|| | ||
palāśaṁ kattr̥ṇaṁ caiva snēhāṁśca lavaṇāni ca| | palāśaṁ kattr̥ṇaṁ caiva snēhāṁśca lavaṇāni ca| | ||
udāvartē vibandhēṣu yuñjyādāsthāpanēṣu ca||13|| | udāvartē vibandhēṣu yuñjyādāsthāpanēṣu ca||13|| | ||
ata ēvauṣadhagaṇāt saṅkalpyamanuvāsanam| | ata ēvauṣadhagaṇāt saṅkalpyamanuvāsanam| | ||
mārutaghnamiti prōktaḥ saṅgrahaḥ pāñcakarmikaḥ||14|| | mārutaghnamiti prōktaḥ saṅgrahaḥ pāñcakarmikaḥ||14|| | ||
| Line 214: | Line 238: | ||
pATalAM [1] cAgnimanthaM ca bilvaM shyonAkameva ca| | pATalAM [1] cAgnimanthaM ca bilvaM shyonAkameva ca| | ||
kAshmaryaM shAlaparNIM ca pRushniparNIM nidigdhikAm||11|| | kAshmaryaM shAlaparNIM ca pRushniparNIM nidigdhikAm||11|| | ||
balAM shvadaMShTrAM bRuhatImeraNDaM sapunarnavam| | balAM shvadaMShTrAM bRuhatImeraNDaM sapunarnavam| | ||
yavAn kulatthAn kolAni guDUcIM madanAni ca||12|| | yavAn kulatthAn kolAni guDUcIM madanAni ca||12|| | ||
palAshaM kattRuNaM caiva snehAMshca lavaNAni ca| | palAshaM kattRuNaM caiva snehAMshca lavaNAni ca| | ||
udAvarte vibandheShu yu~jjyAdAsthApaneShu ca||13|| | udAvarte vibandheShu yu~jjyAdAsthApaneShu ca||13|| | ||
ata evauShadhagaNAt sa~gkalpyamanuvAsanam| | ata evauShadhagaNAt sa~gkalpyamanuvAsanam| | ||
mArutaghnamiti proktaH sa~ggrahaH pA~jcakarmikaH||14|| | mArutaghnamiti proktaH sa~ggrahaH pA~jcakarmikaH||14|| | ||
| Line 254: | Line 281: | ||
Cymbopogon citrates | Cymbopogon citrates | ||
==== Pre-requisites of '' | ==== Pre-requisites of ''Panchakarma'' Procedure ==== | ||
तान्युपस्थितदोषाणां स्नेहस्वेदोपपादनैः| | तान्युपस्थितदोषाणां स्नेहस्वेदोपपादनैः| | ||
| Line 453: | Line 480: | ||
# Gruel for Respiratory diseases: Gruel prepared with ''Dashamoola'' (ten root drugs) is beneficial in ''hikka'' (hiccough), ''shwasa'' (dyspnea), ''kasa'' (cough) and is considered as ''kaphahara'' (reduces kapha) [27] | # Gruel for Respiratory diseases: Gruel prepared with ''Dashamoola'' (ten root drugs) is beneficial in ''hikka'' (hiccough), ''shwasa'' (dyspnea), ''kasa'' (cough) and is considered as ''kaphahara'' (reduces kapha) [27] | ||
# Gruel for alleviating pain in colon: The one prepared using ghee, oil and ''madira'' (alcoholic beverage) alleviates pain in the colon [27] | # Gruel for alleviating pain in colon: The one prepared using ghee, oil and ''madira'' (alcoholic beverage) alleviates pain in the colon [27] | ||
# Gruel for constipation: For the easy evacuation of stool one can use gruel prepared out of vegetables, meat, | # Gruel for constipation: For the easy evacuation of stool one can use gruel prepared out of vegetables, meat, ''tila'' (Sesamum indicum) and ''masha'' (Phaseolus mungo Linn.) [28] | ||
# Gruel for diarrhoea: Gruel prepared using | # Gruel for diarrhoea: Gruel prepared using ''jambu'' (Syzygium cumini Skeels), seeds of ''amra'' (Mangifera indica Linn.), ''Amla Dadhitha'' (Limonia acidissima Linn.) and ''bilwa'' (Aegle marmelos Corr.) is ''grahi'' (promoting absorption of liquid). [28] | ||
# Gruel for cathartic action: For the bhedana karma (cathartic) gruel prepared using kshara (alkali), | # Gruel for cathartic action: For the ''bhedana karma'' (cathartic) gruel prepared using ''kshara'' (alkali), ''chitraka'' (Plumbago zeylanica Linn.), ''hingu'' (Ferula narthex Boiss ) and ''amlavetasa'' (Garcinia pedunculata Roxb.) is beneficial.[29] | ||
# Gruel for flatulence: Gruel prepared out of Abhaya (Terminalia chebula Retz.), Pippalimoola (Piper longum Linn.) and Vishwa (Zingiber officinale Rosc.) is vatanulomana (eliminates flatus).[29] | # Gruel for flatulence: Gruel prepared out of ''Abhaya'' (Terminalia chebula Retz.), ''Pippalimoola'' (Piper longum Linn.) and ''Vishwa'' (Zingiber officinale Rosc.) is ''vatanulomana'' (eliminates flatus).[29] | ||
# Gruel for adverse effects due to improper administration of ghee: Gruel prepared with buttermilk eradicates untoward effects caused by | # Gruel for adverse effects due to improper administration of ghee: Gruel prepared with buttermilk eradicates untoward effects caused by ''ghritavyapada'' (improper administration of ghee).[30] | ||
# Gruel for adverse effects due to improper administration of oil: Intake of gruel with buttermilk and pinyaka (oil cake) alleviates untoward effects caused by the improper administration of oil.[30] | # Gruel for adverse effects due to improper administration of oil: Intake of gruel with buttermilk and ''pinyaka'' (oil cake) alleviates untoward effects caused by the improper administration of oil.[30] | ||
# Gruel for pyrexia of irregular pattern: Gruel prepared using cow meat and sour Dadima (Punica granatum) is beneficial in vishamajwara (Type of fever).[31] | # Gruel for pyrexia of irregular pattern: Gruel prepared using cow meat and sour ''Dadima'' (Punica granatum) is beneficial in ''vishamajwara'' (Type of fever).[31] | ||
# Gruel for diseases of throat: Gruel prepared with Yava (Hordeum vulgare),ghee, oil, Pippali (Piper longum Linn.) and Amalaki(Phyllanthus emblica Linn.)) is useful for throat.[31] | # Gruel for diseases of throat: Gruel prepared with ''Yava'' (Hordeum vulgare),ghee, oil, Pippali (Piper longum Linn.) and Amalaki(Phyllanthus emblica Linn.)) is useful for throat.[31] | ||
# Gruel for disorders of male genital tract: Gruel prepared using Tamrachuda (chicken meat) is said to be beneficial in seminal disorde[32] | # Gruel for disorders of male genital tract: Gruel prepared using Tamrachuda (chicken meat) is said to be beneficial in seminal disorde[32] | ||
# Aphrodisiac Gruel: Gruel prepared using Masha (Phaseolus mungo Linn.) along with ghee and milk is aphrodisiac. [32] | # Aphrodisiac Gruel: Gruel prepared using Masha (Phaseolus mungo Linn.) along with ghee and milk is aphrodisiac. [32] | ||